Kassel

Kassel, do 1926 Cassel — mesto v str. časti Nemecka na severe spolkovej krajiny Hesensko na rieke Fulda; 196-tis. obyvateľov, aglomerácia 323-tis. obyvateľov (2012). Hlavné hospodárske stredisko sev. Hesenska, priemysel strojársky (výroba dopravných prostriedkov a i.), kovoobrábací, zbrojársky, elektrotechnický, presnej mechaniky, optický. Dopravná križovatka. Kassel sa vyvinul okolo kráľovskej falce, prvýkrát písomne doložený 913, pred 1170 sa spomína ako mesto, od 1277 sídlo landgrófstva Hesensko. Jeho hospodársky a ekonomický význam postupne narastal, vyrábali sa tam fajansa a porcelán (→ kasselský porcelán). R. 1866 sa stal súčasťou Pruska, do 1944 bol hlavným mestom provincie Hesensko-Nasavsko. Koncom 19. a zač. 20. stor. sa rozšíril pričlenením niekoľkých susedných obcí. Počas 2. svetovej vojny bolo mesto značne deštruované (najmä 1943, keď zahynulo okolo 10 -tis. obyvateľov), väčšina historických budov bola v 2. pol. 20. stor. zrekonštruovaná.

Stavebné pamiatky: centrum mesta je považované za jedno z najmalebnejších historických mestských jadier v Nemecku. K najvýznamnejším pamiatkam patria kostoly Sankt Martinskirche (14. – 15. stor.) a Brüderkirche (1292 – 1376, pôvodne kostol karmelitánskeho kláštora), bývalá nemocnica Elisabethhospital (1586 – 87), krytá tržnica Markthalle (1591 – 93, pôvodne nazývaná Marstall), kostol Karlskirche (1698 – 1710), zámok Schloss Bellevue (nazývaný aj Palais Bellevue, pôvodne vybudovaný ako observatórium, 1714, prestavaný 1790, dnes Múzeum bratov Grimmovcov), kostol Elisabethkirche (1770 – 74), Múzeum Fridericianum (1769 – 76, jedno z prvých múzeí v Európe, dnes výstavná hala Kunsthalle Fridericianum), radnica (1909), Štátne múzeum (1923), kostol Sankt Bonifatius (1956 – 57), kostol Maria-Kirche (aj Fatima-Kirche, 1958 – 59) a i. V centre mestský park Karlsaue (dĺžka okolo 3 km, pôvodne renesančná zámocká záhrada založená v 16. stor., v 17. – 18. stor. premenená na barokový krajinársky park), v ktorej sa okrem iného nachádzajú reprezentatívny barokový zámok Orangerieschloss (1702 – 10, deštruovaný 1944, 1977 zrekonštruovaný), zámocký pavilón Marmorbad (1722 – 28, dnes múzeum), zámocký pavilón Küchenpavillon (1765 – 66) a neorenesančná obrazáreň Neue Galerie (1871 – 77, významná zbierka moderného umenia).

Na záp. okraji mesta komplex Bergpark Wilhelmshöhe (anglický krajinársky horský park, Bergpark, so zámkom Wilhelmshöhe a s ďalšími stavbami, ako aj s prvkami záhradnej architektúry) 2013 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Zámocký krajinársky park založený okolo 1700 ako baroková záhrada a v 2. pol. 18. stor. prebudovaný do súčasnej podoby je považovaný za jeden z najväčších v Európe (rozloha 2,4 km²). Na najvyššom bode parku sa nachádza najstaršia časť komplexu, oktogonálny pavilón Riesenschloss nazývaný aj Herkulov pamätník (1718), na ktorého vrchole stojí monumentálna socha Herkula vytvorená 1713 – 17, symbol mesta. Stavba je s dolnou časťou parku spojená 350 m dlhou stupňovitou kaskádovou fontánou (1701 – 18). Na vých. okraji parku sa nachádza monumentálny trojkrídlový zámok Wilhelmshöhe budovaný od 1786 v štýle klasicizmu (centrálna časť 1791 – 1801, prestavaná 1829, zrekonštruovaná v 60. rokoch 20. stor., v časti dnes sídli Štátna galéria s významnou zbierkou antického umenia a starých európskych majstrov). V parku bolo vybudovaných aj viacero menších stavieb, najvýznamnejšia je Löwenburg (umelá zrúcanina stredovekého hradu, 1793 – 1806, dnes múzeum), divadlo (1808 – 09, podľa návrhu Lea von Klenze, 1828 premenené na tanečnú sálu), Vergíliova hrobka (okolo 1775), Sokratova pustovňa (1780), Merkúrov chrám (1782 – 83), skleník (1822, významný príklad použitia oceľovej konštrukcie), viaceré sochy, ako aj fontány a vodné nádrže.

Kassel je významným kultúrnym strediskom s množstvom múzeí a galérií, univerzita (založená 1971). Od 1955 sa tam každých 5 rokov koná jedna z najvýznamnejších svetových prehliadok súčasného výtvarného umenia documenta (v júni-septemberi 2017 sa uskutočnil 14. ročník).