Karakoram

Text hesla

Karakoram, Karakorum, čínsky Kcha-la-kchun-lun šan-mo, Kalakunlun shanmo, hindsky Karákóram, urdsky Kara Kurram — druhý najvyšší horský systém na svete (po Himalájach) rozkladajúci sa v pohraničných oblastiach Indie, Pakistanu a Číny, tiahnuci sa od severozápadu od Hindukúšu a Pamíra na juhovýchod po Himaláje a Transhimaláje; dĺžka okolo 500 km, šírka okolo 100 – 250 km. V priečnom smere sa Karakoram delí na sedem paralelných chrbtov, stredná výška pohoria je 6 000 m n. m., štyri štíty dosahujú výšku viac ako 8 000 m n. m.: Čchokori (8 611 m n. m., najvyšší vrch územia, 2. najvyšší na svete), Gašerbrum I (8 068 m n. m., → Gašerbrum), Broad Peak (8 047 m n. m., podľa iných zdrojov 8 051 m n. m.) a Gašerbrum II (8 035 m n. m.); viac než 100 štítov je vyšších ako 7 000 m n. m.; početné priesmyky sú vo výškach 4 600 – 5 800 m n. m.

Vrásovo-zlomové pohorie utvorené vo forme antiklinória bolo v mladších treťohorách vyzdvihnuté v podobe hrasti. Centrálny hrebeň je budovaný ortorulami a i. kryštalickými bridlicami, v jadre aj granitmi a granodioritmi, nižšie severné chrbty vápencami, juhozápadná časť (skupina Gašerbrum) vulkanickými a metamorfovanými sedimentárnymi horninami. Územie je seizmicky aktívne. Najvyššie hrebene sa vyznačujú typickým glaciálnym reliéfom s ostrými rozčlenenými bralnatými štítmi, strmými stráňami, netypickými ľadovcovými kotlami a úzkymi riečnymi dolinami.

Prevažná časť pohoria má výrazne kontinentálne, extrémne suché a vzhľadom na vysoké nadmorské výšky chladné podnebie s veľkými amplitúdami teplôt vzduchu počas roka; priemerná teplota území vo výške 3 500 m n. m. v januári je okolo -8 °C, v júli okolo 17 °C, vo vysokohorskej zóne nad 4 000 – 4 500 m n. m. sú priemerné ročné teploty nižšie ako 0 °C, priemerný ročný úhrn zrážok je 100 – 150 mm, na južných stráňach ovplyvňovaných vlhkými vzduchovými hmotami monzúnového rázu do 500 mm.

Pohorím prechádza rozvodnica medzi povodím Indusu tečúceho v širokej doline pozdĺž južného úpätia pohoria a priberajúceho prítoky z južných svahov a povodím Tarimu priberajúceho prítoky zo severných svahov odvodňovaných riekami Jarkand a Karakaš (jedna zo zdrojníc rieky Chotan). V pohorí je viacero bezodtokových jazier a barinných slanísk, ako i mnoho minerálnych prameňov. Po polárnych oblastiach je Karakoram na 2. mieste z hľadiska rozsiahlosti a súvislosti ľadovej pokrývky, výraznejšie zaľadnenie je na južnej, vlhkejšej strane, kde snežná čiara prebieha vo výške okolo 4 700 m n. m. a ľadovce siahajú do výšky 2 900 – 3 000 m n. m., na severnej strane prebieha snežná čiara vo výške okolo 5 900 m n. m. a dolné okraje ľadovcov sú vo výške 3 500 – 3 600 m n. m.; najväčšie ľadovce: Siachen (najvyššie položený alpínsky ľadovec, 2. najdlhší ľadovec na svete, dĺžka okolo 72 km), Baltoro (okolo 62 km), Hispar (okolo 52 km), Rimo (okolo 45 km).

Na severných svahoch do výšky 2 400 – 2 800 m n. m. sú riedke polopúšťové porasty, nízkokrovinatá xerotermná a sčasti halofytná vegetácia (tamarišky, saxaul a i.), rozsiahle oblasti púšťového rázu sú takmer bez vegetácie, chudobná vegetácia je sústredená len v blízkosti riek; v púšťovo-stepných oblastiach vo výške do 3 100 m n. m. sú porasty kostravy ovčej a kavyľa; do 3 500 m n. m. vysokohorské stepi s ojedinelými kríkmi a alpínske lúky. Na južných svahoch a najmä v dolinách riek prevládajú do 3 000 – 3 500 m n. m. lesné porasty (sosna, himalájsky céder, nízke vŕby a i.).

V pakistanskej časti Karakoramu sa rozkladá národný park Central Karakoram National Park (vyhlásený 1993, rozloha 13 900 km2, najväčší národný park štátu).

Nerastné suroviny: rudy molybdénu a berylu, zlato (v holocénnych riečnych uloženinách), síra, drahokamy a i. Do 4 000 m n. m. sa pestuje jačmeň, hrach, lucerna, broskyne a i. plodiny na poliach s malou rozlohou, vo vyššie položených oblastiach je extenzívny chov hovädzieho dobytka a oviec.

Územie je riedko osídlené, obývané sú len dolné časti horských dolín. Styk so susednými oblasťami umožňujú úzke cesty vedúce priesmykmi, priesmykom Chundžerab (4 709 m n. m.) vedie najvyššie položená medzinárodná automobilová cesta na svete spájajúca Čínu s Pakistanom.

Text hesla

Karakoram, Karakorum, čínsky Kcha-la-kchun-lun šan-mo, Kalakunlun shanmo, hindsky Karákóram, urdsky Kara Kurram — druhý najvyšší horský systém na svete (po Himalájach) rozkladajúci sa v pohraničných oblastiach Indie, Pakistanu a Číny, tiahnuci sa od severozápadu od Hindukúšu a Pamíra na juhovýchod po Himaláje a Transhimaláje; dĺžka okolo 500 km, šírka okolo 100 – 250 km. V priečnom smere sa Karakoram delí na sedem paralelných chrbtov, stredná výška pohoria je 6 000 m n. m., štyri štíty dosahujú výšku viac ako 8 000 m n. m.: Čchokori (8 611 m n. m., najvyšší vrch územia, 2. najvyšší na svete), Gašerbrum I (8 068 m n. m., → Gašerbrum), Broad Peak (8 047 m n. m., podľa iných zdrojov 8 051 m n. m.) a Gašerbrum II (8 035 m n. m.); viac než 100 štítov je vyšších ako 7 000 m n. m.; početné priesmyky sú vo výškach 4 600 – 5 800 m n. m.

Vrásovo-zlomové pohorie utvorené vo forme antiklinória bolo v mladších treťohorách vyzdvihnuté v podobe hrasti. Centrálny hrebeň je budovaný ortorulami a i. kryštalickými bridlicami, v jadre aj granitmi a granodioritmi, nižšie severné chrbty vápencami, juhozápadná časť (skupina Gašerbrum) vulkanickými a metamorfovanými sedimentárnymi horninami. Územie je seizmicky aktívne. Najvyššie hrebene sa vyznačujú typickým glaciálnym reliéfom s ostrými rozčlenenými bralnatými štítmi, strmými stráňami, netypickými ľadovcovými kotlami a úzkymi riečnymi dolinami.

Prevažná časť pohoria má výrazne kontinentálne, extrémne suché a vzhľadom na vysoké nadmorské výšky chladné podnebie s veľkými amplitúdami teplôt vzduchu počas roka; priemerná teplota území vo výške 3 500 m n. m. v januári je okolo -8 °C, v júli okolo 17 °C, vo vysokohorskej zóne nad 4 000 – 4 500 m n. m. sú priemerné ročné teploty nižšie ako 0 °C, priemerný ročný úhrn zrážok je 100 – 150 mm, na južných stráňach ovplyvňovaných vlhkými vzduchovými hmotami monzúnového rázu do 500 mm.

Pohorím prechádza rozvodnica medzi povodím Indusu tečúceho v širokej doline pozdĺž južného úpätia pohoria a priberajúceho prítoky z južných svahov a povodím Tarimu priberajúceho prítoky zo severných svahov odvodňovaných riekami Jarkand a Karakaš (jedna zo zdrojníc rieky Chotan). V pohorí je viacero bezodtokových jazier a barinných slanísk, ako i mnoho minerálnych prameňov. Po polárnych oblastiach je Karakoram na 2. mieste z hľadiska rozsiahlosti a súvislosti ľadovej pokrývky, výraznejšie zaľadnenie je na južnej, vlhkejšej strane, kde snežná čiara prebieha vo výške okolo 4 700 m n. m. a ľadovce siahajú do výšky 2 900 – 3 000 m n. m., na severnej strane prebieha snežná čiara vo výške okolo 5 900 m n. m. a dolné okraje ľadovcov sú vo výške 3 500 – 3 600 m n. m.; najväčšie ľadovce: Siachen (najvyššie položený alpínsky ľadovec, 2. najdlhší ľadovec na svete, dĺžka okolo 72 km), Baltoro (okolo 62 km), Hispar (okolo 52 km), Rimo (okolo 45 km).

Na severných svahoch do výšky 2 400 – 2 800 m n. m. sú riedke polopúšťové porasty, nízkokrovinatá xerotermná a sčasti halofytná vegetácia (tamarišky, saxaul a i.), rozsiahle oblasti púšťového rázu sú takmer bez vegetácie, chudobná vegetácia je sústredená len v blízkosti riek; v púšťovo-stepných oblastiach vo výške do 3 100 m n. m. sú porasty kostravy ovčej a kavyľa; do 3 500 m n. m. vysokohorské stepi s ojedinelými kríkmi a alpínske lúky. Na južných svahoch a najmä v dolinách riek prevládajú do 3 000 – 3 500 m n. m. lesné porasty (sosna, himalájsky céder, nízke vŕby a i.).

V pakistanskej časti Karakoramu sa rozkladá národný park Central Karakoram National Park (vyhlásený 1993, rozloha 13 900 km2, najväčší národný park štátu).

Nerastné suroviny: rudy molybdénu a berylu, zlato (v holocénnych riečnych uloženinách), síra, drahokamy a i. Do 4 000 m n. m. sa pestuje jačmeň, hrach, lucerna, broskyne a i. plodiny na poliach s malou rozlohou, vo vyššie položených oblastiach je extenzívny chov hovädzieho dobytka a oviec.

Územie je riedko osídlené, obývané sú len dolné časti horských dolín. Styk so susednými oblasťami umožňujú úzke cesty vedúce priesmykmi, priesmykom Chundžerab (4 709 m n. m.) vedie najvyššie položená medzinárodná automobilová cesta na svete spájajúca Čínu s Pakistanom.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Karakoram [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-09-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karakoram