A-čcheng, Acheng — mestský obvod v juhových. časti Charbinu (Čína) v provincii Chej-lung-ťiang na rieke A-š-che; 597-tis. obyvateľov (2010). Obchodné, poľnohospodárske a priemyselné stredisko. Priemysel tehliarsky, elektrotechnický, potravinársky (cukrovar, pivovar), menšie železiarne. Do 2006 samostatné mesto.
A’erjinshan → Altyn-tag
A-er-tchaj → Altaj
A-er-ťin-šan → Altyn-tag
Aj-chuej, Aihui — mestský obvod mestskej prefektúry Chej-che v Číne na severe provincie Chej-lung-ťiang na rieke Amur; 213-tis. obyvateľov (2010). Región dlho pokrytý lesmi, osídlený až v 19. stor., rozvoj malej osady v dôsledku nálezísk zlata po 1883. Počas 1. svet. vojny až 50-tis. obyvateľov, počas japonskej okupácie vybudovaná železnica do vnútrozemia, po vojne zničená. Obchodné centrum poľnohospodárskej oblasti, spracovanie dreva.
A-kche-su-che → Aksu
Aksu, čín. A-kche-su-che, oficiálny prepis Akesuhe — rieka v Kirgizsku a Číne, jedna zo zdrojníc rieky Tarim; dĺžka 400 km, rozloha povodia 28 500 km2. Vyteká z ľadovcov str. Ťanšanu. Na hornom úseku v Kirgizsku názov Sarydžaz.
Aksu, čín. A-kche-su, oficiálny prepis Akesu — mesto v záp. Číne v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang na brehu rieky Aksu; 458-tis. obyvateľov (2010). Osídlené už v staroveku, centrum poľnohospodárskej oblasti, spracovanie ryže, hodvábu, umelecké remeslá (výrobky z nefritu), v okolí ložiská kamennej soli.
Ala-šan, Alashan — púšťové územie v Číne na západ od mohutného oblúka Žltej rieky, juž. časť púšte Gobi. Zaberá časť autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko a sever provincie Kan-su; rozloha 1 mil. km2. Jedna z najpustejších oblastí sveta, plošina s maximálnymi výškovými rozdielmi 200 m, v depresiách slané jazerá. Územie suchých stepí a polopúští. Riedko osídlené Mongolmi.
Alašan, Alashan — bývalý názov pohoria Che-lan-šan.
Altaj, rus. Altajskije gory, čín. A-er-tchaj, A’ertai — horský systém v Ázii na území Ruska, Kazachstanu, Mongolska a Číny. Tiahne sa zo severozápadu od Západosibírskej nížiny na juhovýchod po púšť Gobi; dĺžka asi 2 000 km, najvyšší vrch Belucha (4 506 m n. m.).
Je rozvodím Obu, Irtyša, Jeniseja a riek bezodtokej Strednej Ázie. Zložitá tektonická a geologická stavba, štvrtohorná modelácia reliéfu. Zaľadnených 900 km2, viac ako 3 500 najmä karových a morénových jazier (najväčšie Telecké jazero a Markakoľ). Prevažuje alpínsky reliéf. Typické sú rozsiahle medzihorské kotliny tektonického pôvodu, stepi (Čujskal, Kanská step, Kurajská step), ktorých dná ležia vo výške 500 – 2 000 m n. m. Kontinentálne podnebie s dlhou drsnou a chladnou zimou. Hustá sieť riek s veľkým spádom (Katuň, Buchtarma, Čuja, Bija). Charakteristické sú stepné, lesné a vysokohorské typy krajiny. Masív je veľmi bohatý na nerastné suroviny (železné rudy, ortuť, zlato, vzácne kovy a i.).
Altyn-tag, čín. A-er-ťin-šan, A’erjinshan, oficiálny prepis Altun Shan — pohorie v záp. Číne v juž. časti autonómnej oblasti Sin-ťiang, severozáp. odnož pohoria Kunlun oddeľujúca Kašgarskú kotlinu a Cchajdamskú panvu. Dĺžka okolo 900 km, maximálna výška 6 303 m n. m. Staré pohorie znovu vyzdvihnuté v treťohorách. Extrémne suché podnebie, málo riek, ktoré sa strácajú v okolitých púšťach (Taklamakan). Vo vyšších častiach pokryté vysokohorskými lúkami. Neosídlené, využívané poľovníkmi a hľadačmi zlata.
Amnokgang → Ja-lu-ťiang
Amur, čín. Chej-lung-ťiang, Heilongjiang, oficiálny prepis Heilong Jiang — veľtok vo vých. Ázii, hraničná rieka medzi Ruskom a Čínou; dĺžka 2 864 km (4 416 km so zdrojnicami Šilka a Onon), rozloha povodia 1,843 mil. km2, priemerný ročný prietok v ústí 10 800 m3/s. Vzniká sútokom riek Šilka a Arguň. Jeho povodie zasahuje okrem Ruska a Číny aj do Mongolska. Hydrografická sieť zaberá viac ako 10-tis. riek a 61-tis. jazier. Horný tok má charakter horskej rieky, stredný tok je pokojnejší s výnimkou 150 km dlhého prielomu cez Malý Chingan (Truba). Dolný tok pretína v širokej doline Dolnoamurskú nížinu, rozvetvuje sa na viac ramien a ústi cez Amurský liman do Sachalinského zálivu Ochotského mora. Prítoky: Zeja, Bureja, Amguň (ľavostranné), Sungari, Ussuri (pravostranné).
Amur je typická monzúnová rieka s povodňami počas letných a jesenných monzúnových dažďov. Rozsiahle oblasti trvalo zamrznutej pôdy a bohaté letné monzúnové zrážky spôsobujú vysoký povrchový odtok (400 – 600 l/s/km2) a vysoké kulminačné prietoky (maximálny 32,4 tis. m3/s). Dolný tok zamŕza na štyri mesiace. Jarné ľadochody spôsobujú bariéry so vzdutím hladiny až o 15 m. Významná rieka z hľadiska rybolovu (99 druhov rýb). Splavná po celom toku, dôležitá dopravná tepna Ďalekého východu (prístavy Chabarovsk, Blagoveščensk, Komsomoľsk na Amure).
An-čching, oficiálny prepis Anqing — mesto v Číne v juhozápadnej časti provincie An-chuej na severnom brehu rieky Jang-c’-ťiang; 571-tis. obyvateľov, so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 5,311 mil. obyvateľov (2010). V meste sa nachádza riečny prístav a rafinéria ropy; z priemyselných odvetví je zastúpený petrochemický (výroba palív), stavebný, textilný a potravinársky priemysel.
Mesto bolo založené v 2. stor. pred n. l. pod názvom Wan. Za čias vlády dynastie Čching (1644 – 1911/12) až do 1949 bolo hlavným mestom provincie An-chuej.
Stavebné pamiatky: pagoda Čeng-feng (16. stor.).
An-chuej, oficiálny prepis Anhui — provincia vo vých. Číne na dolnom toku rieky Jang-c’-ťiang; 139 900 km2, 60,829 mil. obyvateľov (2014), administratívne stredisko Che-fej. Na severe Veľká čínska nížina, na juhu a západe stredohorie (do 1 800 m n. m.) s krátkymi chrbtami, dolinami a kotlinami. Subtropické podnebie. Pôvodné lesy zväčša vyrúbané, prevláda orná pôda; pestovanie ryže, pšenice, kukurice, prosa, bemérie textilnej (ramie), tabaku, podzemnice olejnej, bavlníka, čaju. Rozsiahle zavodňovacie zariadenia (na rieke Chuaj-che). Chov ošípaných, oslov (na ťažné práce); rybolov. Ťažba čierneho uhlia, železných a medených rúd, síry, fosforitov. Priemysel hutnícky, strojársky, potravinársky, papiernický a textilný. Rozvinutá lodná doprava na riekach Jang-c’-ťiang a Chuaj-che. Prístavy Wu-chu, Pang-pu.
An-šan, oficiálny prepis Anshan — mesto v severovýchodnej Číne v centrálnej časti provincie Liao-ning na železničnej trati spájajúcej Šen-jang s prístavom Lü-ta; 1,505 mil. obyvateľov, so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 3,646 mil. obyvateľov (2010). V období dynastie Ming (1368 – 1644) súčasť opevnení proti Mandžuom. Od 1909 rozvoj ťažby železnej rudy (magnetit). Od japonskej okupácie 1937 výroba železa a ocele. Po 1945 závod demontovaný a odvezený do bývalého Sovietskeho zväzu, v 50. rokoch 20. stor. znovu obnovený ako jeden z najväčších v Číne (v tom čase produkoval 40 % ocele a železa krajiny so 175-tis. zamestnancami). Dnes centrum železiarstva, oceliarstva, výskumu a inovácií v tomto odbore. Priemysel chemický (rafinéria ropy), stavebných materiálov. Súčasť priemyselného komplexu v severovýchodnej Číne. V blízkosti An-šanu horúce minerálne pramene (72 °C). Letisko.
An-šun, oficiálny prepis Anshun — mesto v juž. Číne v provincii Kuej-čou; 359-tis. obyvateľov, so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 2,297 mil. obyvateľov (2010). Priemyselné a obchodné centrum oblasti. Potravinársky priemysel, výroba tungového oleja, garbiarstvo, menší oceliarsky závod. V blízkosti ložisko čierneho uhlia. Železničné a cestné spojenie s mestom Kuej-jang (administratívne stredisko provincie).
Arguň, čínsky E-er-ku-na-che, medzinárodný prepis E’ergu’nahe — rieka v severovýchodnej Číne a juhovýchodnom Rusku, zdrojnica Amuru; dĺžka 1 620 km, rozloha povodia 164-tis. km2, priemerný ročný prietok 340 m3/s. Pramení v Číne vo Vnútornom Mongolsku na svahoch pohoria Veľký Chingan ako Chaj-la-er-che, v dĺžke 965 km tečie ako hraničná rieka medzi Čínou (autonómna oblasť Vnútorné Mongolsko) a Ruskom (Zabajkalský kraj), na území Ruska vytvára pomerne širokú, pri ústí sa zužujúcu dolinu s rozsiahlou nivou. Jej sútokom s riekou Šilka vzniká Amur. Najväčšie prítoky: Urov, Gazimur (ľavostranné), Ken-che (pravostranný). V rokoch bohatých na zrážky sa Arguň spája s vodami jazera Dalaj-núr a rieka Kerulen, ktorá do jazera ústi, býva považovaná za prítok Arguňa. Zamŕza na šesť mesiacov. Na rieke je rozvinutý rybolov, dolný tok je občasne splavný. Dolina rieky je úrodnou poľnohospodárskou oblasťou (pestovanie repy, kukurice a i. obilnín); ložiská čierneho uhlia, rúd olova a i. Horným úsekom doliny vedie Čchangčchunská železnica.
Brahmaputra — rieka v Číne, Indii a Bangladéši, jedna z najväčších riek južnej Ázie; dĺžka 2 960 km, rozloha povodia 935 000 km2 (s Gangou 2 055 000 km2), priemerný ročný prietok v blízkosti ústia okolo 19 000 m3/s.
Pramení v Číne v Tibete za pásmom Himalájí asi v 4 860 m n. m. ako Ma-čchüan-che, je napájaná ľadovcami juhozápadnej časti Tibetskej náhornej plošiny, dolina jej horného toku oddeľuje Transhimaláje od Himalájí. Ako Ja-lu-cang-pu-ťiang tečie v dĺžke 1 125 km južným Tibetom na juhovýchod a východ ako pokojný a široký tok. Neskôr, pod názvom Dihang, vytvára mohutný oblúk a prerezáva horské chrbty Himalájí úzkymi a hlbokými dolinami, má prudký sklon, v koryte sú početné pereje a vysoké vodopády. Po výtoku z hôr preteká ako Brahmaputra širokou nížinou pozdĺž úpätia Himalájí ako typický nížinný tok. V dôsledku množstva splavenín a prudkého zmenšenia sklonu má dolný úsek toku nestále koryto a celé územie je silno močaristé. Jej hlavné, západné rameno Džamuna sa spája s vodami Gangy, čím vzniká Padma, východné rameno Gangy (priemerný ročný prietok 35 000 m3 /s) spájajúce sa s riekou Meghna, ktorá ústi do Bengálskeho zálivu.
Dnešné hlavné riečne koryto sa vytvorilo začiatkom 19. stor., keď sa premiestnilo na západ. Do starého, východného ramena nazývaného Stará Brahmaputra či Dolná Brahmaputra (v minulosti hlavné koryto Brahmaputry) ústia početné vodnaté toky vytekajúce z Khasijských vrchov. Stará Brahmaputra sa spája s Meghnou neďaleko Dháky.
Spolu s Gangou vytvára Brahmaputra rozsiahlu deltu (80 000 km2). Je splavná 1 300 km od ústia.
Veľké mestá na rieke: Dibrugarh, Jorhat, Tezpur, Guváhátí, Sirádžgaňdž.
Čerčen, čín. Čche-er-čchen-che, Che’erchenhe, medzinárodný prepis Qarqan He — rieka v západnej Číne v autonómnej oblasti Sin-ťiang; dĺžka okolo 470 km, plocha povodia 18 000 km2, priemerný ročný prietok pri vyústení z hôr 20 m3/s. Pramení v Przewalského vrchoch, tečie juhovýchodným smerom po okraji púšte Taklamakan. Počas vysokých vodných stavov dosahuje jazero Lobnor, inak na dolnom toku vyschýna. Je využívaná na zavlažovanie.
Červená rieka, čínsky Jüan-ťiang, Yuanjiang, medzinárodný prepis Yuan Jiang, vietnamsky Sông Hong — rieka v juhovýchodnej Číne a vo Vietname; dĺžka 1 280 km, rozloha povodia 158 000 km2. Pramení v západnej časti Jünnanskej plošiny, tečie smerom na juhovýchod úzkou hlbokou dolinou a deltovitým ústím vteká do Bacboského zálivu (Juhočínske more). V období dažďov sú na rieke časté povodne. Splavná je na dolnom toku, po Hanoj (175 km) pre námorné lode. Husto zaľudnená delta je významnou oblasťou pestovania ryže.
Čchondži, čín. Tchien-čch’, Tianchi — jazero sopečného pôvodu na hranici Číny a KĽDR v kráteri sopky Päktusan vo výške 2 189 m n. m.; rozloha 9,82 km2, dĺžka 4,85 km, šírka 3,35 km, obvod okolo 12 km, priemerná hĺbka 213 m, maximálna hĺbka 384 m.
Dalaj-núr, čínsky Chu-lun-čch’, medzinárodný prepis Hulun Nur — jazero v severovýchodnej Číne v autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko na juhozápadnom úpätí pohoria Veľký Chingan, 539 m n. m.; plocha 1 101 km2, hĺbka 6 – 9 m. Nízke, na mnohých miestach močaristé brehy. Vteká doň rieka Kerulen. Jazero je väčšinou bez odtoku, v období vysokých vodných stavov počas rokov bohatých na zrážky sa vylievajú vody na severný breh a jazero sa spája s riekou Arguň, ktorá vtedy predstavuje jeho odtok.
Helanshan [šan] → Che-lan-šan
Hengyang → Cheng-jang
Che-lan-šan, Helanshan, oficiálny prepis Helan Shan, pôvodne Alašan, Alashan — pohorie v Číne tiahnuce sa v smere sever – juh medzi púšťou Ala-šan a dolinou Žltej rieky; dĺžka 270 km. Neprístupné pohorie, najvyšší vrch 3 556 m n. m., medzi vrchmi Bugutuj (3 536 m n. m.) a Bajan Tumbur (3 050 m n. m.) vedie jediný priesmyk do obývaných oblastí autonómnej oblasti Ning-sia.
Cheng-jang, Hengyang — mesto v strednej Číne v provincii Chu-nan na rieke Siang-ťiang; 1,117 mil. obyvateľov (2015), so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 7,337 mil. obyvateľov (2015). Stredisko ťažby čierneho uhlia. Priemysel hutnícky (neželezných kovov), strojársky (banské stroje, vrtné zariadenia), kovoobrábací, chemický, elektrotechnický, papierenský, potravinársky, stavebných materiálov. Dopravná križovatka, riečny prístav. Prvé zmienky o osídlení pochádzajú z dynastie Čchin (221 – 206 pred n. l.), v období dynastie Tchang (618 – 907) sídlo okresu Cheng-čou. Sídlo viacerých univerzít.
Chu-nan, Hunan — provincia v strednej a juhovýchodnej časti Číny v povodí rieky Siang-ťiang južne od stredného toku Jang-c’-ťiangu; rozloha 210 500 km2, 66,445 milióna obyvateľov (2020), administratívne stredisko Čchang-ša. Povrch provincie je väčšinou vrchovinný až hornatinný (maximálna výška územia je okolo 2 000 m n. m.), iba na severovýchode a v dolinách riek je rovinný. Klíma je subtropická vlhká monzúnová s krátkymi zimami, priemernou teplotou v januári 4 – 8 °C, v júli 26 – 30 °C a priemerným ročným úhrnom zrážok 1 250 – 1 750 mm, väčšina zrážok spadne od apríla do júna, asi 40 % z nich je sústredená na náveterné svahy orientované k moru. Hlavné rieky: Jang-c’-ťiang (na hranici s provinciou Chu-pej), Siang-ťiang, Jüan-ťiang; na severovýchode leží veľké jazero Tung-tching-chu. Na území provincie sú fragmenty listnatých a ihličnatých lesov so zásobami hodnotného dreva (o. i. gáfrovníka), na západe vo vyšších horských polohách sú porasty bambusu.
Geopark Lang-šan je jednou z lokalít petrograficky a geomorfologicky atraktívneho územie Tan-sia zapísaného do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Chu-nan je jednou z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí krajiny. Pestuje sa ryža, bataty, kukurica, jačmeň, zemiaky, bavlník, juta, čajovník, podzemnica olejná, sója, cukrová trstina, sezam, cirok, horčica, tabak, ovocné stromy; chová sa dobytok; je rozšírený sladkovodný rybolov. Provincia má priemysel banský (ťažba rúd antimónu z jedných z najbohatších ložísk na svete, ďalej olova, zinku, volfrámu, mangánu, železa, ortuti, čierneho uhlia), hutnícky (spracovanie železných aj neželezných kovov), strojársky (o. i. výroba banských strojov a zariadení), potravinársky, elektrotechnický, textilný, chemický (výroba priemyselných hnojív), drevársky. Mesto Liou-jang je špičkovým svetovým centrom výroby zábavnej pyrotechniky. Tradíciu majú remeslá (výrobky z bambusu, hrnčiarstvo a i.).
Provinciou prechádzajú významné železničné ťahy Peking – Kanton a Šanghaj – Kanton, význam má vodná preprava (najmä po riekach Siang-ťiang a Jang-c’-ťiang a jazere Tung-tching-chu), provincia má šesť letísk (z toho štyri medzinárodné). Väčšinu obyvateľstva (97 %) tvoria Chanovia (vlastní Číňania). Najväčšie mestá: Čchang-ša, Ču-čou, Cheng-jang.
Irtyš, čín. E-er-čchi-s’–che, E’erqisihe, oficiálny prepis Ertix He, kazašsky Ertis, rus. Irtyš — rieka v Číne, Kazachstane a ázijskej časti Ruska, najdlhší ľavostranný prítok Obu; dĺžka 4 248 km, rozloha povodia 1,643 mil. km2, priemerný ročný prietok v ústí 2 830 m3/s (maximálny 12 100 m3/s, minimálny 297 m3/s). Vyteká ako Čierny Irtyš z ľadovcov v juhozápadnej časti Mongolského Altaja v Číne v blízkosti hranice s Mongolskom a pod týmto názvom tečie severným okrajom Džungárskej panvy po jazero Zajsan (Kazachstan), preteká ním, ďalej tečie stepnou oblasťou a prelomovým úsekom cez západné výbežky Altaja a od mesta Semej až po ústie do Obu (pri meste Chanty-Mansijsk) tečie v širokej plytkej doline cez Západosibírsku nížinu. Väčšie prítoky: Om, Tara, Demianka (pravostranné), Išim, Tobol, Konda (ľavostranné). Zamrznutá od novembra do apríla. Splavná 3 784 km od ústia. Využívaná na zavlažovanie (viacero priehradných nádrží, kanál Irtyš – Karaganda v Kazachstane) a energeticky (hydroelektrárne Buchtarmianska, Usť-kamenogorská a Šuľbinská v Kazachstane); rybolov. Väčšie mestá a prístavy na Irtyši: Öskemen, Semej, Pavlodar (Kazachstan), Omsk, Toboľsk, Chanty-Mansijsk (Rusko).
Ja-an, Ya’an — mesto v juž. Číne v provincii S’-čchuan na svahoch pohoria hraničiaceho na západe so Sečuanskou panvou; 380-tis. obyvateľov, so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 1,551 mil. obyvateľov (2016). Priemysel strojársky (o. i. výroba poľnohospodárskych strojov a zariadení), kovoobrábací, chemický (výroba agrochemikálií), papiernický, kožiarsky, potravinársky (o. i. spracovanie čaju), textilný, spracovanie sľudy ťaženej v okolí. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti známe i produkciou liečivých rastlín. Významný cestný uzol.
Najstaršie záznamy o meste pochádzajú z obdobia dynastie Čchin, v období dynastie Chan významné obchodné a administratívne stredisko provincie. Stavebné pamiatky: hrobka prefekta Kao Ia (Gao Yi, začiatok 3. stor. n. l.). Univerzita. R. 2006 bola neďaleká rezervácia pandy veľkej zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Ja-lu-ťiang, Yalujiang, oficiálny prepis Yalu Jiang, kórejsky Amnokgang — rieka na hranici Číny (provincie Ťi-lin a Liao-ning) a Kórejskej ľudovodemokratickej republiky; dĺžka 813 km, rozloha povodia 63 000 km2, priemerný ročný prietok na dolnom toku okolo 900 m3/s. Pramení na úpätí vrchu Päktusan, preteká hornatým územím, estuárom ústi do Západokórejského zálivu (Žlté more). Využívaná energeticky (priehrada Šuej-feng šuej-kchu, 765 MW). Splavná po mesto Hesan (Kórejská ľudovodemokratická republika), pre námorné lode po mesto Tan-tung (Čína). Väčšie mestá na Ja-lu-ťiang: Hesan, Sinuidžu (Kórejská ľudovodemokratická republika), Tan-tung (Čína).
Jang-čchüan, Yangquan — mesto vo vých. Číne v provincii Šan-si; 735-tis. obyvateľov, aglomerácia 921-tis. obyvateľov, so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 1,398 mil. obyvateľov (2015). Priemysel hutnícky, chemický, strojársky (o. i. výroba strojov a zariadení pre hutnícky priemysel), elektrotechnický, textilný, potravinársky. Stredisko banskej oblasti (ťažba čierneho uhlia, rúd železa, bauxitu, medi, chrómu a ohňovzdorných hlín). Železničný a cestný uzol.
Jarkand, čínsky Ša-čche, Shache — mesto v severozápadnej Číne v autonómnej oblasti Sin-ťiang v Tarimskej panve v úrodnej oáze na rieke Jarkand; 89-tis. obyvateľov (2015). Priemysel kovoobrábací, potravinársky; remeslá (tkanie kobercov a hodvábnych látok, spracovanie kožušín). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie pšenice, bavlníka, granátovníka a morušovníka; chov koní, ovcí, tiav a priadky morušovej). V blízkosti ťažba rúd medi. Železničné a cestné spojenie s inými mestami.
Od 2. stor. pred n. l. do 1. stor. n. l. významné obchodné a politické centrum na juž. vetve Hodvábnej cesty. V 2. polovici 18. stor. sa stalo súčasťou čínskej ríše. Stavebné pamiatky: mešita Altun (aj Altyn, Zlatá mešita, 10. – 19. stor.) na nádvorí s hrobmi jarkandských chánov (16. – 17. stor.) a s mauzóleom Amana Isa Chána (po 1560, reštaurované 1993), Veľká mešita (založená v 15. stor., súčasne stavba 16. – 19. stor.), mestské hradby (16. stor.).
Jarkand, čínsky Jie-er-čchiang-che, Ye’erqianghe, Yarkant He — rieka v záp. Číne v autonómnej oblasti Sin-ťiang; dĺžka 1 097 km. Vyteká z ľadovcov Karakoramu vo výške okolo 5 000 m n. m. (na hornom toku názov Raskemdarja), svojím tokom oddeľuje Karakoram od Kunlunu, tečie záp. časťou Tarimskej panvy, v záp. časti púšte Taklamakan vytvára sútokom s riekou Aksu a s periodickou riekou Chotan rieku Tarim (Jarkand je považovaný za hlavnú zdrojnicu Tarimu). Hlavný prítok: Kašgar (ľavostranný). Využívaná na zavlažovanie. Na Jarkande leží mesto Jarkand.
Jen-an, Yan’an — mesto v strednej Číne v provincii Šen-si; 129-tis. obyvateľov (2015), so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 2,233 mil. obyvateľov (2016). Priemysel hutnícky, chemický (výroba priemyselných hnojív a i.), cementársky a potravinársky; remeslá. V blízkosti ťažba čierneho uhlia a bituminóznych bridlíc. Cestný a železničný uzol, letisko.
Presné obdobie založenia mesta nie je jednoznačné, podľa niektorých prameňov jestvovalo už v staroveku, počas dynastie Sung (960 – 1279) sa úspešne ubránilo útoku Tangutov, 1082 im však bolo odovzdané ako podmienka mierovej zmluvy, v 20. rokoch 13. stor. spolu s okolitou oblasťou obsadené Mongolmi. R. 1935 – 36 sa do Jen-an presunuli vojská čínskej červenej armády (cieľ Dlhého pochodu), stalo sa základňou čínskych komunistov, centrom komunistickej revolúcie (1936 – 48) a miestom stretnutí západných ľavicovo orientovaných novinárov s Mao Ce-tungom. V marci 1947 obsadené jednotkami Kuomintangu, v apríli 1948 opäť komunistami. Do 1945 aj dôležitá základňa kórejských komunistov v exile.
Jen-čcheng, Yancheng — mesto vo vých. Číne v severových. časti provincie Ťiang-su na Veľkej čínskej nížine v blízkosti Žltého mora; 723-tis. obyvateľov (2016), so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 7,235 mil. obyvateľov (2017). Priemysel kovoobrábací, chemický, textilný, potravinársky (o. i. cukrovarnícky), stavebných materiálov, elektrotechnický (ozvučovacia technika), tradičná výroba soli. Cestný uzol, vnútrozemský prístav (spojený s ústím Jang-c’-ťiang), medzinárodné letisko Založené 119 pred n. l. v období dynastie Chan.
Jen-tchaj, Yantai — mesto vo východnej Číne v provincii Šan-tung na pobreží Pochajského zálivu (Žlté more) v severnej časti Šantunského polostrova; 1,072 mil. obyvateľov (2015), so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry; 7,064 mil. obyvateľov (2017). Priemysel hutnícky, strojársky (o. i. výroba dopravných prostriedkov a poľnohospodárskych strojov), chemický, potravinársky (konzerváreň), vinársky, tabakový. Ťažba železnej rudy. Významný rybársky prístav.
V západných prameňoch známe aj ako Č’–fu (Zhi-fu, anglicky Chefoo). Od 1861 tzv. otvorený prístav, v ktorom mohli na základe dohôd podpísaných po ópiových vojnách sídliť a obchodovať západné mocnosti. V Jen-tchaj bola 21. 8. 1876 medzi Spojeným kráľovstvom a Čínou podpísaná Č’–fuská dohoda (angl. Chefoo Convention), ktorá posilnila britské privilégiá v Číne.
Jen-ťi, Yanji, kórejsky Jon-gil — mesto v severovýchodnej Číne v provincii Ťi-lin v blízkosti hranice s Kórejskou ľudovodemokratickou republikou, administratívne stredisko kórejského autonómneho okruhu Jen-pien (Yanbian); 506-tis. obyvateľov (2012). Priemysel strojársky, drevársky, chemický, farmaceutický, keramický, textilný, potravinársky. Dopravná križovatka, medzinárodné letisko. Mesto založené v 19. stor. V súčasnosti centrum cezhraničného obchodu s KĽDR, ktorá tam spolu s Taiwanom začiatkom 21. stor. investovala do viacerých nových priemyselných podnikov. Sídlo Jenpienskej univerzity (1949) zameranej najmä na vzdelávanie kórejskej národnostnej menšiny.
Jie-er-čchiang-che → Jarkand