Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Ázia - Čína

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 64 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

A-čcheng

A-čcheng, Acheng — mestský obvod v juhových. časti Charbinu (Čína) v provincii Chej-lung-ťiang na rieke A-š-che; 597-tis. obyvateľov (2010). Obchodné, poľnohospodárske a priemyselné stredisko. Priemysel tehliarsky, elektrotechnický, potravinársky (cukrovar, pivovar), menšie železiarne. Do 2006 samostatné mesto.

Aj-chuej

Aj-chuej, Aihui — mestský obvod mestskej prefektúry Chej-che v Číne na severe provincie Chej-lung-ťiang na rieke Amur; 213-tis. obyvateľov (2010). Región dlho pokrytý lesmi, osídlený až v 19. stor., rozvoj malej osady v dôsledku nálezísk zlata po 1883. Počas 1. svet. vojny až 50-tis. obyvateľov, počas japonskej okupácie vybudovaná železnica do vnútrozemia, po vojne zničená. Obchodné centrum poľnohospodárskej oblasti, spracovanie dreva.

Aksu

Aksu, čín. A-kche-su-che, oficiálny prepis Akesuhe — rieka v Kirgizsku a Číne, jedna zo zdrojníc rieky Tarim; dĺžka 400 km, rozloha povodia 28 500 km2. Vyteká z ľadovcov str. Ťanšanu. Na hornom úseku v Kirgizsku názov Sarydžaz.

Aksu

Aksu, čín. A-kche-su, oficiálny prepis Akesu — mesto v záp. Číne v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang na brehu rieky Aksu; 458-tis. obyvateľov (2010). Osídlené už v staroveku, centrum poľnohospodárskej oblasti, spracovanie ryže, hodvábu, umelecké remeslá (výrobky z nefritu), v okolí ložiská kamennej soli.

Ala-šan

Ala-šan, Alashan — púšťové územie v Číne na západ od mohutného oblúka Žltej rieky, juž. časť púšte Gobi. Zaberá časť autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko a sever provincie Kan-su; rozloha 1 mil. km2. Jedna z najpustejších oblastí sveta, plošina s maximálnymi výškovými rozdielmi 200 m, v depresiách slané jazerá. Územie suchých stepí a polopúští. Riedko osídlené Mongolmi.

Altaj

Altaj, rus. Altajskije gory, čín. A-er-tchaj, A’ertai — horský systém v Ázii na území Ruska, Kazachstanu, Mongolska a Číny. Tiahne sa zo severozápadu od Západosibírskej nížiny na juhovýchod po púšť Gobi; dĺžka asi 2 000 km, najvyšší vrch Belucha (4 506 m n. m.).

Je rozvodím Obu, Irtyša, Jeniseja a riek bezodtokej Strednej Ázie. Zložitá tektonická a geologická stavba, štvrtohorná modelácia reliéfu. Zaľadnených 900 km2, viac ako 3 500 najmä karových a morénových jazier (najväčšie Telecké jazero a Markakoľ). Prevažuje alpínsky reliéf. Typické sú rozsiahle medzihorské kotliny tektonického pôvodu, stepi (Čujskal, Kanská step, Kurajská step), ktorých dná ležia vo výške 500 – 2 000 m n. m. Kontinentálne podnebie s dlhou drsnou a chladnou zimou. Hustá sieť riek s veľkým spádom (Katuň, Buchtarma, Čuja, Bija). Charakteristické sú stepné, lesné a vysokohorské typy krajiny. Masív je veľmi bohatý na nerastné suroviny (železné rudy, ortuť, zlato, vzácne kovy a i.).

Altyn-tag

Altyn-tag, čín. A-er-ťin-šan, A’erjinshan, oficiálny prepis Altun Shan — pohorie v záp. Číne v juž. časti autonómnej oblasti Sin-ťiang, severozáp. odnož pohoria Kunlun oddeľujúca Kašgarskú kotlinu a Cchajdamskú panvu. Dĺžka okolo 900 km, maximálna výška 6 303 m n. m. Staré pohorie znovu vyzdvihnuté v treťohorách. Extrémne suché podnebie, málo riek, ktoré sa strácajú v okolitých púšťach (Taklamakan). Vo vyšších častiach pokryté vysokohorskými lúkami. Neosídlené, využívané poľovníkmi a hľadačmi zlata.

Amur

Amur, čín. Chej-lung-ťiang, Heilongjiang, oficiálny prepis Heilong Jiang — veľtok vo vých. Ázii, hraničná rieka medzi Ruskom a Čínou; dĺžka 2 864 km (4 416 km so zdrojnicami Šilka a Onon), rozloha povodia 1,843 mil. km2, priemerný ročný prietok v ústí 10 800 m3/s. Vzniká sútokom riek Šilka a Arguň. Jeho povodie zasahuje okrem Ruska a Číny aj do Mongolska. Hydrografická sieť zaberá viac ako 10-tis. riek a 61-tis. jazier. Horný tok má charakter horskej rieky, stredný tok je pokojnejší s výnimkou 150 km dlhého prielomu cez Malý Chingan (Truba). Dolný tok pretína v širokej doline Dolnoamurskú nížinu, rozvetvuje sa na viac ramien a ústi cez Amurský liman do Sachalinského zálivu Ochotského mora. Prítoky: Zeja, Bureja, Amguň (ľavostranné), Sungari, Ussuri (pravostranné).

Amur je typická monzúnová rieka s povodňami počas letných a jesenných monzúnových dažďov. Rozsiahle oblasti trvalo zamrznutej pôdy a bohaté letné monzúnové zrážky spôsobujú vysoký povrchový odtok (400 – 600 l/s/km2) a vysoké kulminačné prietoky (maximálny 32,4 tis. m3/s). Dolný tok zamŕza na štyri mesiace. Jarné ľadochody spôsobujú bariéry so vzdutím hladiny až o 15 m. Významná rieka z hľadiska rybolovu (99 druhov rýb). Splavná po celom toku, dôležitá dopravná tepna Ďalekého východu (prístavy Chabarovsk, Blagoveščensk, Komsomoľsk na Amure).

An-čching

An-čching, oficiálny prepis Anqing — mesto v Číne v juhozáp. časti provincie An-chuej na sev. brehu rieky Jang-c’–ťiang; 571-tis. obyvateľov, so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 5,311 mil. obyvateľov (2010). Riečny prístav. Rafinéria ropy, priemysel petrochemický (výroba palív), stavebný, textilný, potravinársky.

Založené v 2. stor. pred n. l. pod názvom Wan. Za čias vlády dynastie Čching (1644 – 1911/12) až do 1949 hlavné mesto provincie An-chuej.

An-chuej

An-chuej, oficiálny prepis Anhui — provincia vo vých. Číne na dolnom toku rieky Jang-c’-ťiang; 139 900 km2, 60,829 mil. obyvateľov (2014), administratívne stredisko Che-fej. Na severe Veľká čínska nížina, na juhu a západe stredohorie (do 1 800 m n. m.) s krátkymi chrbtami, dolinami a kotlinami. Subtropické podnebie. Pôvodné lesy zväčša vyrúbané, prevláda orná pôda; pestovanie ryže, pšenice, kukurice, prosa, bemérie textilnej (ramie), tabaku, podzemnice olejnej, bavlníka, čaju. Rozsiahle zavodňovacie zariadenia (na rieke Chuaj-che). Chov ošípaných, oslov (na ťažné práce); rybolov. Ťažba čierneho uhlia, železných a medených rúd, síry, fosforitov. Priemysel hutnícky, strojársky, potravinársky, papiernický a textilný. Rozvinutá lodná doprava na riekach Jang-c’-ťiang a Chuaj-che. Prístavy Wu-chu, Pang-pu.

An-šan

An-šan, oficiálny prepis Anshan — mesto v severovýchodnej Číne v centrálnej časti provincie Liao-ning na železničnej trati spájajúcej Šen-jang s prístavom Lü-ta; 1,505 mil. obyvateľov, so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 3,646 mil. obyvateľov (2010). V období dynastie Ming (1368 – 1644) súčasť opevnení proti Mandžuom. Od 1909 rozvoj ťažby železnej rudy (magnetit). Od japonskej okupácie 1937 výroba železa a ocele. Po 1945 závod demontovaný a odvezený do bývalého Sovietskeho zväzu, v 50. rokoch 20. stor. znovu obnovený ako jeden z najväčších v Číne (v tom čase produkoval 40 % ocele a železa krajiny so 175-tis. zamestnancami). Dnes centrum železiarstva, oceliarstva, výskumu a inovácií v tomto odbore. Priemysel chemický (rafinéria ropy), stavebných materiálov. Súčasť priemyselného komplexu v severovýchodnej Číne. V blízkosti An-šanu horúce minerálne pramene (72 °C). Letisko.

An-šun

An-šun, oficiálny prepis Anshun — mesto v juž. Číne v provincii Kuej-čou; 359-tis. obyvateľov, so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 2,297 mil. obyvateľov (2010). Priemyselné a obchodné centrum oblasti. Potravinársky priemysel, výroba tungového oleja, garbiarstvo, menší oceliarsky závod. V blízkosti ložisko čierneho uhlia. Železničné a cestné spojenie s mestom Kuej-jang (administratívne stredisko provincie).

Brahmaputra

Brahmaputra — rieka v Číne, Indii a Bangladéši, jedna z najväčších riek južnej Ázie; dĺžka 2 960 km, rozloha povodia 935 000 km2 (s Gangou 2 055 000 km2), priemerný ročný prietok v blízkosti ústia okolo 19 000 m3/s.

Pramení v Číne v Tibete za pásmom Himalájí asi v 4 860 m n. m. ako Ma-čchüan-che, je napájaná ľadovcami juhozápadnej časti Tibetskej náhornej plošiny, dolina jej horného toku oddeľuje Transhimaláje od Himalájí. Ako Ja-lu-cang-pu-ťiang tečie v dĺžke 1 125 km južným Tibetom na juhovýchod a východ ako pokojný a široký tok. Neskôr, pod názvom Dihang, vytvára mohutný oblúk a prerezáva horské chrbty Himalájí úzkymi a hlbokými dolinami, má prudký sklon, v koryte sú početné pereje a vysoké vodopády. Po výtoku z hôr preteká ako Brahmaputra širokou nížinou pozdĺž úpätia Himalájí ako typický nížinný tok. V dôsledku množstva splavenín a prudkého zmenšenia sklonu má dolný úsek toku nestále koryto a celé územie je silno močaristé. Jej hlavné, západné rameno Džamuna sa spája s vodami Gangy, čím vzniká Padma, východné rameno Gangy (priemerný ročný prietok 35 000 m3 /s) spájajúce sa s riekou Meghna, ktorá ústi do Bengálskeho zálivu.

Dnešné hlavné riečne koryto sa vytvorilo začiatkom 19. stor., keď sa premiestnilo na západ. Do starého, východného ramena nazývaného Stará Brahmaputra či Dolná Brahmaputra (v minulosti hlavné koryto Brahmaputry) ústia početné vodnaté toky vytekajúce z Khasijských vrchov. Stará Brahmaputra sa spája s Meghnou neďaleko Dháky.

Spolu s Gangou vytvára Brahmaputra rozsiahlu deltu (80 000 km2). Je splavná 1 300 km od ústia.

Veľké mestá na rieke: Dibrugarh, Jorhat, Tezpur, Guváhátí, Sirádžgaňdž.

Che-lan-šan

Che-lan-šan, Helanshan, oficiálny prepis Helan Shan, pôvodne Alašan, Alashan — pohorie v Číne tiahnuce sa v smere sever – juh medzi púšťou Ala-šan a dolinou Žltej rieky; dĺžka 270 km. Neprístupné pohorie, najvyšší vrch 3 556 m n. m., medzi vrchmi Bugutuj (3 536 m n. m.) a Bajan Tumbur (3 050 m n. m.) vedie jediný priesmyk do obývaných oblastí autonómnej oblasti Ning-sia.

Cheng-jang

Cheng-jang, Hengyang — mesto v strednej Číne v provincii Chu-nan na rieke Siang-ťiang; 1,117 mil. obyvateľov (2015), so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 7,337 mil. obyvateľov (2015). Stredisko ťažby čierneho uhlia. Priemysel hutnícky (neželezných kovov), strojársky (banské stroje, vrtné zariadenia), kovoobrábací, chemický, elektrotechnický, papierenský, potravinársky, stavebných materiálov. Dopravná križovatka, riečny prístav. Prvé zmienky o osídlení pochádzajú z dynastie Čchin (221 – 206 pred n. l.), v období dynastie Tchang (618 – 907) sídlo okresu Cheng-čou. Sídlo viacerých univerzít.

Irtyš

Irtyš, čín. E-er-čchi-s’–che, E’erqisihe, oficiálny prepis Ertix He, kazašsky Ertis, rus. Irtyš — rieka v Číne, Kazachstane a ázijskej časti Ruska, najdlhší ľavostranný prítok Obu; dĺžka 4 248 km, rozloha povodia 1,643 mil. km2, priemerný ročný prietok v ústí 2 830 m3/s (maximálny 12 100 m3/s, minimálny 297 m3/s). Vyteká ako Čierny Irtyš z ľadovcov v juhozápadnej časti Mongolského Altaja v Číne v blízkosti hranice s Mongolskom a pod týmto názvom tečie severným okrajom Džungárskej panvy po jazero Zajsan (Kazachstan), preteká ním, ďalej tečie stepnou oblasťou a prelomovým úsekom cez západné výbežky Altaja a od mesta Semej až po ústie do Obu (pri meste Chanty-Mansijsk) tečie v širokej plytkej doline cez Západosibírsku nížinu. Väčšie prítoky: Om, Tara, Demianka (pravostranné), Išim, Tobol, Konda (ľavostranné). Zamrznutá od novembra do apríla. Splavná 3 784 km od ústia. Využívaná na zavlažovanie (viacero priehradných nádrží, kanál Irtyš – Karaganda v Kazachstane) a energeticky (hydroelektrárne Buchtarmianska, Usť-kamenogorská a Šuľbinská v Kazachstane); rybolov. Väčšie mestá a prístavy na Irtyši: Öskemen, Semej, Pavlodar (Kazachstan), Omsk, Toboľsk, Chanty-Mansijsk (Rusko).

Ja-an

Ja-an, Ya’an — mesto v juž. Číne v provincii S’-čchuan na svahoch pohoria hraničiaceho na západe so Sečuanskou panvou; 380-tis. obyvateľov, so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 1,551 mil. obyvateľov (2016). Priemysel strojársky (o. i. výroba poľnohospodárskych strojov a zariadení), kovoobrábací, chemický (výroba agrochemikálií), papiernický, kožiarsky, potravinársky (o. i. spracovanie čaju), textilný, spracovanie sľudy ťaženej v okolí. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti známe i produkciou liečivých rastlín. Významný cestný uzol.

Najstaršie záznamy o meste pochádzajú z obdobia dynastie Čchin, v období dynastie Chan významné obchodné a administratívne stredisko provincie. Stavebné pamiatky: hrobka prefekta Kao Ia (Gao Yi, začiatok 3. stor. n. l.). Univerzita. R. 2006 bola neďaleká rezervácia pandy veľkej zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Ja-lu-ťiang

Ja-lu-ťiang, Yalujiang, oficiálny prepis Yalu Jiang, kórejsky Amnokgang — rieka na hranici Číny (provincie Ťi-lin a Liao-ning) a Kórejskej ľudovodemokratickej republiky; dĺžka 813 km, rozloha povodia 63 000 km2, priemerný ročný prietok na dolnom toku okolo 900 m3/s. Pramení na úpätí vrchu Päktusan, preteká hornatým územím, estuárom ústi do Západokórejského zálivu (Žlté more). Využívaná energeticky (priehrada Šuej-feng šuej-kchu, 765 MW). Splavná po mesto Hesan (Kórejská ľudovodemokratická republika), pre námorné lode po mesto Tan-tung (Čína). Väčšie mestá na Ja-lu-ťiang: Hesan, Sinuidžu (Kórejská ľudovodemokratická republika), Tan-tung (Čína).

Jang-čchüan

Jang-čchüan, Yangquan — mesto vo vých. Číne v provincii Šan-si; 735-tis. obyvateľov, aglomerácia 921-tis. obyvateľov, so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 1,398 mil. obyvateľov (2015). Priemysel hutnícky, chemický, strojársky (o. i. výroba strojov a zariadení pre hutnícky priemysel), elektrotechnický, textilný, potravinársky. Stredisko banskej oblasti (ťažba čierneho uhlia, rúd železa, bauxitu, medi, chrómu a ohňovzdorných hlín). Železničný a cestný uzol.

Jarkand

Jarkand, čínsky Ša-čche, Shache — mesto v severozápadnej Číne v autonómnej oblasti Sin-ťiang v Tarimskej panve v úrodnej oáze na rieke Jarkand; 89-tis. obyvateľov (2015). Priemysel kovoobrábací, potravinársky; remeslá (tkanie kobercov a hodvábnych látok, spracovanie kožušín). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie pšenice, bavlníka, granátovníka a morušovníka; chov koní, ovcí, tiav a priadky morušovej). V blízkosti ťažba rúd medi. Železničné a cestné spojenie s inými mestami.

Od 2. stor. pred n. l. do 1. stor. n. l. významné obchodné a politické centrum na juž. vetve Hodvábnej cesty. V 2. polovici 18. stor. sa stalo súčasťou čínskej ríše. Stavebné pamiatky: mešita Altun (aj Altyn, Zlatá mešita, 10. – 19. stor.) na nádvorí s hrobmi jarkandských chánov (16. – 17. stor.) a s mauzóleom Amana Isa Chána (po 1560, reštaurované 1993), Veľká mešita (založená v 15. stor., súčasne stavba 16. – 19. stor.), mestské hradby (16. stor.).

Jarkand

Jarkand, čínsky Jie-er-čchiang-che, Ye’erqianghe, Yarkant He — rieka v záp. Číne v autonómnej oblasti Sin-ťiang; dĺžka 1 097 km. Vyteká z ľadovcov Karakoramu vo výške okolo 5 000 m n. m. (na hornom toku názov Raskemdarja), svojím tokom oddeľuje Karakoram od Kunlunu, tečie záp. časťou Tarimskej panvy, v záp. časti púšte Taklamakan vytvára sútokom s riekou Aksu a s periodickou riekou Chotan rieku Tarim (Jarkand je považovaný za hlavnú zdrojnicu Tarimu). Hlavný prítok: Kašgar (ľavostranný). Využívaná na zavlažovanie. Na Jarkande leží mesto Jarkand.

Jen-an

Jen-an, Yan’an — mesto v strednej Číne v provincii Šen-si; 129-tis. obyvateľov (2015), so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 2,233 mil. obyvateľov (2016). Priemysel hutnícky, chemický (výroba priemyselných hnojív a i.), cementársky a potravinársky; remeslá. V blízkosti ťažba čierneho uhlia a bituminóznych bridlíc. Cestný a železničný uzol, letisko.

Presné obdobie založenia mesta nie je jednoznačné, podľa niektorých prameňov jestvovalo už v staroveku, počas dynastie Sung (960 – 1279) sa úspešne ubránilo útoku Tangutov, 1082 im však bolo odovzdané ako podmienka mierovej zmluvy, v 20. rokoch 13. stor. spolu s okolitou oblasťou obsadené Mongolmi. R. 1935 – 36 sa do Jen-an presunuli vojská čínskej červenej armády (cieľ Dlhého pochodu), stalo sa základňou čínskych komunistov, centrom komunistickej revolúcie (1936 – 48) a miestom stretnutí západných ľavicovo orientovaných novinárov s Mao Ce-tungom. V marci 1947 obsadené jednotkami Kuomintangu, v apríli 1948 opäť komunistami. Do 1945 aj dôležitá základňa kórejských komunistov v exile.

Jen-čcheng

Jen-čcheng, Yancheng — mesto vo vých. Číne v severových. časti provincie Ťiang-su na Veľkej čínskej nížine v blízkosti Žltého mora; 723-tis. obyvateľov (2016), so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 7,235 mil. obyvateľov (2017). Priemysel kovoobrábací, chemický, textilný, potravinársky (o. i. cukrovarnícky), stavebných materiálov, elektrotechnický (ozvučovacia technika), tradičná výroba soli. Cestný uzol, vnútrozemský prístav (spojený s ústím Jang-c’-ťiang), medzinárodné letisko Založené 119 pred n. l. v období dynastie Chan.

Jen-tchaj

Jen-tchaj, Yantai — mesto vo východnej Číne v provincii Šan-tung na pobreží Pochajského zálivu (Žlté more) v severnej časti Šantunského polostrova; 1,072 mil. obyvateľov (2015), so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry; 7,064 mil. obyvateľov (2017). Priemysel hutnícky, strojársky (o. i. výroba dopravných prostriedkov a poľnohospodárskych strojov), chemický, potravinársky (konzerváreň), vinársky, tabakový. Ťažba železnej rudy. Významný rybársky prístav.

V západných prameňoch známe aj ako Č’–fu (Zhi-fu, anglicky Chefoo). Od 1861 tzv. otvorený prístav, v ktorom mohli na základe dohôd podpísaných po ópiových vojnách sídliť a obchodovať západné mocnosti. V Jen-tchaj bola 21. 8. 1876 medzi Spojeným kráľovstvom a Čínou podpísaná Č’–fuská dohoda (angl. Chefoo Convention), ktorá posilnila britské privilégiá v Číne.

Jen-ťi

Jen-ťi, Yanji, kórejsky Jon-gil — mesto v severovýchodnej Číne v provincii Ťi-lin v blízkosti hranice s Kórejskou ľudovodemokratickou republikou, administratívne stredisko kórejského autonómneho okruhu Jen-pien (Yanbian); 506-tis. obyvateľov (2012). Priemysel strojársky, drevársky, chemický, farmaceutický, keramický, textilný, potravinársky. Dopravná križovatka, medzinárodné letisko. Mesto založené v 19. stor. V súčasnosti centrum cezhraničného obchodu s KĽDR, ktorá tam spolu s Taiwanom začiatkom 21. stor. investovala do viacerých nových priemyselných podnikov. Sídlo Jenpienskej univerzity (1949) zameranej najmä na vzdelávanie kórejskej národnostnej menšiny.

Jing-kchou

Jing-kchou, Yingkou — prístavné mesto v severových. Číne v provincii Liao-ning pri ústí rieky Liao-che do Liaotunského zálivu; 1,009 mil. obyvateľov, aglomerácia 1,567 mil. obyvateľov (2015), so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, 2,443 mil. obyvateľov (2015). Priemysel hutnícky, strojársky, chemický, textilný, papiernický, farmaceutický, potravinársky, výroba žiaruvzdorných materiálov. V okolí ťažba magnezitu. Dopravná križovatka, letisko, 2 ropovody končiace v prístave. Prístav vznikol v období dynastie Ming (1368 – 1644) na obranu pobrežia, od 1861 patril medzi tzv. otvorené prístavy, v ktorých mohli na základe dohôd podpísaných po ópiových vojnách sídliť a obchodovať zastupiteľstvá západných mocností.

Jing-tchan

Jing-tchan, Yingtan — mesto v juhových. Číne v provincii Ťiang-c’ na rieke Si-ťiang pri jazere Pcho-jang-chu; 643-tis. obyvateľov, so svojím širším okolím predstavuje mesto na úrovni prefektúry, okolo 1,153 mil. obyvateľov (2015). Hutnícky a chemický priemysel. Železničný uzol a diaľničné spojenie so Šanghajom. Mesto založené 1765. Neďaleko sa nachádza jedno z významných centier taoizmu v Číne – hora Lung-chu-šan s komplexom chrámov.

Juhočínska krasová oblasť

Juhočínska krasová oblasť — krasové územie v Číne v provinciách Jün-nan a Kuej-čou a v autonómnej oblasti Kuang-si; rozloha okolo 500-tis. km2. Pre svoju bohatú biodiverzitu a rozmanitý krasový reliéf zapísané 2007 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Juhočínske vrchy

Juhočínske vrchy — horský systém vrásových pásem v juhových. Číne tiahnuci sa od Kuejčouskej plošiny na západe po Changčouský záliv (Východočínske more) na východe; dĺžka okolo 1 400 km, výška v str. časti 200 – 800 m n. m., na záp. a sev. okrajoch viac ako 1 000 m n. m., najvyšší vrch Wu-i–šan, 2 120 m n. m. Budovaný pieskovcami, vápencami (krasové javy) a bridlicami s magmatickými intrúziami. Člení sa na pásma tiahnuce sa zväčša z juhozápadu na severovýchod (dve hlavné pásma Nan-ling a Wu-i-šan), oddelené hlbokými kotlinami a dolinami riek. Na juhu sa Juhočínske vrchy strmo zvažujú k Východočínskemu moru a tvoria riasové pobrežie. Monzúnové podnebie, na juhozáp. okrajoch tropické, na ostatnom území subtropické, ročný úhrn zrážok 1 500 – 2 000 mm, časté tajfúny. Hlavné rieky: Si-ťiang, Min-ťiang, Siang-ťiang, Kan-ťiang. Pôvodná, prirodzená vegetácia reprezentovaná vždyzelenými tropickými lesmi (na juhu) a subtropickými horskými lesmi (na severe) je zachovaná iba v ťažko dostupných oblastiach. Najväčšie mestá: Wu-čou, Liou-čou, Kuej-jang a Kanton. Rozvinuté poľnohospodárstvo, pestovanie ryže (dve úrody ročne), čajovníka, cukrovej trstiny a tropického ovocia; chov hovädzieho dobytka a ošípaných. Ťažba rúd cínu, volfrámu, mangánu, železa, antimónu a uránu, ako aj čierneho uhlia. Hustá cestná sieť, viacero železničných tratí spájajúcich pobrežie s vnútrozemím.

Jünnanská plošina

Jünnanská plošina — vrchovinná oblasť na juhu Číny pri hranici s Vietnamom, Laosom a Mjanmarskom juž. od Sečuanských vrchov na severovýchode prechádzajúca do Kuejčouskej plošiny. Územie budované najmä vápencami (krasové javy), bridlicami a pieskovcami, silno rozčlenené riečnymi dolinami, priemerná výška 1 800 – 2 000 m n. m., ojedinelé horské masívy do 4 000 m n. m. Subtropické monzúnové podnebie. Najväčšie rieky: Mekong, Salwin, Jang-c’-ťiang, Červená rieka; viacero jazier v tektonických depresiách. Subtropické lesy. Ložiská uhlia a rúd kovov (najmä cínu a medi). Oblasť častých zemetrasení.

Kailás

Kailás, medzinárodný pepis Gangdisi Shan — horský systém v Číne v juhozápadnej časti autonómnej oblasti Tibet v Transhimalájach; dĺžka okolo 1 000 km, maximálna šírka do 300 km. Budovaný najmä granitmi. Najvyšší vrch Kailás (Kangrinboqê Feng), 6 714 m n. m.

Územie je pramennou oblasťou riek Indus, Brahmaputra, Satladž a Kárnali (názov horného toku rieky Ghágra). Asi 50 km od najvyššieho vrchu ležia dve posvätné jazerá Mapam-jümco (najvyššie položené sladkovodné jazero na svete, 4 557 m n. m.) a Rakas (aj Langag alebo Rakšastal, Rakastal). Vrch Kailás, ktorý je posvätným miestom hinduistov, buddhistov, džinistov a vyznávačov náboženstva bön, nebol horolezecky zdolaný. Pokusy dobyť ho narážajú na protesty miestnych obyvateľov, ktorí znemožňujú horolezcom výstup; horolezec R. Messner, ktorý ako prvý zdolal všetky osemtisícovky a ktorému čínska vláda 1985 povolila výstup, od svojich plánov odstúpil na znak úcty k miestnemu obyvateľstvu a jeho tradíciám.