Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Ázia - Pakistan

Zobrazené heslá 1 – 6 z celkového počtu 6 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Hajdarábad

Hajdarábad, Haidarábád, Hyderábád — mesto v juhovýchodnom Pakistane v provincii Sindh na rieke Indus; 1,734 mil. obyvateľov (2017). Významné priemyselné a obchodné stredisko. Priemysel textilný (najmä bavlnársky), potravinársky (o. i. olejársky, cukrovarnícky, lúparne ryže), cementársky, kožiarsky, obuvnícky, energetický (tepelná elektráreň), výroba mydla; remeslá (hodvábnictvo, tkáčstvo, výrobky zo zlata, striebra a z laky). Stredisko významnej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie ryže, bavlníka, cukrovej trstiny). Dôležitá dopravná križovatka pri magistrálnej železnici Karáčí – Rávalpindí, riečny prístav, plynovod z nálezísk Sui.

Založené 1768 Ghulámom Šáhom Kalhóráom. Viacero historických pamiatok, najznámejšia je mohutná pevnosť (1782). Sídlo katolíckeho biskupstva, univerzita (založená 1947).

Harappa

Harappa, urdsky Harapa — obec v severovýchodnom Pakistane v provincii Pandžáb na rieke Ráví juhozápadne od mesta Sáhívál. Od 3. tisícročia pred n. l. až do konca 1. pol. 2. tisícročia pred n. l. jedno z najvýznamnejších centier harappskej kultúry. Pri archeologických výskumoch (2. pol. 19. stor., po 1920 a 1995 – 2001) tam bolo odkryté mestské sídlisko (rozloha vyše 1 km2) s komplexmi pravouhlých domov z pálených tehál, oddelených úzkymi uličkami, s priestormi na mlátenie obilia a sýpkami; vedľa mesta umelo navŕšená akropola (výška 16 m) opevnená hradbou (výška 10 m, v základoch hrúbka až 15 m) s pravouhlými vežami, v blízkosti mesta pohrebisko s nálezmi keramických milodarov. V meste sa našli doklady o pestovaní poľnohospodárskych plodín, kosti zvierat, remeselnícke výrobky (nádoby z kovu, keramika), drobné plastiky, ozdoby a početné pečatidlá zo steatitu. Množstvo stavebného materiálu z obce Harappa bolo použité na stavby v ďalších obdobiach.

Hispar

Hispar, angl. Hispar Glacier — dolinný ľadovec v západnej časti Karakoramu v Kašmíri na území Gilgit-Baltistan spravovanom Pakistanom severovýchodne od štítu Rakapóší; rozloha 580 km2, dĺžka 52 km (jeden z najdlhších ľadovcov na svete ležiacich mimo polárnych oblastí). Začína sa v priesmyku Hispar La vo výške 5 128 m n. m., kde sa spája s ľadovcom Biafo, s ktorým tvorí najdlhší ľadovcový systém mimo polárnych území, čelo ľadovca je vo výške okolo 3 000 m n. m. Z ľadovca vyteká rieka Hispar.

Iránska plošina

Iránska plošina, niekedy používaný názov Iránska vysočina, daríjsky Faláti Írán, perzsky a urdsky Faláte Írán — rozľahlé plošinno-vysočinné územie v juhozápadnej Ázii rozprestierajúce sa medzi Kaspickým morom a Turanskou nížinou na severe a Perzským zálivom a Arabským morom na juhu, smerom na východ klesá k Indogangskej nížine, smerom na západ prechádza do Arménskej vysočiny. Zaberá väčšinu územia Iránu a prechádza do západných oblastí Afganistanu a Pakistanu; rozloha okolo 2,7 mil. km2. Na severe je ohraničená pohoriami Elborz, Kopetdag, Chorásánske vrchy a Hindúkuš, na juhu pohoriami Zagros a Makran, na východe pohoriami Kirthar, Harboj a Sulajmánske vrchy. Priemerná výška územia okolo 1 300 m n. m. Vnútri rozsiahle kotliny pokryté púšťami (Veľká soľná púšť, Dašte Lút, Regestanská púšť, Dašte Margo). Časté zemetrasenia. Suché subtropické kontinentálne podnebie, priemerná teplota v januári od -4 °C na severe do 10 °C na juhu, priemerná teplota v júli od 25 °C do 32 °C, priemerný ročný úhrn zrážok v kotlinách 50 – 100 mm, v pohoriach 100 – 300 mm, na západe okolo 500 mm. Z veľkej časti bezodtokové územie, málo riek (najväčšia Helmand), ktoré sú väčšinou periodické a ústia do bezodtokových slaných a poloslaných jazier (Helmand, Darjačaje-namak a i.). Chudobná púšťová a polopúšťová vegetácia. Nerastné suroviny: ropa, čierne uhlie, soli, rudy železa a farebných kovov. Na zavlažovaných územiach pestovanie jačmeňa, pšenice, bavlníka a datľovníka; kočovný chov oviec, tiav a kôz. Riedko osídlené územie, obyvateľstvo sústredené v oázach, najhustejšie osídlené západné časti, najredšie severovýchod a púšte; väčšie mestá na okrajoch Iránskej plošiny: Teherán, Isfahán, Mašhad, Širáz (Irán), Herát, Kandahár (Afganistan).

Islamabad

Islamabad, urdsky Islámábád — hlavné mesto Pakistanu tvoriace samostatnú administratívnu jednotku (federálne teritórium hlavného mesta) v severovýchodnej časti krajiny v provincii Pandžáb na západnom predhorí Himalájí severovýchodne od mesta Rávalpindí, s ktorým tvorí konurbáciu; 1,015 mil. obyvateľov (2017). Tradičný textilný priemysel, ďalej petrochemický priemysel, železničné depo; v súčasnosti prudký rozvoj informačného priemyslu a priemyslu komunikačných technológií. Islamabad je strediskom vedy a výskumu (školy, vedecké ústavy, softvérové technoparky; jadrový výskum). Cestné a železničné spojenie s väčšími mestami krajiny (s Rávalpindí rýchlostnou komunikáciou), 2 medzinárodné letiská (fakticky lokalizované mimo územia Islamabadu); plynovod. V blízkosti ťažba mramoru.

Novovybudované mesto založené na podnet prezidenta M. Ajjúba Chána; jeho plán navrhol 1959 – 63 grécky architekt a urbanista C. A. Doxiadis (začiatok výstavby 1961). Má trojuholníkový tvar s pravouhlými ulicami, je rozdelené na osem zón a obklopené prírodnými terasami a lúkami (Islamabad = Príbytok islamu alebo Príbytok pokoja). V jeho architektúre sa prelínajú moderné a tradičné islamské prvky s regionálnymi štýlmi. Od 1966 hlavné mesto Pakistanu. Stavebné pamiatky: Fajsalova mešita (1986 – 93, jedna z najväčších na svete, postavená podľa projektov tureckého architekta Vedata Dalokaya, *1927, †1991, nazvaná podľa saudskoarabského kráľa Fajsala, ktorý navrhol jej vybudovanie a sčasti financoval výstavbu), pamätník Pakistanu (2004 – 07), množstvo modernej architektúry, múzeá, galérie, dve univerzity.

Kalát

Kalát, Qalat — mesto v Pakistane v provinci Balúčistan; 23-tis. obyvateľov (2010). Stredisko obchodu.

Založené pred 7. stor. n. l., keď oblasť osídlenú prevažne drávidským etnikom Bráhujov ovládli Arabi, od konca 10. stor. patrilo Ghazníjskemu sultanátu, v 2. polovici 12. stor. sultanátu Ghórovcov, po medzivládí Mongolov (13. – 14. stor.) bolo striedavo pod nadvládou safíjovskej Perzie a ríše Veľkých Mogulov (16. – 17. stor.). R. 1666 sa stalo hlavným mestom chanátu Kalát, ktorý bol vazalom Perzie (Iránu) a neskôr Afganistanu (18. – 19. stor.), 1854 sa dostal pod britskú kontrolu, od 1877 súčasť provincie Britskej Indie Balúčistan, 1948 pripojený k Pakistanu.