Kanton

Kanton, čín. Kuang-čou, Guangzhou — prístavné mesto v juhových. Číne na Perlovej rieke v blízkosti jej ústia do Juhočínskeho mora, administratívne stredisko provincie Kuang-tung; 2,918 mil. obyvateľov, aglomerácia 5,869 mil. obyvateľov (2011). Významné stredisko obchodu, priemyslu, vedy a kultúry. Priemysel hutnícky (výroba železa a ocele), strojársky (o. i. výroba poľnohospodárskych strojov), lodný, automobilový, petrochemický (veľká ropná rafinéria), chemický, farmaceutický, elektrotechnický, elektronický, stavebných materiálov., textilný (hodvábnický, bavlnársky), potravinársky, tabakový, papiernický, porcelánový; umelecké remeslá (výrobky z bambusu, zo slonoviny, z dreva, jadeitu a cínu). Medzinárodné veľtržné stredisko. Dopravná križovatka, významný námorný aj vnútrozemský prístav, medzinárodné letisko.

Oblasť okolo dnešného Kantonu bola osídlená už asi 2000 pred n. l. Prvé zmienky o meste pochádzajú z 214 pred n. l., v 2. stor. pred n. l. sa stalo hlavným mestom nezávislého štátu Nam Viet (panovník Čao Mo, vietnamsky Trieu Muoi, *175 pred n. l., †124 pred n. l., vládol od 137 pred n. l., pochovaný v Kantone), ktorý sa 111 pred n. l. dostal pod kontrolu dynastie Chan (206 pred n. l. – 220 n. l.). Od zač. obdobia Troch ríš (220 – 280) až do zač. obdobia dynastie Tchang (618) sa intenzívne rozvíjalo (od 229 názov Kuang-čou). V 7. stor. predstavovalo významné obchodné a dopravné centrum Číny, v ktorom sa usadili veľké komunity cudzincov (Arabi a Peržania), ďalší intenzívny rozvoj zaznamenalo v období dynastie Ming (1368 – 1644). Od zač. 16. stor. tam pristávali lode z Európy (1517 Portugalčania, vznikla latinizovaná podoba názvu – Kanton), od konca 17. stor. bolo jedným zo 4 prístavov, v ktorom Čína umožnila obchodovať s cudzincami (Portugalčania, Španieli, Holanďania, Angličania, Francúzi) a od 1759 jediným prístavom otvoreným Európanom; Kanton sa stal centrom prenikania záp. vplyvov do krajiny. Počas prvej ópiovej vojny (1839 – 42) ho obsadili Briti (po 1842 na základe Nankinskej zmluvy jeden z piatich otvorených prístavov) a po porážke Číny tam na základe nerovnoprávnych zmlúv získali viaceré privilégiá (napr. exteritoriálne právo) aj iné štáty. Počas druhej ópiovej vojny (1856 – 60) až do 1861 bol Kanton okupovaný britsko-francúzskymi vojskami. Po zvrhnutí dynastie Čching a vzniku Čínskej republiky (1911, resp. 1912) sa stal centrom Kuomintangu. Pôsobili tam Sunjatsen i Čankajšek, 1921 bola pod Sunjatsenovým vedením sformovaná nová republikánska vláda, 1924 sa konal prvý celoštátny zjazd Kuomintangu, 1924 bola založená a do 1926 sídlila kuomintangská vojenská akadémia Chuang-pchu (aj Whampoa), 1925 sa sformovala kuomintangská Čínska národná revolučná armáda. R. 1927 tam s cieľom vyhnať z Kantonu Kuomintang vypuklo Kantonské povstanie organizované Komunistickou stranou Číny. R. 1938 – 45 bol Kanton okupovaný Japonskom.

Stavebné pamiatky: buddhistický chrám Kuang-siao-s’ (založený pravdepodobne vo 4. stor., rekonštruovaný v 10. stor., úplne prestavaný v 17. – 19. stor.), buddhistický Chrám šiestich figovníkov (banyanov, čín. Liou-žung-s’, založený 537, rekonštruovaný v 11. stor.; nachádza sa tam monumentálna socha buddhistického patriarchu Chuej-nenga z 10. stor.) s tehlovou Kvetinovou pagodou Chua-tcha (1097, reštaurovaná v 14. stor. a 1900), najstaršia mešita na čínskom území Chuaj-šeng-s’ (založená pravdepodobne v 1. pol. 7. stor., prestavaná v 14. a v 17. stor.), strážna veža Čen-chaj-lou (17. – 18. stor., od 1953 historické múzeum), neogotická rímskokatolícka Katedrála božského srdca Ježišovho (1888), Chrám predkov rodiny Čchen (1890 – 94, od 1958 múzeum ľudového umenia), múzeum panovníka Čao Moa (otvorené 1988) a i. Centrum mesta má moderný charakter s množstvom mrakodrapov z konca 20. – zač. 21. stor. (mrakodrap Kantonského medzinárodného finančného centra, 2005 – 10, vyhliadková televízna Kantonská veža, 2005 – 10, výška 600 m, jedna z najvyšších stavieb na svete, a i.), budova opery (2010, Z. Hadidová). Viaceré múzeá a galérie (napr. múzeum provincie Kanton, založené 1953, s významnou zbierkou čínskeho výtvarného umenia). Viaceré vedeckovýskumné ústavy, vysoké školy a univerzity (napr. Sunjatsenova univerzita, založená 1924). Botanická záhrada.