Kantábria
Kantábria, Cantabria — autonómna oblasť v sev. časti Španielska pri Biskajskom zálive; rozloha 5 321 km2, 603-tis. obyvateľov (2012), administratívne strediskom je prístavné mesto Santander. Väčšinou hornaté územie vypĺňajú Kantábrijské vrchy s najvyšším vrchom Torre de Cerredo, 2 648 m n. m., na severe úzky pruh (šírka okolo 10 km) prímorskej mierne zvlnenej nížiny. Územie ovplyvňované Golfským prúdom má mierne oceánske podnebie. Krátke prudké rieky. Priemyselno-poľnohospodársky región, významnú úlohu zohrávajú banský (ťažba rúd železa, olova a zinku) a hutnícky priemysel, ďalej strojársky (o. i. výroba dopravných prostriedkov), chemický a potravinársky priemysel. V poľnohospodárstve dominuje živočíšna výroba (najmä chov hovädzieho dobytka a ošípaných); rybolov; lesníctvo. Turisticky príťažlivé územie, viacero chránených prírodných území, o. i. národný park a biosférická rezervácia Parque Nacional de Picos de Europa (→ Picos de Europa); viacero vtáčích území patriacich do sústavy chránených území Natura 2000 a i.
V staroveku bola oblasť osídlená kmeňom Kantábrijcov (odtiaľ názov) a čiastočne i predkami Baskov. R. 26 – 19 pred n. l. podrobená Rimanmi, súčasť rímskej provincie Hispánia (uchovala si však relatívnu samostatnosť), od 5. stor. n. l. Vizigótskej ríše (opäť so značnou mierou samostatnosti). Po vpáde Arabov v 8. stor. zostala nezávislá (samostatné vojvodstvo), potom súčasť kráľovstva Astúria. V 10. stor. sa v rámci Astúrie dostalo územie pod nadvládu Leónu, ktorý bol postupne ovládnutý Kastíliou. V ovzduší reformnej vlády Karola III. sa kantábrijským stavom podarilo 28. 7. 1778 na zhromaždení Generálnych kortesov v meste Puente San Miguel presadiť konštituovanie provincie Kantábria. Od 1982 má Kantábria štatút samostatnej autonómnej oblasti.
Početné archeologické nálezy z mladšieho paleolitu a viacero jaskýň so zachovanými nástennými maľbami, z ktorých najznámejšia je Altamira (1985 zapísaná do Zoznamu svet. dedičstva UNESCO).
Kantábria, prístavné mesto Castro Urdiales
Kantábria, Cantabria — autonómna oblasť v sev. časti Španielska pri Biskajskom zálive; rozloha 5 321 km2, 603-tis. obyvateľov (2012), administratívne strediskom je prístavné mesto Santander. Väčšinou hornaté územie vypĺňajú Kantábrijské vrchy s najvyšším vrchom Torre de Cerredo, 2 648 m n. m., na severe úzky pruh (šírka okolo 10 km) prímorskej mierne zvlnenej nížiny. Územie ovplyvňované Golfským prúdom má mierne oceánske podnebie. Krátke prudké rieky. Priemyselno-poľnohospodársky región, významnú úlohu zohrávajú banský (ťažba rúd železa, olova a zinku) a hutnícky priemysel, ďalej strojársky (o. i. výroba dopravných prostriedkov), chemický a potravinársky priemysel. V poľnohospodárstve dominuje živočíšna výroba (najmä chov hovädzieho dobytka a ošípaných); rybolov; lesníctvo. Turisticky príťažlivé územie, viacero chránených prírodných území, o. i. národný park a biosférická rezervácia Parque Nacional de Picos de Europa (→ Picos de Europa); viacero vtáčích území patriacich do sústavy chránených území Natura 2000 a i.
V staroveku bola oblasť osídlená kmeňom Kantábrijcov (odtiaľ názov) a čiastočne i predkami Baskov. R. 26 – 19 pred n. l. podrobená Rimanmi, súčasť rímskej provincie Hispánia (uchovala si však relatívnu samostatnosť), od 5. stor. n. l. Vizigótskej ríše (opäť so značnou mierou samostatnosti). Po vpáde Arabov v 8. stor. zostala nezávislá (samostatné vojvodstvo), potom súčasť kráľovstva Astúria. V 10. stor. sa v rámci Astúrie dostalo územie pod nadvládu Leónu, ktorý bol postupne ovládnutý Kastíliou. V ovzduší reformnej vlády Karola III. sa kantábrijským stavom podarilo 28. 7. 1778 na zhromaždení Generálnych kortesov v meste Puente San Miguel presadiť konštituovanie provincie Kantábria. Od 1982 má Kantábria štatút samostatnej autonómnej oblasti.
Početné archeologické nálezy z mladšieho paleolitu a viacero jaskýň so zachovanými nástennými maľbami, z ktorých najznámejšia je Altamira (1985 zapísaná do Zoznamu svet. dedičstva UNESCO).