kanopa

Text hesla

kanopa [vl. m.] — staroveká pohrebná nádoba určená na uloženie ostatkov človeka, najčastejšie vnútorností vyňatých pri mumifikácii (u Egypťanov) alebo popola (u Etruskov).

V Egypte sú kanopy archeologicky doložené od 4. dynastie. Ich názov bol v začiatkoch egyptológie mylne odvodený od gréckeho názvu starovekého egyptského prístavného mesta Kanóbos (gr. Kanópos, dnes zaniknutá lokalita pri Abú Kir), z ktorého pochádzali nálezy antropomorfných nádob so stvárnenou ľudskou hlavou, tie však slúžili na uctievanie boha Usira. Kanopy sa zhotovovali z rozličných materiálov, napr. z alabastru, vápenca, keramiky, bronzu a dreva. Kvôli zabráneniu rozkladnému procesu boli pri mumifikácii telesné orgány vybrané z brušnej dutiny, potom nabalzamované a uložené do kanopy, keďže Egypťania verili, že mŕtvi budú svoje orgány potrebovať, aby mohli byť znovuzrodení do posmrtného života. Pre jedného zomretého sa používali štyri nádoby zväčša tvaru vázy s vekom, ktorých vzhľad sa postupom času menil. Jednoduché rovné veko z obdobia Starej ríše nadobudlo postupne tvar hlavy zosnulého, ktorú od obdobia Novej ríše nahradili podoby hláv štyroch synov boha Hora (v kontexte staroegyptských náboženstva a viery v posmrtný život boli vnútorné orgány v kanope pod magickou ochranou): Amset s ľudskou tvárou ochraňoval pečeň, Hapi s hlavou paviána pľúca, Duamutef s hlavou šakala žalúdok a Kebehsenuf s hlavou sokola črevá. Ochrannú funkciu mali aj boh Anup a ženské božstvá Neit, Nebthet, Eset a Serket. Na povrchu kanopy sa nachádzal text obsahujúci meno a tituly zosnulého, ktorý bol stotožňovaný s bohom mŕtvych Usirom, ako aj magické formulky s menami ochranných božstiev. Všetky štyri kanopy sa niekedy ukladali do jednej skrinky, od 21. dynastie sa vnútornosti vďaka zdokonalenej technike mumifikácie vkladali späť k telu alebo priamo do tela v rakve, kanopy (najčastejšie ako voskové imitácie) však symbolicky ostávali súčasťou pohrebného inventára. K najkrajším a najzachovanejším dokladom kompletnej kolekcie štyroch kanóp s ochrannými skrinkami patrí nález z hrobky faraóna Tutanchamona (18. dynastia, 2. pol. 14. stor. pred n. l.).

Iným typom kanop sú etruské antropomorfné urny z bronzu alebo z pálenej hliny nájdené v Chiusi (7. – 6. stor. pred n. l.), určené na uloženie popola mŕtvych. Antropomorfné sú nielen snímateľné veká v podobe štylizovanej ľudskej masky (ľudská hlava s tvárou a s odstávajúcimi ušami), ale aj telá kanóp často v tvare ľudského trupu (niekedy aj s rukami).

Popis ilustrácie

Kanopy faraóna Tutanchamona vo vnútornej ochrannej skrinke v podobe naosu, alabaster, 2. polovica 14. stor. pred n. l.

Popis ilustrácie

Egyptská kanopa s hlavou Amseta, okolo 1550 – 1070 pred n. l., Metropolitné múzeum umenia, New York

Popis ilustrácie

Egyptská kanopa s hlavou Hapiho, okolo 712 – 664 pred n. l., Metropolitné múzeum umenia, New York

Popis ilustrácie

Egyptská kanopa s hlavou Kebehsenufa, okolo 1550 – 1070 pred n. l., Metropolitné múzeum umenia, New York

Popis ilustrácie

Egyptská kanopa s hlavou Duamutefa, okolo 1550 – 1070 pred n. l., Metropolitné múzeum umenia, New York

Text hesla

kanopa [vl. m.] — staroveká pohrebná nádoba určená na uloženie ostatkov človeka, najčastejšie vnútorností vyňatých pri mumifikácii (u Egypťanov) alebo popola (u Etruskov).

V Egypte sú kanopy archeologicky doložené od 4. dynastie. Ich názov bol v začiatkoch egyptológie mylne odvodený od gréckeho názvu starovekého egyptského prístavného mesta Kanóbos (gr. Kanópos, dnes zaniknutá lokalita pri Abú Kir), z ktorého pochádzali nálezy antropomorfných nádob so stvárnenou ľudskou hlavou, tie však slúžili na uctievanie boha Usira. Kanopy sa zhotovovali z rozličných materiálov, napr. z alabastru, vápenca, keramiky, bronzu a dreva. Kvôli zabráneniu rozkladnému procesu boli pri mumifikácii telesné orgány vybrané z brušnej dutiny, potom nabalzamované a uložené do kanopy, keďže Egypťania verili, že mŕtvi budú svoje orgány potrebovať, aby mohli byť znovuzrodení do posmrtného života. Pre jedného zomretého sa používali štyri nádoby zväčša tvaru vázy s vekom, ktorých vzhľad sa postupom času menil. Jednoduché rovné veko z obdobia Starej ríše nadobudlo postupne tvar hlavy zosnulého, ktorú od obdobia Novej ríše nahradili podoby hláv štyroch synov boha Hora (v kontexte staroegyptských náboženstva a viery v posmrtný život boli vnútorné orgány v kanope pod magickou ochranou): Amset s ľudskou tvárou ochraňoval pečeň, Hapi s hlavou paviána pľúca, Duamutef s hlavou šakala žalúdok a Kebehsenuf s hlavou sokola črevá. Ochrannú funkciu mali aj boh Anup a ženské božstvá Neit, Nebthet, Eset a Serket. Na povrchu kanopy sa nachádzal text obsahujúci meno a tituly zosnulého, ktorý bol stotožňovaný s bohom mŕtvych Usirom, ako aj magické formulky s menami ochranných božstiev. Všetky štyri kanopy sa niekedy ukladali do jednej skrinky, od 21. dynastie sa vnútornosti vďaka zdokonalenej technike mumifikácie vkladali späť k telu alebo priamo do tela v rakve, kanopy (najčastejšie ako voskové imitácie) však symbolicky ostávali súčasťou pohrebného inventára. K najkrajším a najzachovanejším dokladom kompletnej kolekcie štyroch kanóp s ochrannými skrinkami patrí nález z hrobky faraóna Tutanchamona (18. dynastia, 2. pol. 14. stor. pred n. l.).

Iným typom kanop sú etruské antropomorfné urny z bronzu alebo z pálenej hliny nájdené v Chiusi (7. – 6. stor. pred n. l.), určené na uloženie popola mŕtvych. Antropomorfné sú nielen snímateľné veká v podobe štylizovanej ľudskej masky (ľudská hlava s tvárou a s odstávajúcimi ušami), ale aj telá kanóp často v tvare ľudského trupu (niekedy aj s rukami).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kanopa [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kanopa