Kampánia

Kampánia, tal. Campagna — kraj, administratívna oblasť v Taliansku v juž. časti Apeninského polostrova pri pobreží Tyrrhenského mora vrátane ostrovov Ischia, Procida a Capri a Pontinských ostrovov; rozloha 13 595 km², 5,883 mil. obyvateľov (2012), administratívne stredisko Neapol. Pobrežie rozčlenené troma väčšími zálivmi – Neapolským zálivom, Salernským zálivom a Polikasterským zálivom. Väčšinou vrchovinný až hornatinný povrch Apenín s vrcholmi zriedka vyššími ako 2 000 m n. m., seizmicky aktívne územie – pri Neapolskom zálive sopečné územie Flegrejské polia a 35 km vzdialená činná sopka Vezuv. Typicky stredozemné podnebie. Základom hospodárstva je poľnohospodárstvo – pestovanie ovocných stromov (jabloní, hrušiek, marhúľ, broskýň a i.) a kríkov, viniča, olivovníka, zeleniny (rajčiakov, baklažánov a i.), pšenice, tabaku a konope; chov hovädzieho dobytka, ošípaných a somárov. Priemyselná výroba je sústredená predovšetkým v pobrežných mestách, najmä v Neapole; priemysel potravinársky, textilný, hutnícky, strojársky, automobilový, lodný, chemický. Turistická oblasť svetového významu (Neapol, Vezuv, Pompeje, Capri, polostrov Sorrento a i.). Silno urbanizovaný a jeden z najhustejšie zaľudnených krajov Talianska, viac ako polovica obyvateľov žije v urbanizovanom území pri Neapolskom zálive.

V staroveku bolo územie Kampánie osídlené italickými kmeňmi (najmä Oskovia), od 8. stor. pred n. l. sa na pobreží usádzali grécki kolonisti, v 6. stor. pred n. l. sa územie dostalo pod sféru vplyvu Etruskov, potom Samnitov, v pol. 4. stor. pred n. l. pod silný vplyv Ríma (312 pred n. l. vybudovaná cesta do Capuy; → Via Appia). Počas druhej púnskej vojny sa Kampánia pridala na stranu Hannibala, po jeho porážke bolo územie vyhlásené za rímsky štátny majetok a boli tam posielaní vojenskí veteráni. R. 41 pred n. l. sa Kampánia v rámci správnej reorganizácie stala spolu s Latiom prvým z rímskych správnych obvodov na území Itálie (regiones). R. 79 n. l. zničil výbuch sopky Vezuv významné strediská Pompeje a Herculaneum. Po páde Západorímskej ríše a krátkotrvajúcej Ostrogótskej ríše ovládli územie Longobardi, ktorí tam okolo 570 vytvorili vojvodstvo Benevento a Kampánia sa stala jeho súčasťou (menšia časť pri pobreží patrila Byzancii). Po rozpade Beneventa tam v 9. stor. vzniklo viacero malých štátov sústredených okolo mestských stredísk (Capua, Salerno, Neapol, Aversa). R. 1130 – 40 bola Kampánia po dobytí južného Talianska Rogerom II. pripojená k tamojšiemu panstvu Normanov (Kráľovstvo Sicílie, Kalábrie a Apúlie). R. 1282 sa stala súčasťou Neapolského kráľovstva, 1816 Kráľovstva oboch Sicílií a 1861 Talianska.