kalokagatia

kalokagatia, gr. kalokagathia — v starovekom Grécku kultúrny ideál, harmónia fyzického (fyzicky zdatného) a duševného (mravne kultivovaného) aspektu človeka (gr. kalos kai agathos = fyzicky krásny a dobrý), jednota ľudskej krásy a dobra, vyváženosť vonkajšieho a vnútorného. V tomto zmysle sa krása a fyzická zdatnosť spája s múdrosťou a morálnou vyzretosťou človeka. V starovekých Aténach predstavovala kalokagatia cieľ výchovy (na rozdiel od Sparty, kde sa dôraz kládol iba na telesnú zdatnosť), za ideál ju považovali Sokrates, Platón, Aristoteles aj Isokratés. V stredoveku, ktorý opovrhoval ľudským telom, sa kalokagatia neuznávala, za kultúrny ideál sa opäť začala považovať v období humanizmu.