Kalifornia

Text hesla

Kalifornia, California, skratka Calif. aj Cal. — štát v záp. časti USA pri pobreží Tichého oceána pri hranici s Mexikom, podľa rozlohy 3. najväčší (po Aljaške a Texase) štát USA. Väčšinu územia tvorí hornatinný a vrchovinný reliéf, pozdĺž pobrežia sa tiahnu riečnymi dolinami rozčlenené Prímorské vrchy, str. časť vypĺňa tektonicky podmienená Kalifornská dolina (morfologický prejav zlomu San Andreas tiahnuceho sa pozdĺž jej záp. okraja, oblasť najsilnejších zemetrasení v USA), vých. časť poludníkovo sa tiahnuce pohorie Sierra Nevada s najvyšším vrchom územia Whitney, 4 418 m n. m. (druhý najvyšší vrch USA), juhových. časť polopúšťové a púšťové hornaté územia (Mohavská púšť) a kotliny (Dolina smrti na hranici so štátom Nevada s najnižším miestom Kalifornie, 86 m pod hladinou mora). Pobrežie nie je veľmi členité, najväčší záliv San Francisco Bay, v juž. časti pobrežia niekoľko ostrovov (Channel Islands).

Mierne stredomorské podnebie, na juhu extrémne suché. Najväčšie rieky Sacramento a San Joaquin tečú poludníkovým smerom, majú početné prítoky najmä zo Sierry Nevady, ústia spoločnou deltou do zálivu San Francisco; rieka Colorado na juhovýchode tvorí čiastočnú hranicu so štátom Arizona; na juhu a východe viacero bezodtokových území; v horských oblastiach jazerá (často slané). Rôznorodá vegetácia, na sev. pobreží sekvojové lesy, na juž. pobreží a v Kalifornskej doline suché lesy a porasty typu chaparral (miestny názov vegetácie macchia), v Sierre Nevade borovicové, vo vyšších nadmorských výškach jedľové lesy, nad 3 300 m n. m. vysokohorská, v púšťach suchomilná vegetácia (kaktusy, agávy), v oázach palmy. Viacero národných parkov a chránených území (Yosemitský národný park, Dolina smrti, Sequoia and Kings Canyon National Parks a i.).

Priemyselne aj poľnohospodársky silno rozvinutý región, významný priemysel kozmický a letecký, automobilový, kovoobrábací, elektronický, elektrotechnický a informačných technológií (v blízkosti San Francisca v doline Kremíkové údolie), ďalej priemysel lodný, zbrojný, chemický, potravinársky (najmä spracovanie ovocia a zeleniny), stavebných materiálov, filmový (výroba filmov v Hollywoode v Los Angeles), energetický (početné tepelné, vodné a solárne elektrárne) a ťažobný (ťažba ropy a zemného plynu, rúd železa, chrómu, niklu, zlata a platiny, pyritov, azbestu, sadrovca) priemysel. Asi štyri pätiny územia sú umelo zavlažované (najmä Kalifornská dolina), prevládajú farmy s veľkosťou okolo 150 ha, ťažiskom poľnohospodárstva je sadovníctvo (pestovanie citrusov, jabloní, sliviek, hrušiek, višní) a zeleninárstvo, ďalej pestovanie bavlníka, cukrovej repy, jačmeňa, ryže, viniča, jahôd, kvetín; chov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, hydiny; rozvinutý rybolov a lesné hospodárstvo.

Jedna z turisticky najatraktívnejších oblastí USA. Zložitý moderný a dynamicky sa rozvíjajúci dopravný systém Kalifornie má hlavné dopravné tepny vedené v smere sever – juh; hoci má krajina jeden z najrozsiahlejších systémov diaľnic a rýchlostných komunikácií v USA, jej cestná sieť je považovaná za nedostatočnú a nestačí plne pokrývať potreby rozľahlej a ľudnatej krajiny (pre väčšinu obyvateľov Kalifornie je štandardom využívať automobily na dennú dochádzku do zamestnania, na návštevu kina, na výlety, vychádzky či na dovolenky), v dôsledku čoho vznikajú najmä v mestách rozsiahle dopravné zápchy; železničná doprava spája všetky hospodársky významné oblasti krajiny (v preprave osôb má význam v prímestských oblastiach), na transkontinentálnej železnici sú koncovými bodmi San Francisco a Los Angeles, plánovaná je výstavba prvej vysokorýchlostnej železničnej siete v Severnej Amerike; rozvinutá letecká doprava s medzinárodnými letiskami v Los Angeles a San Franciscu predstavujúcimi významné uzly transkontinentálnej a transtichooceánskej leteckej dopravy; významné námorné prístavy v Los Angeles, Long Beach (jeden z najväčších prístavov na svete, druhý najväčší kontajnerový prístav USA), Oaklande a San Diegu. Štát s najvyšším počtom obyvateľov a najvyššou hustotou zaľudnenia, najsilnejšie urbanizovaný štát USA. Najväčšie mestá: Los Angeles, San Diego, San Jose, San Francisco.

Územie dnešnej Kalifornie bolo pôvodne osídlené indiánskymi kmeňmi, ktoré sa živili lovom, rybárstvom a primitívnym poľnohospodárstvom (→ Indiáni). Po príchode španielskych dobyvateľov bola oblasť čiastočne zmapovaná (1542) počas španielskej výpravy Juana Rodrigueza Cabrilla (*asi 1499, †1543), ktorý sa plavil z Mexika na sever pozdĺž záp. amerického pobrežia (výsledky jeho cesty boli spracované v 60. rokoch 16. stor.), pobrežie podrobnejšie zmapoval Sebastián Vizcaíno (*1548, †1624), ktorý 1602 pomenoval niektoré geografické objekty (zálivy San Diego, Monterey a i.). Španieli postupne dobývali územia na sever a severovýchod od Kalifornského polostrova, začleňovali ich do vicekráľovstva Nové Španielsko a spolu s Kalifornským polostrovom ich nazývali Kalifornia (California), pričom územie ležiace na Kalifornskom polostrove sa nazývalo Dolná Kalifornia (špan. Baja California, angl. Lower California; v súčasnosti štáty Mexika Baja California a Baja California Sur) a územie na severe Nového Španielska Horná Kalifornia (špan. Alta California, angl. Upper California; okrem dnešnej Kalifornie zaberalo aj územie dnešných štátov USA Arizona, Nevada, Utah, záp. Colorado a juž. Wyoming). Významnejšia kolonizácia sa však začala uskutočňovať až v pol. 18. stor., 1769 bola v San Diegu založená františkánska misia (františkáni založili v Kalifornii 21 misií, v ktorých indiánske obyvateľstvo učili poľnohospodárstvu a remeslám) a bol tam vybudovaný veľký zásobovací prístav pre španielske lode, ktorý sa postupne stal centrom Hornej Kalifornie (ako provincie Nového Španielska), 1777 sa hlavným mestom stalo Monterey. Okrem španielskych sídel boli na pobreží zakladané aj obchodné stanice USA a Ruska (napr. ruská kolónia Fort Ross, 1812). Po vyhlásení nezávislosti Mexika (1821) sa Horná Kalifornia (Alta California) stala súčasťou (provinciou) Mexika.

Okolo 1826 začali do oblasti prichádzať americkí osadníci, 1833 – 40 boli podľa nariadenia mexickej vlády pozemky misií rozparcelované a odovzdané novým majiteľom. Počas americko-mexickej vojny (1846 – 48) americkí osadníci po tzv. povstaní medvedej vlajky vyhlásili 14. júna 1846 v meste Sonoma nezávislý štát Kalifornská republika (nazývaná aj Republika medvedej vlajky, angl. Bear Flag Republic; podľa vlajky s vyobrazením medveďa, ktorý je dodnes symbolom štátu), ktorý 9. júla 1846 anektovali USA. Mexiko sa po porážke vo vojne definitívne vzdalo nárokov na územie Kalifornie zmluvou uzatvorenou 2. 2. 1848 v meste Guadalupe Hidalgo a 9. 9. 1850 sa Kalifornia stala 31. štátom USA, jej hlavným mestom je od 1854 (resp. od 1879) Sacramento. Veľký význam pre hospodársky rozmach Kalifornie malo 1848 objavenie zlata (→ zlatá horúčka), čo o. i. znamenalo obrovský prílev obyvateľstva (viac ako štvrť milióna ľudí). Dôsledkom však bolo aj zdecimovanie pôvodného indiánskeho obyvateľstva zapríčinené zničením prírodných zdrojov, ktoré Indiáni potrebovali na obživu, a šírením sa epidémií (najmä cholery). Počas občianskej vojny v USA patrila Kalifornia k štátom Únie. Rast ekonomiky (od 1860) prudko zmenil podmienky na život v Kalifornii, silné prisťahovalectvo (najmä čínske a japonské) vyvolávalo obavy a nepokoj v radoch belošského obyvateľstva, ktoré požadovalo federálny zásah v podobe prijatia zákona o prisťahovalectve (1882 bol prijatý federálny zákon, ktorý zakazoval prisťahovanie Číňanov do USA, formálne platil do 1943, resp. do 1965). Prílev cudzincov (najmä z Mexika) sa však zastaviť nepodarilo, od 1964 patrí Kalifornia k najľudnatejším štátom USA. V Kongrese má 2 senátorov a 45 poslancov.

Text hesla

Kalifornia, California, skratka Calif. aj Cal. — štát v záp. časti USA pri pobreží Tichého oceána pri hranici s Mexikom, podľa rozlohy 3. najväčší (po Aljaške a Texase) štát USA. Väčšinu územia tvorí hornatinný a vrchovinný reliéf, pozdĺž pobrežia sa tiahnu riečnymi dolinami rozčlenené Prímorské vrchy, str. časť vypĺňa tektonicky podmienená Kalifornská dolina (morfologický prejav zlomu San Andreas tiahnuceho sa pozdĺž jej záp. okraja, oblasť najsilnejších zemetrasení v USA), vých. časť poludníkovo sa tiahnuce pohorie Sierra Nevada s najvyšším vrchom územia Whitney, 4 418 m n. m. (druhý najvyšší vrch USA), juhových. časť polopúšťové a púšťové hornaté územia (Mohavská púšť) a kotliny (Dolina smrti na hranici so štátom Nevada s najnižším miestom Kalifornie, 86 m pod hladinou mora). Pobrežie nie je veľmi členité, najväčší záliv San Francisco Bay, v juž. časti pobrežia niekoľko ostrovov (Channel Islands).

Mierne stredomorské podnebie, na juhu extrémne suché. Najväčšie rieky Sacramento a San Joaquin tečú poludníkovým smerom, majú početné prítoky najmä zo Sierry Nevady, ústia spoločnou deltou do zálivu San Francisco; rieka Colorado na juhovýchode tvorí čiastočnú hranicu so štátom Arizona; na juhu a východe viacero bezodtokových území; v horských oblastiach jazerá (často slané). Rôznorodá vegetácia, na sev. pobreží sekvojové lesy, na juž. pobreží a v Kalifornskej doline suché lesy a porasty typu chaparral (miestny názov vegetácie macchia), v Sierre Nevade borovicové, vo vyšších nadmorských výškach jedľové lesy, nad 3 300 m n. m. vysokohorská, v púšťach suchomilná vegetácia (kaktusy, agávy), v oázach palmy. Viacero národných parkov a chránených území (Yosemitský národný park, Dolina smrti, Sequoia and Kings Canyon National Parks a i.).

Priemyselne aj poľnohospodársky silno rozvinutý región, významný priemysel kozmický a letecký, automobilový, kovoobrábací, elektronický, elektrotechnický a informačných technológií (v blízkosti San Francisca v doline Kremíkové údolie), ďalej priemysel lodný, zbrojný, chemický, potravinársky (najmä spracovanie ovocia a zeleniny), stavebných materiálov, filmový (výroba filmov v Hollywoode v Los Angeles), energetický (početné tepelné, vodné a solárne elektrárne) a ťažobný (ťažba ropy a zemného plynu, rúd železa, chrómu, niklu, zlata a platiny, pyritov, azbestu, sadrovca) priemysel. Asi štyri pätiny územia sú umelo zavlažované (najmä Kalifornská dolina), prevládajú farmy s veľkosťou okolo 150 ha, ťažiskom poľnohospodárstva je sadovníctvo (pestovanie citrusov, jabloní, sliviek, hrušiek, višní) a zeleninárstvo, ďalej pestovanie bavlníka, cukrovej repy, jačmeňa, ryže, viniča, jahôd, kvetín; chov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, hydiny; rozvinutý rybolov a lesné hospodárstvo.

Jedna z turisticky najatraktívnejších oblastí USA. Zložitý moderný a dynamicky sa rozvíjajúci dopravný systém Kalifornie má hlavné dopravné tepny vedené v smere sever – juh; hoci má krajina jeden z najrozsiahlejších systémov diaľnic a rýchlostných komunikácií v USA, jej cestná sieť je považovaná za nedostatočnú a nestačí plne pokrývať potreby rozľahlej a ľudnatej krajiny (pre väčšinu obyvateľov Kalifornie je štandardom využívať automobily na dennú dochádzku do zamestnania, na návštevu kina, na výlety, vychádzky či na dovolenky), v dôsledku čoho vznikajú najmä v mestách rozsiahle dopravné zápchy; železničná doprava spája všetky hospodársky významné oblasti krajiny (v preprave osôb má význam v prímestských oblastiach), na transkontinentálnej železnici sú koncovými bodmi San Francisco a Los Angeles, plánovaná je výstavba prvej vysokorýchlostnej železničnej siete v Severnej Amerike; rozvinutá letecká doprava s medzinárodnými letiskami v Los Angeles a San Franciscu predstavujúcimi významné uzly transkontinentálnej a transtichooceánskej leteckej dopravy; významné námorné prístavy v Los Angeles, Long Beach (jeden z najväčších prístavov na svete, druhý najväčší kontajnerový prístav USA), Oaklande a San Diegu. Štát s najvyšším počtom obyvateľov a najvyššou hustotou zaľudnenia, najsilnejšie urbanizovaný štát USA. Najväčšie mestá: Los Angeles, San Diego, San Jose, San Francisco.

Územie dnešnej Kalifornie bolo pôvodne osídlené indiánskymi kmeňmi, ktoré sa živili lovom, rybárstvom a primitívnym poľnohospodárstvom (→ Indiáni). Po príchode španielskych dobyvateľov bola oblasť čiastočne zmapovaná (1542) počas španielskej výpravy Juana Rodrigueza Cabrilla (*asi 1499, †1543), ktorý sa plavil z Mexika na sever pozdĺž záp. amerického pobrežia (výsledky jeho cesty boli spracované v 60. rokoch 16. stor.), pobrežie podrobnejšie zmapoval Sebastián Vizcaíno (*1548, †1624), ktorý 1602 pomenoval niektoré geografické objekty (zálivy San Diego, Monterey a i.). Španieli postupne dobývali územia na sever a severovýchod od Kalifornského polostrova, začleňovali ich do vicekráľovstva Nové Španielsko a spolu s Kalifornským polostrovom ich nazývali Kalifornia (California), pričom územie ležiace na Kalifornskom polostrove sa nazývalo Dolná Kalifornia (špan. Baja California, angl. Lower California; v súčasnosti štáty Mexika Baja California a Baja California Sur) a územie na severe Nového Španielska Horná Kalifornia (špan. Alta California, angl. Upper California; okrem dnešnej Kalifornie zaberalo aj územie dnešných štátov USA Arizona, Nevada, Utah, záp. Colorado a juž. Wyoming). Významnejšia kolonizácia sa však začala uskutočňovať až v pol. 18. stor., 1769 bola v San Diegu založená františkánska misia (františkáni založili v Kalifornii 21 misií, v ktorých indiánske obyvateľstvo učili poľnohospodárstvu a remeslám) a bol tam vybudovaný veľký zásobovací prístav pre španielske lode, ktorý sa postupne stal centrom Hornej Kalifornie (ako provincie Nového Španielska), 1777 sa hlavným mestom stalo Monterey. Okrem španielskych sídel boli na pobreží zakladané aj obchodné stanice USA a Ruska (napr. ruská kolónia Fort Ross, 1812). Po vyhlásení nezávislosti Mexika (1821) sa Horná Kalifornia (Alta California) stala súčasťou (provinciou) Mexika.

Okolo 1826 začali do oblasti prichádzať americkí osadníci, 1833 – 40 boli podľa nariadenia mexickej vlády pozemky misií rozparcelované a odovzdané novým majiteľom. Počas americko-mexickej vojny (1846 – 48) americkí osadníci po tzv. povstaní medvedej vlajky vyhlásili 14. júna 1846 v meste Sonoma nezávislý štát Kalifornská republika (nazývaná aj Republika medvedej vlajky, angl. Bear Flag Republic; podľa vlajky s vyobrazením medveďa, ktorý je dodnes symbolom štátu), ktorý 9. júla 1846 anektovali USA. Mexiko sa po porážke vo vojne definitívne vzdalo nárokov na územie Kalifornie zmluvou uzatvorenou 2. 2. 1848 v meste Guadalupe Hidalgo a 9. 9. 1850 sa Kalifornia stala 31. štátom USA, jej hlavným mestom je od 1854 (resp. od 1879) Sacramento. Veľký význam pre hospodársky rozmach Kalifornie malo 1848 objavenie zlata (→ zlatá horúčka), čo o. i. znamenalo obrovský prílev obyvateľstva (viac ako štvrť milióna ľudí). Dôsledkom však bolo aj zdecimovanie pôvodného indiánskeho obyvateľstva zapríčinené zničením prírodných zdrojov, ktoré Indiáni potrebovali na obživu, a šírením sa epidémií (najmä cholery). Počas občianskej vojny v USA patrila Kalifornia k štátom Únie. Rast ekonomiky (od 1860) prudko zmenil podmienky na život v Kalifornii, silné prisťahovalectvo (najmä čínske a japonské) vyvolávalo obavy a nepokoj v radoch belošského obyvateľstva, ktoré požadovalo federálny zásah v podobe prijatia zákona o prisťahovalectve (1882 bol prijatý federálny zákon, ktorý zakazoval prisťahovanie Číňanov do USA, formálne platil do 1943, resp. do 1965). Prílev cudzincov (najmä z Mexika) sa však zastaviť nepodarilo, od 1964 patrí Kalifornia k najľudnatejším štátom USA. V Kongrese má 2 senátorov a 45 poslancov.

Zverejnené v marci 2017. Aktualizované 25. apríla 2022.

Kalifornia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-06-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kalifornia