abolicionizmus [lat.] —

1. úsilie o zrušenie zákonných, zastaraných zvyklostí; napr. hnutie bojujúce proti trestu smrti, považujúce ho za vážny zásah do najvýznamnejšieho základného práva človeka, ktorým je právo na život (humánna a demokratická spoločnosť musí byť založená na rešpektovaní života každého svojho člena a štát má na zabezpečenie svojej trestnej politiky používať také druhy trestov, ktoré nevyhnutne zabezpečia splnenie účelu. Ak ochrannú funkciu trestu môže namiesto trestu smrti dostatočne splniť aj iný trest, ktorým je doživotný trest, treba ho uprednostniť. Významným argumentom abolicionizmu je, že trest smrti je v prípade justičného omylu nenapraviteľný. Hnutie za zachovanie trestu smrti sa označuje ako retencionizmus;

2. hnutie v záp. Európe a v USA v 18. a 19. stor. usilujúce sa o zrušenie otroctva. Britskí abolicionisti, ku ktorým patrili mnohí kvakeri, začali 1783 verejnú kampaň a 1807 dosiahli zákaz obchodovania s otrokmi v britských kolóniách. Abolicionisti v USA požadovali okamžité zrušenie otroctva bez ohľadu na politické následky alebo na ústavné garancie otrokárov a ukončenie transatlantického obchodu s otrokmi. Hnutie zosilnelo po založení Americkej kolonizačnej spoločnosti (1817), ktorej cieľom bolo presídľovať amerických černochov na územie Afriky (dnešná Libéria), a po povstaní N. Turnera (1831). Formálnu podobu dostalo 1833, keď W. L. Garrison s Arthurom (*1786, †1865) a Lewisom (*1788, †1873) Tappanovcami založili vo Philadelphii Americkú protiotrokársku spoločnosť. Najradikálnejšie krídlo predstavoval W. L. Garrison, ktorý bojoval nielen proti otroctvu, ale i za celkovú reformu americkej spoločnosti a napádal aj Ústavu USA, pretože otroctvo tolerovala. Vydával časopis Liberator (1831 – 65) a jeho nekompromisný tón poburoval nielen obyvateľov Juhu, ale aj Severu. Umiernenejší stúpenci sa snažili vzbudiť vo verejnosti odpor proti otroctvu. Odmietali zákon o úteku otrokov (1850) a pomáhali im prostredníctvom tzv. podzemnej železnice. Prívrženci abolicionizmu sa stretávali so stálou perzekúciou a s útokmi, napr. 1837 bol v Altone davom zavraždený vydavateľ Elijah P. Lovejoy (*1802, †1837). R. 1840 sa hnutie rozdelilo a niektorí umiernení predstavitelia založili Liberálnu stranu. Vďaka činnosti abolicionistov sa otázka zrušenia otroctva stala kľúčovou počas občianskej vojny v USA (1861 – 65). Svoje veľké víťazstvo zaznamenali prijatím Deklarácie o oslobodení otrokov (1863) a 1865 prijatím 13. dodatku k Ústave USA, ktorý formálne oslobodil otrokov. Najznámejším dielom abolicionistickej literatúry sa stal román Chalúpka strýčka Toma (1852) H. B. Stoweovej.

Adams [edms], Charles Francis, 18. 8. 1807 Boston – 21. 11. 1886 tamže — americký diplomat. Syn J. Q. Adamsa, vnuk J. Adamsa. Ako veľvyslanec USA v Spojenom kráľovstve (1861 – 68) dosiahol jeho neutrálny postoj počas občianskej vojny v USA (zabránil diplomatickému uznaniu Konfederácie). Na medzinárodnej konferencii v Ženeve (1871 – 72) presadil arbitrážne riešenie sporu o britskú loď Alabama, ktorá ničila americké obchodné lode.

Adams [edms], John, 30. 10. 1735 Braintree (dnes Quincy), Massachusetts – 4. 7. 1826 Quincy, Massachusetts — americký politik, druhý prezident USA. Otec J. Q. Adamsa, manžel A. Adamsovej. Účastník amerického boja za nezávislosť, 1774 – 77 ako delegát Prvého a Druhého kontinentálneho kongresu vystupoval za vyhlásenie nezávislosti (→ Americká revolúcia). R. 1778 – 88 diplomat vo Francúzsku, v Spojených nizozemských provinciách a vo Veľkej Británii. Jeho najväčším úspechom bolo uznanie zvrchovanosti USA Spojenými nizozemskými provinciami, bol pri podpise Parížskeho mieru medzi USA a Veľkou Britániou (1783). R. 1789 – 97 viceprezident vo vláde G. Washingtona, 1797 – 1801 prezident. Jeho zahraničná politika bola kritizovaná, keďže sa chcel vyhnúť konfliktu s Francúzskom počas napoleonských vojen. Druhý (úspešný) pokus (1798) uzavrieť zmluvu s Francúzskom bez súhlasu Kongresu bol najodvážnejším činom jeho prezidentskej kariéry, stratil však podporu vlastnej strany federalistov. R. 1798 pod nátlakom federalistov podpísal zákon o cudzincoch a poburovaní (Alien and Sedition Acts). R. 1800 sa vláda USA presťahovala z Philadelphie do Washingtonu a Adams ako prvý prezident mal svoju rezidenciu v Bielom dome.

Adams [edms], John Quincy, 11. 7. 1767 Braintree, Massachusetts – 23. 2. 1848 Washington — americký politik a diplomat, šiesty prezident USA (1825 – 29). Syn Johna Adamsa a Abigail Adamsovej. Od 1803 senátor USA. R. 1814 signatár mierovej zmluvy so Spojeným kráľovstvom, ktorá ukončila anglicko-americkú vojnu 1812 – 14. R. 1817 – 25 minister zahraničných vecí vo vláde J. Monroea, 1823 sformuloval Monroeovu doktrínu, Ako prezident neúspešne presadzoval politiku národnej konsolidácie. R. 1831 – 48 člen Snemovne reprezentantov, podporoval hnutie abolicionistov.

Adams [edms], Samuel, 27. 9. 1722 Boston – 2. 10. 1803 tamže — americký politik aktívny v boji za nezávislosť USA. Vodca tajnej organizácie Synovia slobody, po bostonskom čajovom večierku hovorca mesta Boston. Autor Deklarácie práv kolónií, signatár Deklarácie nezávislosti USA (1776), guvernér štátu Massachusetts (1793 – 97).

Adamsová [edm-] (Adams), Abigail, 22. 11. 1744 Weymouth, Massachsetts – 28. 10. 1818 Quincy, Massachusetts — manželka druhého prezidenta USA J. Adamsa, matka J. Q. Adamsa. Jej listy manželovi písané počas ich častého odlúčenia sú plné informácií a názorov na život vtedajšej americkej spoločnosti. Podporovala práva žien na vzdelanie, ako aj boj za nezávislosť a za zrušenie otroctva.

Alabama, skratka Ala. — štát na juhu USA medzi pobrežím Mexického zálivu na juhu a juž. výbežkami Apalačských vrchov, ktoré vypĺňajú sev. časť štátu. V juž. časti sa prímorskou, miestami močaristou rovinou začína Mississippská nížina. Teplé subtropické podnebie, ročný úhrn zrážok 1 500 mm. K najväčším riekam patria Tennessee a Tensaw. V porovnaní s inými štátmi USA je Alabama hospodársky menej rozvinutým štátom. Pri Birminghame na severe ťažba čierneho uhlia, železnej rudy, bauxitov. Priemysel drevársky, nábytkársky, papiernický, ťažobný, kovospracujúci (Birmingham), textilný, chemický. Dôležité priemyselné strediská: Birmingham, Gadsden, Mobile (veľký námorný prístav); v doline rieky Tennessee sú sústredené energeticky náročné odvetvia. V Huntsville je sídlo Marshall Space Flight Center (vedúce vedecké a konštrukčné stredisko NASA). V poľnohospodárstve prevláda živočíšna výroba (chov hydiny, hovädzieho dobytka); pestuje sa bavlník, kukurica, podzemnica olejná a krmoviny.

Alabama bola objavená Španielmi 1519 a 1528, v 17. stor. osídlená Angličanmi (provincia Carolina), v 18. stor. Francúzmi (mesto Fort Louis, 1702). Sedemročnú vojnu medzi anglickými a francúzskymi kolonistami ukončil 1763 Parížsky mier. Francúzsko odstúpilo územie na východ od Mississippi (vrátane Alabamy) Veľkej Británii, juž. časť pripadla Španielsku, ktoré ju 1810 – 13 odstúpilo USA. Po Americkej revolúcii sa väčšia časť Alabamy stala súčasťou USA. R. 1817 získala status teritória, od 1819 je dvadsiatym druhým štátom USA. Počas občianskej vojny v USA (1861 – 65) patrila k štátom, ktoré sa odtrhli od Únie a vytvorili Konfederované štáty americké. V najznámejšej bitke na území Alabamy pri Mobile Bay 5. 8. 1865 námorné jednotky Únie pod velením admirála D. G. Farraguta porazili jednotky Konfederácie. Od apríla 1865 do 1877 okupovali Alabamu vojská Únie. V septembri 1865 ústavné zhromaždenie odvolalo rozhodnutie o odtrhnutí a zrušilo otroctvo. R. 1866 – 68 pod vojenskou správou, 1901 prijatá súčasná ústava. Rasové nepokoje pretrvávali aj po 2. svet. vojne. Zrodilo sa tam aj hnutie za práva Afroameričanov pod vedením M. L. Kinga. V Kongrese USA má Alabama 2 senátorov a 7 poslancov.

Albrightová [ólbrajto-] (Albright), Madeleine, 15. 5. 1937 Praha – 23. 3. 2022 Washington, D. C. — americká politička. Dcéra československého diplomata Josefa Korbela (*1909, †1977), ktorý s rodinou emigroval počas 2. svet. vojny do Spojeného kráľovstva, po vojne sa vrátil, po prevzatí moci komunistami 1948 odišiel do USA. Do politiky vstúpila v polovici 70. rokov 20. stor., od 1977 pôsobila v Rade národnej bezpečnosti (National Security Council), poradkyňa viacerých politikov pre zahraničnopolitické otázky, od 1982 profesorka na Georgetownskej univerzite vo Washingtone. Pôsobila vo funkcii veľvyslankyne, 1993 – 97 stálej zástupkyne USA v OSN. R. 1997 sa ako prvá žena stala ministerkou zahraničných vecí USA (do 2001).

Alexander [eliksándr], William, 1726 New York – 15. 1. 1783 Albany — americký generál. Bojoval vo viacerých bitkách americkej vojny za nezávislosť (→ Americká revolúcia), 27. 8. 1776 zajatý pri Long Islande, po výmene sa vrátil k armáde G. Washingtona, 26. 12. 1776 porazil hesenskú brigádu (hesenskými boli nazývaní všetci nemeckí žoldnieri, počas vojny tvorili tretinu britských jednotiek v Sev. Amerike) a pri Scotch Plains zastavil postup Ch. Cornwallisa. R. 1781 velil sev. divízii americkej armády.

Allen [elen], Richard, 14. 2. 1760 Philadelphia, Pensylvánia – 26. 3. 1831 tamže — zakladateľ a prvý biskup Africkej metodistickej episkopálnej cirkvi v USA (1816). Po vykúpení z otroctva (1786) kázal o rovnosti černochov v cirkevnom a spoločenskom živote. Jeho nasledovníci sa nazývajú alleniti. Bojoval proti africkému kolonizačnému hnutiu a Ameriku považoval za svoju materskú krajinu.

Americká kolonizačná spoločnosť, American Colonisation Society — organizácia založená 1817 v USA presbyteriánskym kňazom Robertom Finleym (*1772, †1817) s cieľom vrátiť oslobodených černochov do Afriky. R. 1822 odkúpila územie v záp. Afrike, ktoré sa stalo jadrom nového štátu, Libérie (1847 vyhlásila samostatnosť); medzi 1822 – 60 asi 12-tis. presťahovaných černochov. Činnosť spoločnosti narážala na nedostatok peňazí a silný odpor v USA aj zo strany černochov, ktorí za svoj domov považovali USA. R. 1912 bola zrušená.

americká občianska vojna → občianska vojna v USA

Americká revolúcia — vojna za nezávislosť USA proti britskej nadvláde 1775 – 83, ktorá viedla k zrodu nového štátu. Napätie medzi 13 americkými kolóniami a Veľkou Britániou vzrastalo od porážky Francúzska v sedemročnej vojne, keď Veľká Británia získala väčšinu francúzskeho územia v Severnej Amerike. Kolónie si vytvorili vlastnú legislatívu, mohli prijímať zákony a vyberať dane, ale guvernér vymenovaný britským kráľom mohol prijaté zákony vetovať. Veľká Británia regulovala obchod s kolóniami, sledujúc vlastné obchodné záujmy. Po vojne s Francúzskom rozmiestnila v Severnej Amerike vojenské jednotky na obranu záp. hranice, pričom kolónie mali finančne prispieť na ich vydržiavanie. Vzťahy sa zhoršovali od 1763 do 1775, keď britský parlament prijal niekoľko zákonov zameraných na zvýšenie príjmov z kolónií. Aby sa predišlo vojne s Indiánmi, proklamáciou kráľa Juraja III. z 1763 bola zakázaná expanzia amerických kolónií na západ od Apalačských vrchov. Zákon o cukre 1764 zdaňoval melasu, ktorá sa nedovážala z britského impéria. Na základe zákona o ubytovaní vojska z 1765 mali kolónie hradiť časť nákladov na vydržiavanie britských jednotiek. Zákon o kolkovnom z 1765, priamo zdaňujúci kolky na rôzne dokumenty, vyvolal veľké protesty, takže parlament ho 1766 zrušil. Townshendove zákony z 1767 nepriamo zdaňovali tovar dovážaný do kolónií. Američania na protest prestali kupovať britský tovar a britskí obchodníci prinútili parlament, aby 1770 zákon zrušil okrem zákona o čaji. Obzvlášť prudké protesty boli v Bostone. R. 1772 tu politickí vodcovia založili Korešpondenčný výbor, ktorý ostatné kolónie informoval o tom, ako ich britské zákony poškodzujú. Americkí obchodníci pašovali čaj z Nizozemska, aby sa vyhli plateniu daní, čo poškodzovalo Východoindickú spoločnosť, hlavného dodávateľa čaju do kolónií. R. 1773 britský parlament prijal zákon o čaji, ktorý jej ho umožňoval predávať za nižšiu cenu, ako bola cena pašovaného čaju. Odpor proti tomuto zákonu, ktorý viedol v Bostone S. Adams, vyvrcholil 16. 12. 1773 bostonským čajovým večierkom. Veľká Británia odpovedala prijatím Netolerančných zákonov (1774), na základe ktorých bol zatvorený prístav a boli posilnené právomoci guvernéra v Bostone. Korešpondenčné výbory žiadali zvolanie zhromaždenia, ktoré by organizovalo odpor proti týmto zákonom.

Prvý kontinentálny kongres vo Philadelphii (5. 9. 1774 – 26. 10. 1774) pod vedením S. Adamsa, J. Adamsa, G. Washingtona a P. Henryho odhlasoval zrušenie obchodu s Veľkou Britániou a odsúhlasil rezolúciu o tajnom vojenskom výcviku občanov kolónií. Kongres, ktorý sa považuje za prvú neoficiálnu americkú vládu, sa dohodol na zvolaní Druhého kontinentálneho kongresu v máji 1775, ak dovtedy Veľká Británia nezmení svoju politiku voči kolóniám. V apríli 1775 britský generál T. Gage dostal tajné rozkazy, aby vojensky zakročil proti buričom v Massachusetts a zatkol ich vodcov. Keďže sa o tom dozvedeli a ušli, rozhodol sa zničiť sklad zbraní a pušného prachu v Concorde. Boje, ktoré sa 19. 4. 1775 rozpútali pri Concorde a Lexingtone, sa rýchlo rozšírili. V máji prišli ďalšie britské jednotky pod vedením generálov J. Burgoyna, H. Clintona a W. Howa. Vo Philadelphii sa zišiel Druhý kontinentálny kongres, 14. 6. 1775 vytvoril Kontinentálnu armádu a jej veliteľom sa stal G. Washington, ktorý ihneď začal s reorganizáciou a vyzbrojovaním armády. Invázia do Kanady, ktorej cieľom bolo zabrániť preniknutiu britských jednotiek k New Yorku, sa skončila neúspechom. Niektorí plantážnici z juhu sa obávali, že revolúcia v mene slobody proti Veľkej Británii môže medzi otrokmi vyvolať nepokoje, a preto ju spočiatku váhali podporiť.

Dňa 23. 8. 1775 Juraj III. vyhlásil, že americké kolónie povstali proti britskej korune. O niekoľko mesiacov neskôr britský parlament zatvoril americké prístavy. Tieto akcie presvedčili delegátov Kongresu, že pokojné vyriešenie sporu je nemožné. Preto 4. 7. 1776 Kongres prijal Deklaráciu nezávislosti USA, najradikálnejší dokument tých čias, v ktorom bol po prvýkrát zakotvený princíp úplnej rovnosti ľudí. Jej autorom bol T. Jefferson. Každá americká kolónia sa začala nazývať štátom a Kongres prijal Články konfederácie, ktoré mali zjednotiť jednotlivé štáty pod centrálnou vládou s tým, že im boli ponechané značné právomoci. Trinásť amerických štátov ich schválilo do marca 1781. Každý z nich si vytvoril vlastnú vládu a väčšina prijala novú ústavu, posledný bol Massachusetts 1780.

V prvých rokoch vojny Washingtonova armáda utrpela niekoľko porážok, bola nedostatočne vyzbrojená a vycvičená, chýbali jej disciplína, zbrane, loďstvo, šatstvo a finančné prostriedky. Bola to však armáda, ktorá bojovala za slobodu svojej krajiny a na svojom území, a britská armáda, hoci dobre vycvičená a vyzbrojená, musela svojich vojakov a zásoby prepravovať 3 000 míľ cez oceán. R. 1777 Američania dosiahli prvé veľké víťazstvo pri Saratoge, čo znamenalo obrat vo vojne. Jeho dôsledkom bola i podpora Francúzska, ktoré spočiatku pomáhalo Američanom tajne. Na základe spojeneckej zmluvy z 1778 poskytlo vojenské jednotky a lode. Hlavnú zásluhu na získaní francúzskej podpory mal americký diplomat B. Franklin. Španielsko vstúpilo do vojny na strane Američanov 1779 a Nizozemsko 1780. Vojna pokračovala na juhu. Tu americká armáda utrpela mnoho porážok, ale 1781 vyhrala poslednú a rozhodujúcu bitku pri Yorktowne. Hoci sa vojna skončila, kráľ Juraj III. odmietal uznať porážku až do 1783. Mierové rokovania sa začali už v apríli 1782, britskú stranu zastupoval Richard Oswald (*1705, †1784) a USA B. Franklin, J. Adams a J. Jay. Predbežná zmluva bola podpísaná 30. 11. 1782, definitívne potvrdená 3. 9. 1783 Parížskym mierom. Veľká Británia ňou uznávala nezávislosť USA, boli stanovené hranice nového štátu, ktorého územie siahalo na západe k rieke Mississippi, na severe ku Kanade, na východe k Atlantickému oceánu a na juhu k Floride. Poslední britskí vojaci odišli z New Yorku v novembri 1783. R. 1789 bola prijatá Ústava USA. Vo vojne zahynulo 25 700 amerických a asi 10-tis. britských vojakov. Americké kolónie sa vojnou značne zadĺžili, ale dlh sa splatil už začiatkom 19. stor., obnovil sa aj obchod medzi USA a Veľkou Britániou.

americko-mexická vojna — vojna medzi USA a Mexikom 1846 – 48. Vznikla zo snahy USA rozšíriť svoje územie k Tichému oceánu anektovaním Texasu 1845 a zo sporu o jeho záp. hranicu (Texas sa odtrhol od Mexika ešte 1836, ale Mexiko jeho vyhlásenie samostatnosti neuznalo). Vojnu vyprovokovali USA, prvé ozbrojené konflikty medzi americkými a mexickými vojakmi vypukli 25. 4. 1846. Po víťazstve USA bola 2. 2. 1848 podpísaná zmluva v Guadalupe Hidalgu, ktorou sa Mexiko vzdalo nárokov na Texas na sever od rieky Rio Grande a postúpilo USA Nové Mexiko a Kaliforniu. USA sa zaviazali zaplatiť Mexiku 15 mil. dolárov a prevzali pohľadávky amerických občanov voči Mexiku vo výške 3,25 mil. dolárov. Americký senát zmluvu ratifikoval 10. 3. 1848. Anexia dotvorila (okrem malých území získaných 1853) základný územný rozsah USA.

anglicko-americká vojna, aj vojna 1812 — konflikt medzi Spojeným kráľovstvom a USA 1812 – 14 (tzv. druhá vojna za nezávislosť), ktorý vznikol ako dôsledok zasahovania Spojeného kráľovstva do americkej expanzie na západ a zo snahy obmedziť americký obchod s Európou, najmä s napoleonským Francúzskom. Britské sily pod vedením generála Isaaca Brocka (*1769, †1812) prinútili kapitulovať Detroit a spolu s Kanaďanmi sa 1812 ubránili pri Queenstown Heights. Američania dobyli a vypálili 1813 York v provincii Toronto, zvíťazili v bitke na Erijskom jazere a zabrali Detroit. V auguste 1814 britskí vojaci porazili Američanov pri Bladensburgu, obsadili Washington a zapálili úradné budovy, v septembri 1814 prehrali v bitke pri Plattsburghu. Mierová zmluva z Gentu uzavretá 24. 12. 1814 obnovila hranice platné pred konfliktom a Spojené kráľovstvo uznalo suverenitu USA.

Appomattox [epome-] — obec v USA v štáte Virgínia, kde bola 9. 4. 1865 na farme Wilmera McLeana podpísaná kapitulácia vojsk Konfederácie pod velením generála R. E. Leeho s generálom víťazného vojska Únie U. C. Grantom. Znamenala koniec občianskej vojny v USA (1861 – 65). R. 1940 bola oblasť vyhlásená za národnú historickú pamiatku a 1954 za národný historický park.

Arizona, skratka Ariz. — štát na západe USA hraničiaci s Mexikom. Z väčšej časti hornatý. Centrálnu a severnú časť zaberá Coloradska plošina, južnú a juhovýchodnú časť plošina rieky Gila (obidve výrazne rozčlenené riekou Colorado s prítokmi Little Colorado, Gila). Suché subtropické kontinentálne podnebie. Na juhu horská púšť so stromovými kaktusmi, na svahoch horských chrbtov suché borovicové lesy, v medzihorských bezodtokových panvách (bolsony) občasné slané jazerá a piesočné presypy. Rieky s energetickým potenciálom, najväčšie priehrady a hydroelektrárne na rieke Colorado (Hoover Dam, Glen Canyon Dam).

Početné národné parky a prírodné rezervácie: Grand Canyon National Park (→ Veľký kaňon), Petrified Forest National Park, Canyon de Chelly National Monument (všetky na území Coloradskej plošiny), národný park Saguaro National Park a biosférická rezervácia Organ Pipe Cactus National Monument (na hraniciach s Mexikom).

Značné nerastné bohatstvo, najmä zásoby farebných kovov. Ťažba rúd medi (1. miesto v USA, zabezpečuje dve tretiny produkcie USA), striebra, zlata, mangánu, sľudy, azbestu. Priemysel hutnícky (spracovanie farebných kovov, najmä medi a hliníka vo Phoenixe), kovospracujúci, potravinársky, elektronický. Pestovanie bavlníka (tretina plôch), krmovín, ovocia (citrusy). Chov dobytka a oviec, najmä na mäso. Riedko osídlené územie, obyvateľstvo sústredené v mestách Flagstaff, Phoenix, Tucson a Nogales. Veľké indiánske rezervácie na ľavom brehu rieky Colorado (najmä kmene Navahov a Hopiov).

Najstaršími indiánskymi kultúrami na území Arizony boli hohokamská a anasazská, neskôr príchod kočovných Apačov a Navahov. V 16. stor. tam začali prenikať z Mexika Španieli, najmä misionári. Od 17. stor. patrila Arizona do miestokráľovstva Nové Španielsko. Po získaní nezávislosti Mexika (1821) sa stala jeho súčasťou, po skončení americko-mexickej vojny sa oblasť nazývaná Nové Mexiko, ktorej súčasťou bola aj Arizona, dostala pod správu USA. R. 1853 boli kúpou územia medzi riekami Colorado a Rio Grande del Norte dotvorené súčasné hranice Arizony. Po vypuknutí občianskej vojny v USA sa pridala na stranu Konfederácie (1862), ale už v apríli 1862 bola obsadená vojskami Únie. R. 1863 na základe zákona podpísaného prezidentom A. Lincolnom dostala štatút teritória, 1912 dosiahla štátnosť ako 48. členský štát USA.

Arkansas, skr. Ark. — štát na juhu USA na pravom brehu Mississippi. Povrch vypĺňa na juhu a východe Mississippská nížina, v severozáp. časti vrchoviny Boston a Ouachita (výšky nad 800 m n. m.) navzájom oddelené riekou Arkansas. Vlhké mierne až subtropické podnebie. Prevládajú žltozeme, černozeme a aluviálne pôdy. V nížinách a dolinách subtropické lesy, vo vyšších polohách borovice a duby. Veľké zásoby tvrdého dreva. Prevažne poľnohospodársky štát s farmami na juhovýchode. Pri Mississippi hlavné oblasti pestovania bavlníka. Ďalej pestovanie sóje, ryže, obilia. Chov hydiny a dobytka. Priemysel potravinársky (spracovanie hydiny, konzervovanie ovocia), drevársky, elektronický, chemický, ťažobný (ťažba ropy, bauxitu, stavebných materiálov). Pre Arkansas sú charakteristické malé až stredne veľké mestá.

Územie Arkansasu bolo objavené v 16. stor. Španielmi pod vedením Hernanda de Soto (*1500, †1542). R. 1686 tam Francúzi založili pevnosť Arkansas Post a územie bolo vyhlásené za francúzske (Louisiana). Francúzi tam vykonávali misionársku činnosť a obchodovali s Indiánmi až do 1762, keď postúpili územie na západ od Mississippi Španielsku. R. 1800 Španielsko tajne vrátilo územie Francúzsku, od ktorého ho 1803 odkúpili USA. Od 1812 samostatná oblasť v rámci teritória Missouri, 1819 samostatné teritórium, 1836 25. štát USA. Počas občianskej vojny v USA patril k 11 juž. štátom, ktoré sa odtrhli od Únie a vytvorili Konfederované štáty americké. Načas existovali dve vlády, jedna lojálna Severu v Little Rocku a druhá konfederačná vo Washingtone (na juhozápade Arkansasu). R. 1868 bol Arkansas začlenený späť do Únie, 1874 bola prijatá súčasná ústava. Po skončení obdobia Rekonštrukcie Juhu USA (1863 – 77) boli vo vláde skoro nepretržite demokrati s výnimkou 1967 – 71, keď stál na čele vlády republikán Winthrop Rockefeller (*1912, †1973).

Babcock [bebkok], Orville E., 25. 12. 1835 Franklin, Vermont – 2. 6. 1884 Mosquito Lagoon, Florida — americký vojenský veliteľ. Absolvent vojenskej akadémie vo West Pointe. Počas občianskej vojny v USA pobočník generála U. S. Granta, po jeho zvolení za prezidenta jeho osobný tajomník. Neskôr zapletený do daňovej aféry.

Baker [bejkr], James Addison, 28. 4. 1930 Houston, Tex. — americký politik, právnik a politický poradca počas administratív prezidentov R. Reagana a G. H. W. Busha. R. 1981 – 85 a 1992 – 93 riaditeľ kancelárie Bieleho domu, 1985 – 88 minister financií (→ Bakerov plán), 1989 – 92 minister zahraničia.

Bates [bejts], Edward, 4. 9. 1793 Goochland County, Virgínia – 25. 3. 1869 St. Louis, Missouri — americký právnik a politik, člen Kongresu (1826 – 30) za Stranu whigov. Nesúhlas s otroctvom ho v roku 1856 priviedol do novozaloženej Republikánskej strany a po vlastnej neúspešnej kandidatúre na post prezidenta pôsobil vo vláde Abrahama Lincolna ako generálny prokurátor. Po nesúhlase s vládnou vojnovou politikou zo svojho úradu rezignoval.

Beard [bied], Charles Austin, 27. 11. 1874 Knightstown, Indiana – 1. 9. 1948 New Haven, Connecticut — americký historik. Zaoberal sa najmä ekonomickou analýzou amerických dejín z buržoáznodemokratických, neskôr konzervatívnych názorových pozícií. Diela: Ekonomický výklad ústavy Spojených štátov (An Economic Interpretation of the Constitution of the United States, 1913), Základné dejiny Spojených štátov (A Basic History of the U. S., 1944), Amerika v prechode (America in Midpassage, 1939) a i.

Bedford [bedfed], Gunning, 1747 Philadelphia, Filadelfia — 30. 3. 1812 Wilmington, Delaware — americký právnik a verejný činiteľ, spolutvorca Ústavy USA. Svoje právnické vedomosti uplatnil ako delegát kontinentálneho kongresu v roku 1787. Ako odporca silnej federálnej vlády favorizoval práva menších štátov. V roku 1789 ho prezident George Washington vymenoval za dištriktuálneho sudcu v Delaware.

Garfield [-fild], James Abram, 19. 11. 1831 Cuyahoga County, Ohio – 19. 9. 1881 Elberon, dnes Long Branch, New Jersey — americký právnik a politik, 20. prezident USA. Počas občianskej vojny v USA sa stal generálmajorom. R. 1863 – 80 člen Kongresu za republikánov, 1880 zvíťazil v prezidentských voľbách, 1881 prezident. Zomrel na následky atentátu z 2. 7. 1881, ktorý naňho spáchal odmietnutý uchádzač o verejný úrad Charles Julius Guiteau (*1841, †1882).

Garrison [ge-], William Lloyd, 10. 12. 1805 Newburyport, Massachusetts – 24. 5. 1879 New York — americký novinár a publicista, bojovník proti otroctvu. R. 1831 – 65 vydával v Bostone noviny The Liberator, v ktorých viedol kampaň za zrušenie otroctva v zmysle abolicionizmu. R. 1831 spoluzakladateľ Novoanglickej protiotrokárskej spoločnosti a 1835 Americkej protiotrokárskej spoločnosti. Obhajoval stanovisko, že severné štáty by mali radšej odísť z Únie, ako by mali niesť spoluvinu za zachovanie otroctva. Počas občianskej vojny v USA podporoval vojnové úsilie Únie len vlažne. Jeho protiotrokársky fanatizmus sa spájal s prezieravým postojom k Afroameričanom a po ratifikácii Trinásteho dodatku Ústavy 1865 zastavil vydávanie svojich novín.

Goethals [gétels], George Washington, 29. 6. 1858 Brooklyn, dnes súčasť New Yorku – 21. 1. 1928 New York — americký dôstojník a inžinier. Od 1880 inštruktor vojenskej akadémie vo West Pointe. Ako dôstojník Zboru inžinierov armády USA získal cenné skúsenosti pri výstavbe kanálov a pevností. R. 1907 bol prezidentom T. Rooseveltom vymenovaný za šéfa a hlavného inžiniera Komisie Panamského prieplavu, po otvorení prieplavu (15. 8. 1914) prezidentom W. Wilsonom za prvého guvernéra Panamského prieplavového pásma (do 1917).

Grant [grent], Ulysses Simpson, 27. 4. 1822 Point Pleasant, Ohio – 23. 7. 1885 Mount McGregor, New York — americký generál a politik, 18. prezident USA. Po absolvovaní vojenskej akadémie vo West Pointe (1843) sa vyznamenal počas mexicko-americkej vojny. R. 1854 odišiel z armády, po vypuknutí občianskej vojny v USA však do nej opäť vstúpil na strane Únie v hodnosti plukovníka. Od 1861 brigádny generál, mal zásluhu na mnohých víťazstvách, o. i. 1863 dobyl Vicksburg. R. 1864 sa stal hlavným veliteľom všetkých armád USA. Napriek veľkým stratám, ktoré utrpel v bojoch s armádou Konfederácie vedenou generálom R. E. Leem, dosiahol významné víťazstvá a po bitke pri Appomattoxe donútil Leeho podpísať tam 9. 4. 1865 kapituláciu vojsk Konfederácie, čo znamenalo ukončenie vojny. R. 1869 – 77 prezident USA. Počas svojho úradu prejavoval len malú exekutívnu iniciatívu a podriaďoval sa Kongresu USA, obdobie jeho vlády poznačili početné korupčné škandály. Autor autobiografického diela Osobné pamäti (Personal Memoirs, 1885 – 86, 2 zväzky).

Haig [hejg], Alexander Meigs, 2. 12. 1924 Philadelphia — americký generál a politik. R. 1962 – 64 zástupca riaditeľa operačného štábu Pentagónu, 1964 asistent ministra národnej obrany, 1966 – 67 veliteľ 1. pozemnej divízie vo Vietname, 1972 generál. R. 1971 – 74 asistent pre záležitosti národnej bezpečnosti v administratíve prezidenta R. Nixona. R. 1974 – 79 hlavný veliteľ spojeneckých vojsk NATO v Európe, 1979 – 81 v rôznych funkciách v americkej armáde, 1981 – 82 minister zahraničných vecí. R. 1988 jeden z kandidátov na úrad prezidenta za Republikánsku stranu, od 1988 obchodný konzultant firmy Commodore Computers. Autor pamätí Vnútorné kruhy: Ako Amerika zmenila svet (Inner Circles: How America Changed The World, 1992).

Halleck [helek], Henry Wager, 16. 1. 1815 Westernville, New York, USA – 9. 1. 1872 Louisville, Kentucky, USA — americký generál. Po absolvovaní vojenskej akadémie vo West Pointe získal uznanie za svoje spisy o vojenstve. Počas americko-mexickej vojny 1846 – 48 slúžil v Kalifornii. R. 1854 odišiel do civilu. Po vypuknutí americkej občianskej vojny vstúpil 1861 opäť do armády v hodnosti generálmajora a bol poverený velením nad všetkými vojenskými silami Západu. R. 1862 bol vymenovaný za tzv. veliaceho generála všetkých federálnych armád, slúžil však predovšetkým ako hlavný vojenský poradca prezidenta A. Lincolna a nad vojskami v poli nemal žiadnu podstatnú kontrolu. R. 1864 ako šéf štábu koordinoval styk medzi 17 rôznymi armádnymi veliteľstvami a fungoval ako spojka medzi generálom U. S. Grantom a A. Lincolnom.

Hancock [henkok], John, 12. 1. 1737 Braintree, Massachusetts, USA – 8. 10. 1793 Quincy, Massachusetts, USA — americký politik a obchodník. Ako jeden z prvých Bostončanov sa zapojil do protestov proti neústavným opatreniam britského parlamentu v predvečer Americkej revolúcie. R. 1774 – 75 predseda provinčného kongresu v Massachusetts, 1775 – 77 predseda Druhého kontinentálneho kongresu, jeden zo signatárov Deklarácie nezávislosti USA (4. 7. 1776). R. 1780 – 85 a 1787 – 93 guvernér štátu Massachusetts.

Harding [hár-], Warren Gamaliel, 2. 11. 1865 Caledonia, dnes Blooming Grove, Ohio, USA – 2. 8. 1923 San Francisco, Kalifornia, USA — americký politik, 29. prezident USA. R. 1915 – 20 republikánsky senátor za Ohio, 1920 bol ako odporca reformátorského programu a svetovej vojnovej politiky W. Wilsona zvolený za prezidenta (1921 – 23). Sľuboval návrat k tzv. normalite po 1. svetovej vojne, jeho vládu však sprevádzali početné korupčné škandály. Exponent vysokých hospodárskych kruhov a republikánskej straníckej organizácie. Čiastočný úspech svojej administratívy dosiahol vďaka schopným ministrom Ch. E. Hughesovi, H. C. Hooverovi a A. Mellonovi. Zomrel na otravu japonským krabím mäsom.

Harriman [herimen], William Averell, 15. 11. 1891 New York – 26. 7. 1986 Yorktown, New York — americký priemyselník, diplomat a politik. Člen Demokratickej strany. Počas 2. svetovej vojny bol 1941 – 43 ako osobitný vyslanec prezidenta F. D. Roosevelta v Londýne a v Moskve poverený koordináciou lend-lease programu. R. 1943 – 46 veľvyslanec v Londýne, 1946 v Moskve. R. 1946 – 48 minister obchodu, 1948 – 50 osobitný splnomocnenec pre Marshallov plán, 1955 – 59 guvernér štátu New York. R. 1963 viedol ako štátny podtajomník ministerstva zahraničných vecí rokovania o dosiahnutí dohody o zákaze skúšok jadrových zbraní. V máji 1968 – januári 1969 viedol americkú delegáciu na rozhovoroch o riešení vietnamskej krízy v Paríži.

Harrison [heri-], Benjamin, 20. 8. 1833 North Bend, Ohio – 13. 3. 1901 Indianopolis, Indiana, USA — americký právnik a politik, 23. prezident USA, vnuk Williama Henryho Harrisona. Pôsobil ako advokát, počas občianskej vojny v USA sa stal brigádnym generálom na strane Únie. R. 1881 – 87 republikánsky senátor za Indianu, presadzoval vyššie penzie veteránom a reformu štátnej služby. R. 1889 – 93 prezident USA. Podporoval výstavbu lodí a ochrannú colnú politiku, podpísal McKinleyho sadzobník a Shermanov zákon o nákupe striebra (1890), liberalizoval penzijné zákony. Začal expanzívnu americkú zahraničnú politiku v Tichomorí (Samoa, Havaj) a v Latinskej Amerike (Čile, Haiti). Po porážke v prezidentských voľbách 1892 proti G. Clevelandovi sa venoval opäť advokátskej praxi.

Harrison [heri-], William Henry, 9. 2. 1773 Berkley, Virgínia – 4. 4. 1841 Washington — americký vojak a politik, starý otec Benjamina Harrisona. R. 1801 – 12 guvernér teritória Indiana. Bojoval proti indiánskej konfederácii na čele s Tecumsehom, 7. 11. 1811 nad ním vyhral bitku pri Tippecanoe Creek. Preslávil sa počas vojny 1812 so Spojeným kráľovstvom, zabezpečil americkú mocenskú kontrolu na severozápade krajiny. R. 1825 – 28 senátor za Ohio. R. 1840 vyhral ako kandidát whigov prezidentské voľby, zomrel však mesiac po nástupe do úradu.

Havaj, angl. Hawaii, skratka Ha. — štát USA rozkladajúci sa na Havajských ostrovoch v Tichom oceáne; hlavné mesto Honolulu ležiace na ostrove Oahu. Ložiská bauxitov a stavebného kameňa. Podstatou hospodárstva je cestovný ruch. Priemysel potravinársky (cukrovarnícky od 1835, spracovanie ovocia), cementársky, odevný, polygrafický, kovoobrábací, petrochemický. Plantážové poľnohospodárstvo, pestovanie ananásov, cukrovej trstiny, banánovníka, kávovníka, zeleniny, ryže, bavlníka, kvetín (ostrov Havaj je nazývaný ostrovom orchideí). Chov dobytka; rybolov. Ostrovy ležia na križovatke námorných a leteckých trás zo Severnej Ameriky do Ázie a Austrálie. Medzi jednotlivými ostrovmi je letecké a trajektové spojenie. Štrnásť obývaných ostrovov, 80 % obyvateľov je sústredených na Oahu; pestré etnické zloženie.

Ostrovy boli osídľované pravdepodobne v 3. – 6. storočí n. l. Polynézanmi z južnejšie ležiacich Markéz a okolo 800 Polynézanmi z Tahiti. Vznikol tam svojrázny variant polynézskej kultúry a v čase príchodu Európanov sa začali utvárať feudálne vzťahy i zárodky prvého štátu. Už v 16. storočí ich údajne navštívili Španieli, ale pre ostatnú Európu ich objavil až britský moreplavec J. Cook 18. 1. 1778 počas svojej tretej cesty okolo sveta (1776 – 79; 1779 tam bol zabitý) a nazval ich Sandwichove ostrovy. Na konci 18. storočia zjednotila domorodá dynastia Kamehamehovcov 3 najvýznamnejšie ostrovy (Havaj, Maui, Oahu), kráľ Kamehameha I. (Veľký) 1795 vytvoril jednotnú kráľovskú ríšu (s výnimkou ostrovov Kauai a Niihau). O ovládnutie ostrovov sa však v 19. storočí usilovali Briti, Francúzi a nakoniec aj Američania. Začiatkom 19. storočia sa stali Havajské ostrovy strediskom obchodu so santalovým drevom a v polovici 19. storočia základňou amerických veľrybárov. Súčasne sa na ostrovoch usádzali aj misionári, ktorí christianizovali všetkých domorodcov, čo malo za následok úpadok pôvodnej kultúry a rozvrat tradičných spoločenských vzťahov. Následkom infekčných chorôb začali Havajčania vymierať. Okolo 1820 prišli na Havaj americkí misionári a obchodníci a od toho času mala americká vláda u havajského panovníka osobitného poverenca zastupujúceho záujmy USA. Americkí podnikatelia kontrolovali väčšiu časť trstinových plantáží a úsilie európskych mocností (Spojené kráľovstvo, Francúzsko) o kolonizáciu narážalo na odpor havajských panovníkov orientujúcich sa na USA. R. 1853 sa uskutočnil prvý pokus o pripojenie ostrovov k USA, 1875 bola podpísaná recipročná zmluva o bezcolnom vývoze havajského cukru do USA. R. 1887 získali USA právo vybudovať vojenskú námornú základňu v zátoke Pearl Harbor. Pokus kráľovnej Liliuokalani (Lili’uokalani; *1838, †1917; vládla 1891 – 93) obmedziť rastúci americký vplyv v ekonomickej i v politickej sfére viedol k povstaniu Američanov na hlavnom ostrove a k pádu jej vlády. R. 1893 bola donútená americkými plantážnikmi abdikovať a 1894 bola vyhlásená pod americkou patronáciou Havajská republika, ktorá bola počas americko-španielskej vojny (1898) anektovaná USA, 1900 sa ostrovy stali zámorským územím USA. Pretože Havajčania neboli ochotní pracovať na amerických plantážach, začal sa hromadný import pracovných síl z Japonska, Kórey a Filipín. Prístav Pearl Harbor (na ostrove Oahu) sa stal najdôležitejším námorným oporným bodom amerických ozbrojených síl v Tichom oceáne a japonský útok naň 7. 12. 1941 viedol k vstupu USA do 2. svetovej vojny. Havaj sa stal 50. štátom USA 21. 8. 1959, v Kongrese má 2 senátorov a 2 poslancov. Rastúcemu hnutiu za samostatnosť ostrovov čelila vláda USA 1993 verejným ospravedlnením za protiprávnu anexiu.

Hayes [hejs], Rutherford Birchard, 4. 10. 1822 Delaware, Ohio – 17. 1. 1893 Fremont, Ohio — americký právnik a politik, 19. prezident USA. Politickú činnosť začal v strane whigov, potom, napriek tomu, že nebol abolicionista, vstúpil do Republikánskej strany, aby bojoval proti rozširovaniu otroctva do západných teritórií. Počas občianskej vojny v USA získal hodnosť generálmajora Únie. R. 1865 – 67 republikánsky poslanec v Kongrese, 1867 – 77 guvernér štátu Ohio. V prezidentských voľbách 1876 zvíťazil nad demokratom S. Tildenom o jediný voliteľský hlas. R. 1877 – 81 prezident USA. Ukončil Rekonštrukciu Juhu USA, odvolal okupačné vojská Únie z južných štátov. Začal kurz umiernenej reformnej politiky, o. i. sa zameral na potláčanie korupcie v štátnej službe.

Henry, Patrick, 29. 5. 1736 Studley, Virgínia – 6. 6. 1799 Red Hill, Virgínia, USA — americký právnik a politik. Jeden z popredných predstaviteľov boja za americkú nezávislosť, jeho rezolúcie (napr. proti zákonu o kolkovnom) podnietili vznik jednotnej opozície proti britskej koloniálnej politike a neústavným opatreniam parlamentu (→ Americká revolúcia). Ako prvý guvernér Virgínie (1776 – 79, 1784 – 86) zohral hlavnú úlohu pri formulovaní jej prvej ústavy. Autor výroku Dajte mi slobodu alebo smrť.

Herter [hár-], Christian Archibald, 28. 3. 1895 Paríž – 30. 12. 1966 Washington — americký politik. R. 1943 – 53 poslanec republikánov v Snemovni reprezentantov za štát Massachusetts, od 1953 štátny podtajomník, 1959 – 61 minister zahraničných vecí. Autor tzv. Herterovho plánu o postupnom znovuzjednotení Nemecka a obnove európskej bezpečnosti, ktorý predložil na konferencii ministrov zahraničných vecí v Ženeve 1961. Plán stroskotal na odpore ZSSR v predvečer berlínskej krízy.

Hoover [hú-], Herbert Clark, 10. 8. 1874 West Branch, Iowa – 20. 10. 1964 New York — americký politik, 31. prezident USA. Pôvodne banský inžinier. Počas 1. svetovej vojny 1915 – 19 vedúci pomocných operácií pre Belgicko, zároveň 1917 – 19 organizátor amerického programu zásobovania potravinami. R. 1921 – 28 ako minister obchodu presadzoval expanziu amerického zahraničného obchodu a podnikania. Jeho obhajoba tradičných hodnôt, individuálnej výkonnosti a slobodného podnikania prispôsobených podmienkam modernej spoločnosti a hospodárstva sa preňho stali východiskom na dosiahnutie dlhodobej prosperity. R. 1928 bol ako kandidát Republikánskej strany zvolený za prezidenta USA (1929 – 33). Počas svetovej hospodárskej krízy však nedokázal čeliť naliehavým ekonomickým problémom a nájsť impulz na oživenie hospodárstva. Voči štátom Latinskej Ameriky viedol politiku tzv. dobrého susedstva a jeho finančná politika voči európskym štátom neschopným splácať povojnové dlhy vyústila 1931 do prijatia kompromisného riešenia (→ Hooverovo moratórium).

Hoover [hú-], John Edgar, 1. 1. 1895 Washington – 2. 5. 1972 tamže — americký právnik a politik. Od 1917 pôsobil na ministerstve spravodlivosti, 1919 sa stal špeciálnym asistentom generálneho prokurátora A. M. Palmera, s ktorým sa podieľal na masovom potlačení tzv. komunistickej hrozby (razie, zatýkanie, deportácie). R. 1921 vymenovaný za asistenta riaditeľa Úradu pre vyšetrovanie, od 1924 jeho riaditeľ. Túto organizáciu (1935 premenovaná na → FBI), na ktorej čele stál až do konca života, pozdvihol na mimoriadne vysokú profesionálnu a efektívnu úroveň. Zameriaval sa najmä na opatrenia proti špionáži i na boj proti zločineckým gangom a syndikátom. Ako fanatický antikomunista sa po 2. svetovej vojne zameriaval najmä na boj proti komunizmu.

Hopkins, Harry Lloyd, 17. 8. 1890 Sioux City, Iowa – 29. 1. 1946 New York — americký politik, jeden z najbližších spolupracovníkov prezidenta F. D. Roosevelta. Dlhé roky pôsobil v oblasti sociálnej práce ako poradca v otázkach sociálnej pomoci a v programe New Deal hlavný stratég pre boj so svetovou hospodárskou krízou v USA, najmä prostredníctvom organizovania rozsiahleho systému verejnoprospešných prác. Od 1935 riaditeľ Správy pre podporu zamestnanosti, 1938 – 40 minister obchodu. Počas 2. svetovej vojny osobitný Rooseveltov poradca v zahraničných záležitostiach. Zaslúžil sa o dosiahnutie kompromisu s J. V. Stalinom v otázke veta (7. 6. 1945), čo pripravilo podmienky na schválenie organizačného štatútu OSN.

Houston [hjus-], Samuel (Sam), 2. 3. 1793 Rockbridge County, Virgínia – 26. 7. 1863 Huntsville, Texas, USA — americký generál a politik. V mladosti žil dobrodružným životom na juhozápade USA, o. i. medzi Indiánmi kmeňa Čerokézov (pod menom Black Raven, Čierny havran). Po účasti vo vojne 1812 (→ anglicko-americká vojna) sa venoval štúdiu práva. R. 1817 bol vymenovaný za zástupcu Čerokézov pri riešení ich presídlenia z Tennessee do rezervácie v Arkansase. R. 1823 – 27 kongresman, 1827 – 29 guvernér štátu Tennessee. Po svojej rezignácii z úradu sa vrátil k životu s Čerokézmi, ktorých práva nekompromisne obhajoval. R. 1832 sa usadil v Texase, ktorý v tom čase patril Mexiku, a 1835 sa postavil na čelo boja za práva amerických osadníkov. Ako vrchný veliteľ revolučných oddielov porazil 21. 4. 1836 v bitke pri San Jacinte (v blízkosti La Porte, východný Texas) mexickú armádu generála A. Lópeza de Santa Anna, ktorý padol do zajatia a musel uznať nezávislosť Texasu. V októbri 1836 bol Houston zvolený za prezidenta novovzniknutej republiky (1836 – 38, 1841 – 44), po celý čas sa však usiloval o jej pripojenie k USA, čo bolo dovŕšené schválením v Kongrese 21. 3. 1845 (→ Texas, dejiny). R. 1846 – 59 pôsobil ako senátor USA, 1859 – 61 ako guvernér štátu Texas. V predvečer občianskej vojny v USA sa postavil proti jeho secesii z Únie a odišiel z politického života. Na jeho počesť bolo pomenované mesto Houston.

Howard [ha-], Oliver Otis, 8. 11. 1830 Leeds, Maine – 26. 10. 1909 Burlington, Vermont, USA — americký dôstojník. R. 1854 absolvoval vojenskú akadémiu vo West Pointe. Na začiatku občianskej vojny v USA sa ako unionista stal plukovníkom dobrovoľníckeho pluku v Maine. Zúčastnil sa bojov vo Virgínii (prvá bitka pri Bull Rune), počas polostrovného ťaženia v bitke pri Fair Oakse (na polostrove Campaign, časti polostrova Virginia) stratil pravú ruku. R. 1862 bol povýšený na generálmajora. R. 1863 – 64 bojoval so svojimi jednotkami v Tennessee, zúčastnil sa na bojoch v Atlante, kde sa v novembri 1864 jeho vojsko pripojilo k ťaženiu generála W. T. Shermana cez Georgiu do Savannah (pochod k moru). Po skončení vojny stál 1865 – 72 na čele Úradu pre oslobodených otrokov (Freedmen’s Bureau), zaslúžil sa o založenie množstva škôl a vzdelávacích inštitúcií pre černochov. Vo Washingtone bola podľa neho nazvaná univerzita (Howard University, založená 1867 s cieľom umožniť štúdium všetkým bez ohľadu na rasu a náboženstvo), ktorej bol 1869 – 74 tretím rektorom. R. 1874 sa vrátil do vojenských služieb, s hodnosťou brigádneho generála bojoval na západe s Indiánmi. R. 1880 – 82 pôsobil ako superintendent na vojenskej akadémii vo West Pointe.

Hughes [hjús], Charles Evans, 11. 4. 1862 Glens Falls, New York – 27. 8. 1948 Osterville, Massachusetts — americký právnik a politik. Od 1884 pôsobil ako právnik na Wall Street v New Yorku a vstúpil do Republikánskej strany. R. 1907 – 10 guvernér New Yorku, 1910 – 16 zasadal na Najvyššom súde USA (Supreme Court). R. 1916 neuspel v prezidentských voľbách proti W. Wilsonovi (s rozdielom 23 hlasov) a vrátil sa k právnickej praxi. R. 1921 – 26 minister (štátny tajomník) zahraničných vecí. R. 1930 – 41 predseda Najvyššieho súdu. Svojimi rozhodnutiami podporil kľúčové programy prezidenta F. D. Roosevelta (→ New Deal).

Humphrey [hamfri], Hubert Horatio, 27. 5. 1911 Wallace, Južná Dakota – 13. 1. 1978 Waverley, Minnesota — americký politik. V rámci Demokratickej strany dlhoročne viedol skupinu Američania za demokratickú akciu (Americans for Democratic Action). R. 1949 – 64 a 1971 – 78 senátor. Významne sa zaslúžil o presadenie opatrení v záujme posilnenia občianskych práv, v zahraničnopolitickej oblasti presadzoval politiku odzbrojenia a uvoľnenia napätia medzi Východom a Západom. R. 1965 – 69 viceprezident L. B. Johnsona. Podpora jeho vietnamskej politiky mu priniesla neúspech pri kandidovaní 1968 na úrad prezidenta (porazil ho R. M. Nixon).

Hutchinson [hačin-], Thomas, 9. 9. 1711 Boston, Massachusetts – 3. 6. 1780 Londýn — americký politik. R. 1737 – 49 člen massachusettského zhromaždenia, 1746 – 48 jeho predseda. R. 1749 – 66 poradca massachusettského guvernéra, 1758 – 71 jeho zástupca, 1760 – 70 predseda najvyššieho súdu, 1771 – 74 guvernér. R. 1754 predložil spolu s B. Franklinom na kongrese v Albany návrh na zjednotenie trinástich amerických kolónií, ktorý bol síce schválený, ale všetky kolónie ho zamietli alebo ignorovali. Hutchinson podporoval autoritu britského parlamentu, počas krízy okolo zákona o kolkovnom (1765) mu bol vypálený majetok. Svojou podporou a naliehaním na dodržiavanie colných predpisov fakticky vyprovokoval bostonský čajový večierok. Z postu guvernéra štátu Massachusetts bol odvolaný po odhalení obsahu jeho korešpondencie, v ktorej napr. obhajoval nevyhnutnosť zúžiť tradičné práva kolonistov v záujme zachovania britskej vlády.

Indiana [-dia-, aj -die-], skratka Ind. — štát na stredovýchode USA. Na severe ohraničený Michiganským jazerom, na východe susedí so štátom Ohio, na juhovýchode a juhu s Kentucky, na západe s Illinois. Prevažne rovinné územie Mississippskej nížiny, na juhu a východe pahorkatiny. Humídne kontinentálne podnebie s chladnými zimami a teplými letami, v južnej časti humídne subtropické podnebie, teplota v zime -8 až 2 °C, v lete 17 – 31 °C, ročný úhrn zrážok do 1 100 mm. Hlavná rieka: Ohio. Priemysel ťažobný (ťažba ropy, čierneho uhlia, kamennej soli, vápenca), hutnícky (priemyselná oblasť The Calumet Region, súčasť metropolitnej oblasti Chicaga presahujúcej zo susedného štátu Illinois, je najväčším producentom ocele v USA), chemický, petrochemický, gumársky, letecký, automobilový, strojársky (výroba dopravných prostriedkov a zariadení pre farmaceutický priemysel a zdravotníctvo a iné), farmaceutický, elektrotechnický, energetický (85 % energie produkujú tepelné elektrárne), potravinársky, cementársky. Pestovanie kukurice (5. miesto v USA), ryže, ovsa, sóje, pšenice, ciroku, tabaku a zeleniny, ovocinárstvo; chov ošípaných a hydiny. Hustá železničná a cestná (najhustejšia sieť diaľnic v USA) sieť. Náboženstvo: 82 % kresťanov (63 % protestantov, 19 % rímskych katolíkov), 1 % zástancov iných náboženstiev, 17 % bez vyznania. Najväčšie mestá: Indianapolis, Fort Wayne, Evansville, Gary, South Bend.

Pred príchodom Európanov bolo územie dnešnej Indiany osídlené početnými indiánskymi kmeňmi. Na začiatku európskej kolonizácie sa koncom 17. storočia dostalo do sféry vplyvu Francúzov, ktorí tam organizovali obchod s kožušinami. Ako prvý územie preskúmal a pokúsil sa zmapovať francúzsky cestovateľ René Robert Cavelier de La Salle (*1643, †1687). Prvým stálym oporným bodom Francúzov bola od 1719 pevnosť Fort Ouiatonon, 1735 bola založená osada Vincennes. Po porážke Francúzov v sedemročnej vojne pripadla oblasť Parížskym mierom 1763 Veľkej Británii. R. 1783 prevzali kontrolu nad územím Američania a 1787 sa Indiana stala súčasťou Severozápadného teritória, z ktorého bola 1800 rozhodnutím Kongresu vyčlenená ako samostatné teritórium. Územie bolo dejiskom častých zrážok s domorodými Indiánmi, ktorí sa bránili proti prílevu osídlencov. R. 1811 tam v bitke pri Tippecanoe utrpel zdrvujúcu porážku hlavný kmeňový náčelník Šóníov Tecumseh. Počas vojny 1812 (→ anglicko-americká vojna) sa Indiáni pridali na stranu Britov, po zabití Tecumseha (1813) sa priklonili k dohode s Američanmi. R. 1813 sa začala nová veľká vlna osídľovania. R. 1816 sa Indiana stala 19. štátom USA, v Kongrese má 2 senátorov a 11 poslancov.

Indian Removal Act [-djen rimúvl ekt] — zákon podpísaný americkým prezidentom A. Jacksonom a 28. 5. 1830 schválený Kongresom. Na jeho základe boli nútene presídlené indiánske kmene z pôvodných sídlisk (museli sa vzdať asi 100 miliónov akrov pôdy) do oblasti západne od rieky Mississippi (→ Indiánske teritórium).

Indiánske teritórium, angl. Indian Territory — územie, ktoré 1834 na základe formálnej dohody (→ Indian Removal Act, 1830) poskytla vláda USA Indiánom ako rezerváciu. Zahŕňalo oblasť západne od rieky Mississippi (dnešné štáty Oklahoma, Severná a Južná Dakota, Nebraska a časť Kansasu) a bolo súčasťou väčšej oblasti, ktorú USA získali 1803 kúpou od Francúzska (tzv. Louisiana Purchase). Tam boli pod tlakom bielych osadníkov nútene presídlené desiatky tisíc príslušníkov rôznych indiánskych kmeňov, najmä početné, dobre organizované a kultúrne vyspelé kmene Čerokíov, Čikasawov, Čoktawov, Kríkov a Seminolov známe pod názvom Päť civilizovaných kmeňov (angl. Five Civilized Tribes). Presídľovanie prebiehalo často za neľudských podmienok, napr. len v zime 1838 – 39 neprežilo pochod na vyhradené územie okolo 4-tis. (teda dvaja z piatich) Čerokíov (tzv. Cesta sĺz, angl. Trail of Tears). Hranice Indiánskeho teritória stanovil 1834 zákon (Indian Intercourse Act). Oficiálne nebolo federálnym (spolkovým) teritóriom ani štátom, predstavovalo tzv. Unorganized Territory, každý kmeň sa spravoval sám. Od 1864 sa rozloha Indiánskeho teritória postupne zmenšovala. R. 1866 bola jeho západná časť pripojená k USA a 1889 sprístupnená bielym osadníkom (tzv. Oklahoma Land Run), 1890 sa z nej stalo Oklahomské teritórium (Territory of Oklahoma). Na zvyšnej časti sa indiánske kmene neúspešne usilovali o vytvorenie samostatného indiánskeho štátu pod názvom Sequoyah. Dňa 16. novembra 1907 sa obidve teritóriá zjednotili a pod názvom Oklahoma sa stali 46. členským štátom USA (→ Oklahoma, Dejiny).

Irangate [-gejt] — politický škandál v USA 1986 – 88, pri ktorom po odhalení novinármi v októbri 1986 vyšlo pred Kongresom najavo, že USA (prostredníctvom Izraela) tajne predávali zbrane do Iránu (od augusta 1985) v nádeji, že dosiahnu prepustenie amerických rukojemníkov zadržiavaných v Libanone extrémistickými islamskými skupinami úzko spojenými s Iránom. Zisk z predaja mal byť použitý na financovanie protikomunistickej činnosti partizánov (contras) bojujúcich proti sandinovskému režimu v Nikarague, čo znamenalo pokus obísť zákon zakazujúci takúto vojenskú pomoc (Bolandove dodatky) a porušenie viacerých právnych predpisov. Po zverejnení škandálu bola ustanovená spoločná vyšetrovacia komisia Snemovne reprezentantov a Senátu. Za hlavného organizátora tajnej operácie bol označený poradca Rady národnej bezpečnosti (National Security Council) podplukovník Oliver North (*1943), jeho činnosť schválili poradcovia pre záležitosti národnej bezpečnosti Robert McFarlane (*1937) a John Poindexter (*1936), kľúčovú úlohu zohralo CIA a jej riaditeľ William Casey (*1913, †1987), do škandálu však bolo zapletených mnoho významných vládnych i súkromných osôb vrátane cudzincov (fakticky však nebol nikto odsúdený). Aférou prudko klesla popularita prezidenta R. Reagana, ktorý viackrát verejne vyhlásil, že jeho vláda nikdy nebude rokovať s teroristami. Mieru jeho zapojenia sa (spolu s viceprezidentom G. Bushom starším) do tejto záležitosti sa vyšetrovacej komisii nepodarilo zistiť; neexistuje priamy dôkaz o tom, že túto operáciu nariadili. Názov je odvodený od aféry Watergate.