Kábul

Text hesla

Kábul — hlavné mesto Afganistanu vo vých. časti krajiny v medzihorskej kotline Hindúkuša na rieke Kábul, okolo 1 800 m n. m., administratívne stredisko provincie Kábul; 2,287 mil. obyvateľov (2010). Hospodárske, kultúrne a obchodné stredisko štátu. Priemysel textilný, kovoobrábací, strojársky (výroba streliva, poľnohospodárskych strojov a i.), potravinársky (cukrovarnícky a i.), stavebných materiálov, nábytkársky, kožiarsky, drevársky, farmaceutický; remeslá (výroba kobercov, odevov, bižutérie, výrobkov z kovov). Dopravná križovatka, medzinárodné letisko.

Najstaršie zmienky o Kábule sa nachádzajú v Rigvéde (1500 pred n. l.), patril k starobylým obchodným centrám. Asi okolo 500 pred n. l. ho ovládali staroperzskí Achajmenovci, okolo 250 pred n. l. sa stal súčasťou grécko-baktrijského kráľovstva (→ Baktria), v 1. – 3. stor. n. l. Kušánskej ríše. Po podrobení oblasti Arabmi v 7. stor. bol islamizovaný. V 2. polovici 9. stor. ho ovládli Saffárovci, v 10. stor. sa stal súčasťou Ghazníjskeho sultanátu (Mahmúd z Ghazní) a v 12. stor. centrom perzskej šansabovskej ríše (dynastia Šansabovcov). V 13. stor. bol vyplienený nájazdmi Mongolov, koncom 14. stor. Timúrova vojenská základňa počas dobývania Indie, veľký politický, kultúrny a hospodársky rozkvet zaznamenal v 15. stor. za vlády Timúrovcov. R. 1504 sa tam načas usadil Bábur, zakladateľ ríše Veľkých Mogulov, Kábul patril k jej najvýznamnejším mestám. R. 1738 ho dobyl iránsky šáh Nádir. Po vzniku jednotnej afganskej ríše (1747) preniesol 1773 Timúr Šáh (syn zakladateľa ríše Ahmeda Šáha Duráního) jej hlavné mesto z Kandaháru do Kábulu. Po rozpade ríše na štyri samostatné celky sa Kábul stal centrom kábulského kniežatstva a koncom 18. stor. bol už veľkým mestom s 10-tis. obyvateľmi. Po skončení tretej anglo-afganskej vojny (→ britsko-afganské vojny) a porážke Spojeného kráľovstva sa stal 1919 hlavným mestom Afganistanu. V medzivojnovom období a po 2. svet. vojne vďaka zahraničným investíciám (Francúzsko, Nemecko, ZSSR) zaznamenal hospodársky i kultúrny rozkvet. Status významného mesta si zachoval aj počas sovietskej okupácie Afganistanu (1979 – 89), koncom 80. rokov a v 90. rokoch 20. stor. bol však vystavený vlnám násilností a počas občianskej vojny sa stal miestom bojov, 1992 ho obsadili afganskí mudžáhidi a 1996 oddiely fundamentalistického hnutia Taliban. Hoci formálne zostal hlavným mestom Afganistanu, všetky významné rozhodnutia sa uskutočňovali v Kandaháre. Po páde Talibanu v dôsledku ofenzívy vojsk Sev. aliancie (Jednotný islamský front na záchranu Afganistanu, založený 1996) so vzdušnou podporou USA a Spojeného kráľovstva bol Kábul v novembri 2001 obsadený vojskami Sev. aliancie a stal sa sídlom afganskej vlády i bezpečnostných koaličných síl (Medzinárodné bezpečnostné podporné sily, International Security Assistance Force, ISAF) pod vedením NATO. V 80. – 90. rokoch 20. stor. bola väčšina historických pamiatok v centre mesta zničená, deštruovaná bola najmä tradičná obytná architektúra z nepálených tehál z 19. a zo začiatku 20. stor.; od začiatku 21. stor. prebieha rekonštrukcia viacerých objektov.

Stavebné pamiatky: opevnená terasovitá záhrada Bagh-i Bábur (založená pravdepodobne 1528, reštaurovaná 2002 – 05) s mauzóleom Bábura (koniec 16. stor.; jeho pozostatky tam boli prenesené 1597), mešitou (1656, reštaurovaná 1964 – 66) a s Kráľovniným palácom (koniec 19. stor.), pevnosť Bálá Hissar (založená asi v 5. stor. n. l., prestavaná v 10. – 12. a v 15. – 16. stor., deštruovaná koncom 19. stor. a v 20. stor.), mauzóleum šáha Timúra (1816, reštaurované 2002 – 05), mauzóleum Amira Abdura Rahmana Chána (pôvodne palác prestavaný na hrobku 1880 – 1919), mauzóleá Ašekana a Arefa (začiatok 18. stor., reštaurované 2005), madrasa Pachta Furuši (koniec 19. stor., reštaurovaná od 2005), palác Darul Aman (pôvodne parlament, 20. roky 20. stor., dnes v ruinách). Národné múzeum Afganistanu (aj Kábulské múzeum, založené 1919). Viaceré univerzity (Kábulská univerzita, založená 1930).

Popis ilustrácie

Kábul, hlavné mesto Afganistanu situované v medzihorskej kotline Hindúkuša

Text hesla

Kábul — hlavné mesto Afganistanu vo vých. časti krajiny v medzihorskej kotline Hindúkuša na rieke Kábul, okolo 1 800 m n. m., administratívne stredisko provincie Kábul; 2,287 mil. obyvateľov (2010). Hospodárske, kultúrne a obchodné stredisko štátu. Priemysel textilný, kovoobrábací, strojársky (výroba streliva, poľnohospodárskych strojov a i.), potravinársky (cukrovarnícky a i.), stavebných materiálov, nábytkársky, kožiarsky, drevársky, farmaceutický; remeslá (výroba kobercov, odevov, bižutérie, výrobkov z kovov). Dopravná križovatka, medzinárodné letisko.

Najstaršie zmienky o Kábule sa nachádzajú v Rigvéde (1500 pred n. l.), patril k starobylým obchodným centrám. Asi okolo 500 pred n. l. ho ovládali staroperzskí Achajmenovci, okolo 250 pred n. l. sa stal súčasťou grécko-baktrijského kráľovstva (→ Baktria), v 1. – 3. stor. n. l. Kušánskej ríše. Po podrobení oblasti Arabmi v 7. stor. bol islamizovaný. V 2. polovici 9. stor. ho ovládli Saffárovci, v 10. stor. sa stal súčasťou Ghazníjskeho sultanátu (Mahmúd z Ghazní) a v 12. stor. centrom perzskej šansabovskej ríše (dynastia Šansabovcov). V 13. stor. bol vyplienený nájazdmi Mongolov, koncom 14. stor. Timúrova vojenská základňa počas dobývania Indie, veľký politický, kultúrny a hospodársky rozkvet zaznamenal v 15. stor. za vlády Timúrovcov. R. 1504 sa tam načas usadil Bábur, zakladateľ ríše Veľkých Mogulov, Kábul patril k jej najvýznamnejším mestám. R. 1738 ho dobyl iránsky šáh Nádir. Po vzniku jednotnej afganskej ríše (1747) preniesol 1773 Timúr Šáh (syn zakladateľa ríše Ahmeda Šáha Duráního) jej hlavné mesto z Kandaháru do Kábulu. Po rozpade ríše na štyri samostatné celky sa Kábul stal centrom kábulského kniežatstva a koncom 18. stor. bol už veľkým mestom s 10-tis. obyvateľmi. Po skončení tretej anglo-afganskej vojny (→ britsko-afganské vojny) a porážke Spojeného kráľovstva sa stal 1919 hlavným mestom Afganistanu. V medzivojnovom období a po 2. svet. vojne vďaka zahraničným investíciám (Francúzsko, Nemecko, ZSSR) zaznamenal hospodársky i kultúrny rozkvet. Status významného mesta si zachoval aj počas sovietskej okupácie Afganistanu (1979 – 89), koncom 80. rokov a v 90. rokoch 20. stor. bol však vystavený vlnám násilností a počas občianskej vojny sa stal miestom bojov, 1992 ho obsadili afganskí mudžáhidi a 1996 oddiely fundamentalistického hnutia Taliban. Hoci formálne zostal hlavným mestom Afganistanu, všetky významné rozhodnutia sa uskutočňovali v Kandaháre. Po páde Talibanu v dôsledku ofenzívy vojsk Sev. aliancie (Jednotný islamský front na záchranu Afganistanu, založený 1996) so vzdušnou podporou USA a Spojeného kráľovstva bol Kábul v novembri 2001 obsadený vojskami Sev. aliancie a stal sa sídlom afganskej vlády i bezpečnostných koaličných síl (Medzinárodné bezpečnostné podporné sily, International Security Assistance Force, ISAF) pod vedením NATO. V 80. – 90. rokoch 20. stor. bola väčšina historických pamiatok v centre mesta zničená, deštruovaná bola najmä tradičná obytná architektúra z nepálených tehál z 19. a zo začiatku 20. stor.; od začiatku 21. stor. prebieha rekonštrukcia viacerých objektov.

Stavebné pamiatky: opevnená terasovitá záhrada Bagh-i Bábur (založená pravdepodobne 1528, reštaurovaná 2002 – 05) s mauzóleom Bábura (koniec 16. stor.; jeho pozostatky tam boli prenesené 1597), mešitou (1656, reštaurovaná 1964 – 66) a s Kráľovniným palácom (koniec 19. stor.), pevnosť Bálá Hissar (založená asi v 5. stor. n. l., prestavaná v 10. – 12. a v 15. – 16. stor., deštruovaná koncom 19. stor. a v 20. stor.), mauzóleum šáha Timúra (1816, reštaurované 2002 – 05), mauzóleum Amira Abdura Rahmana Chána (pôvodne palác prestavaný na hrobku 1880 – 1919), mauzóleá Ašekana a Arefa (začiatok 18. stor., reštaurované 2005), madrasa Pachta Furuši (koniec 19. stor., reštaurovaná od 2005), palác Darul Aman (pôvodne parlament, 20. roky 20. stor., dnes v ruinách). Národné múzeum Afganistanu (aj Kábulské múzeum, založené 1919). Viaceré univerzity (Kábulská univerzita, založená 1930).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kábul [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-08-17]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kabul-0