Jakarta

Text hesla

Jakarta [dža-], do 1942 Batavia, 1942 – 72 Djakarta — hlavné mesto Indonézie a provincia (špeciálny dištrikt hlavného mesta) v juhozápadnej časti krajiny na severozápadnom pobreží ostrova Jáva pri ústí rieky Ciliwung do zálivu Jakarta (Jávske more); 10,101 mil. obyvateľov (najväčšie mesto krajiny, jedno z najhustejšie zaľudnených miest na svete), aglomerácia 24,578 mil. obyvateľov, metropolitná oblasť Jabotabek (názov odvodený zo začiatočných slabík najväčších sídel – Jakarta, Bogor, Tangerang a Bekasi) okolo 30,217 mil. obyvateľov (2015). Mesto predstavuje obchodné, finančné, hospodárske, politické a kultúrne centrum štátu. Z priemyselných odvetví je zastúpený najmä elektrotechnický, potravinársky, chemický, farmaceutický, potravinársky, strojársky, automobilový a drevársky priemysel. Je dôležitou dopravnou križovatkou s dvoma medzinárodnými letiskami, významným obchodným prístavom (export čaju, kávy, cukru, tabaku, kaučuku a priemyselných výrobkov). Mestom preteká 13 vodných tokov, najväčší Ciliwung ho delí na východnú a západnú časť. Má kozmopolitný charakter s bohatou zmesou kultúr, dialektov a zvykov.

Doklady najstaršieho osídlenia z oblasti dnešnej Jakarty pochádzajú z 5. stor. pred n. l. Na jej mieste bola pôvodne rybárska osada Sunda Kelapa (Kokosová zátoka), v 12. stor. vďaka výhodnej polohe významný obchodný prístav. V roku 1522 tam Portugalčania postavili faktóriu a pevnosť, okolo 1527 bolo mesto dobyté sultanátom Demak a premenované na Jayakartu (t. j. víťazné mesto). V roku 1619 bolo mesto ovládnuté Holanďanmi na čele s Janom Pieterszoonom Coenom, stalo sa novým centrom holandskej Východoindickej spoločnosti a bolo premenované na Bataviu. Holandskou masakrou proti čínskemu obyvateľstvu Batavie, pri ktorej zahynulo takmer 10-tis. Číňanov, bola rozpútaná tzv. čínska vojna (1740 – 43). Po zániku holandskej Východoindickej spoločnosti (1798, resp. 1799) sa Batavia stala hlavným mestom Nizozemskej východnej Indie (do 1942). V roku 1950 sa stala hlavným mestom Indonézie, od 1972 nesie súčasný názov.

V rokoch 2003 – 2017 sa v Jakarte odohrali viaceré bombové útoky, ku ktorým sa prihlásili islamské teroristické organizácie.

Stavebné pamiatky: v historickom jadre mesta (Kota Tua Jakarta, t. j. Staré mesto Jakarta) sa nachádza množstvo verejných budov a súkromných domov v koloniálnom štýle (16. – 1. polovica 20. stor.). K najvýznamnejším stavbám patrí bývalá radnica v štýle holandského baroka (1707, dnes Historické múzeum Jakarty otvorené 1974) či starý prístav (Sunda Kelapa), v ktorého blízkosti je námorné múzeum (založené 1977, sídli v bývalých skladoch zo 17. – 18. stor.). V novej časti mesta sa nachádza mešita Istiqlal (1961 – 84, jedna z najväčších mešít na svete), neogotická rímskokatolícka katedrála (Gereja Katedral Jakarta, 1901), Národný pamätník (Monumen nasional; 1961/62 – 75), množstvo moderných mrakodrapov (napr. mrakodrap Wisma 46, 1996) a i. Mesto je sídlom početných divadiel, galérií, múzeí, napr. Národného múzea (Museum nasional, založené 1778) s archeologickými, etnografickými, historickými a prírodovednými zbierkami, mnohých výskumných ústavov, vedeckých akadémií, vysokých škôl a univerzít, z ktorých najvýznamnejšia je Indonézska univerzita (Universitas Indonesia, založená 1950).

Popis ilustrácie

Nová časť mesta, vpravo mrakodrap Wisma 46

Zverejnené v novembri 2013. Aktualizované 31. mája 2018.

Jakarta [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-03-03]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jakarta