Istria

Text hesla

Istria, chorv., slovin., srb. Istra; lat. Histria — historické územie na polostrove Istria v Jadranskom mori. V staroveku bolo osídlené ilýrskymi kmeňmi (Istrovia, Liburnovia), 177 pred n. l. sa stalo súčasťou Rímskej ríše. R. 41 pred n. l. bola Istria v rámci správnej reformy pričlenená k Itálii, kde spolu s Venetiou tvorila 10. správny obvod (Venetia et Histria). Po páde Západorímskej ríše bola nakrátko súčasťou panstva Ostrogótov, 539 – 789 súčasťou Byzantskej ríše (752 – 774 Longobardskej ríše). V 6. – 7. stor. prišli na jej územie Slovania. Od 789 bola súčasťou Franskej ríše, 952 – 976 Bavorského vojvodstva, od 976 tvorila zvláštnu marku v rámci Korutánskeho vojvodstva. R. 1209 bola juhozápadná časť (markgrófstvo Istria) udelená Aquilejskému patriarchátu, pobrežná časť bola pod nadvládou Benátok, ktoré si 1420 podriadili celú oblasť. Vnútrozemskú časť (grófstvo Istria) si 1374 podmanili Habsburgovci, ktorí 1797 mierom z Campoformia získali celú Istriu (spolu s Benátskom). R. 1805 odobral Rakúsku bývalú benátsku časť Napoleon I. Bonaparte (→ Bratislavský mier) a 1809 pripojil aj pôvodnú habsburskú časť. R. 1809 – 13 tak obidve časti (Intendenza d’Istria) tvorili spolu s Terstom a regiónom Gorizia súčasť francúzskych Ilýrskych provincií. Po Viedenskom kongrese 1814 – 15 pripadla celá Istria znova Rakúsku. Spočiatku bola súčasťou Ilýrskeho kráľovstva, od 1849 ako markgrófstvo Istria (spolu s oblasťami Gorizia, Gradisca d’Isonzo a Terst) tvorila tzv. Prímorie (Küstenland). R. 1861 bola vyhlásená za korunnú krajinu s vlastným krajinským snemom. Po 1. svetovej vojne 1919/20 sa stala súčasťou Talianska, počas 2. svetovej vojny bola 1944 obsadená juhoslovanským vojskom a od 1947 sa na základe Parížskej mierovej zmluvy stala súčasťou Juhoslávie. V súčasnosti je súčasťou Chorvátska (väčšia južná časť) a Slovinska (severná časť).

Zverejnené v novembri 2013.

Istria [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-24 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/istria