İskenderun

Text hesla

İskenderun, predtým Alexandretta — prístavné mesto v južnom Turecku v provincii (ilu) Hatay na pobreží Iskenderunského zálivu; 247-tis. obyvateľov (2016). Priemysel hutnícky, chemický, lodný, textilný, potravinársky. Železničné a cestné spojenie s vnútrozemím, ako aj so susednou Sýriou, jeden z najvýznamnejších obchodných prístavov krajiny (vývoz ropy, rúd chrómu, uhlia, bavlny a obilia), vojenský prístav; İskenderun je ropovodom spojený s mestom Batman a s Irakom (mesto Kirkúk). V blízkosti ťažba rúd železa, mramoru a stavebného piesku; ložiská azbestu.

Mesto založené 333 pred n. l. pod názvom Alexandria (Alexandria ad Issue) Alexandrom III. Veľkým po jeho bitke pri meste Issos (asi 37 km severne od dnešného İskenderuna), v ktorej porazil perzského kráľa Dareia III. Malo nahradiť neďaleké pôvodne fenické mesto Myriandros a stať sa východiskovým bodom do severnej Sýrie. Od 168 pred n. l. súčasť Rímskej ríše, po jej rozdelení 395 Byzantskej ríše. Ako prístavné mesto bolo predmetom sporov medzi Arabmi a Byzanciou, 1516 dobyli oblasť egyptskí mamlúci, 1517 ju ovládla Osmanská ríša. İskenderun sa až do objavenia nových, alternatívnych trás stal východiskom pozemného obchodného spojenia s Iránom, Indiou a východnou Áziou. R. 1872 postihlo mesto zemetrasenie, ktoré spôsobilo veľké škody. Pod nadvládou Osmanskej ríše bolo až do 1. svetovej vojny, keď bolo obsadené francúzskymi vojskami, a 1921 ako autonómny sandžak Alexandretta sa stalo súčasťou mandátneho územia Sýria pod správou Francúzska. R. 1938 hlavné mesto novovzniknutého nezávislého štátu Hatay, ktorý sa 1939 stal súčasťou Turecka. Zvyšky mestského opevnenia (17. stor.), rímskokatolícky kostol (19. stor.).

Text hesla

İskenderun, predtým Alexandretta — prístavné mesto v južnom Turecku v provincii (ilu) Hatay na pobreží Iskenderunského zálivu; 247-tis. obyvateľov (2016). Priemysel hutnícky, chemický, lodný, textilný, potravinársky. Železničné a cestné spojenie s vnútrozemím, ako aj so susednou Sýriou, jeden z najvýznamnejších obchodných prístavov krajiny (vývoz ropy, rúd chrómu, uhlia, bavlny a obilia), vojenský prístav; İskenderun je ropovodom spojený s mestom Batman a s Irakom (mesto Kirkúk). V blízkosti ťažba rúd železa, mramoru a stavebného piesku; ložiská azbestu.

Mesto založené 333 pred n. l. pod názvom Alexandria (Alexandria ad Issue) Alexandrom III. Veľkým po jeho bitke pri meste Issos (asi 37 km severne od dnešného İskenderuna), v ktorej porazil perzského kráľa Dareia III. Malo nahradiť neďaleké pôvodne fenické mesto Myriandros a stať sa východiskovým bodom do severnej Sýrie. Od 168 pred n. l. súčasť Rímskej ríše, po jej rozdelení 395 Byzantskej ríše. Ako prístavné mesto bolo predmetom sporov medzi Arabmi a Byzanciou, 1516 dobyli oblasť egyptskí mamlúci, 1517 ju ovládla Osmanská ríša. İskenderun sa až do objavenia nových, alternatívnych trás stal východiskom pozemného obchodného spojenia s Iránom, Indiou a východnou Áziou. R. 1872 postihlo mesto zemetrasenie, ktoré spôsobilo veľké škody. Pod nadvládou Osmanskej ríše bolo až do 1. svetovej vojny, keď bolo obsadené francúzskymi vojskami, a 1921 ako autonómny sandžak Alexandretta sa stalo súčasťou mandátneho územia Sýria pod správou Francúzska. R. 1938 hlavné mesto novovzniknutého nezávislého štátu Hatay, ktorý sa 1939 stal súčasťou Turecka. Zvyšky mestského opevnenia (17. stor.), rímskokatolícky kostol (19. stor.).

Zverejnené v novembri 2013. Aktualizované 12. novembra 2018.

citácia

İskenderun [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/iskenderun