intonácia

intonácia [lat.] — 1. hud. a) čisté (presné) nasadenie výšky tónu hlasu alebo nástroja (závisí od sluchových dispozícií interpreta a technického ovládania hudobného nástroja alebo hlasu); aj sluchová výchova zameraná na presnú (čistú) reprodukciu notového záznamu a identifikáciu výškových vzťahov (intervalov) medzi tónmi znejúcej melódie; b) krátka začiatočná melodická fráza v hudobnej praxi gregoriánskeho chorálu, po ktorej nastúpil zbor; c) aj intonatio – v 16. – 18. stor. krátka improvizovaná organová skladba udávajúca tóninu nasledujúceho bohoslužobného spevu; d) esteticko-teoretický termín v hudobnej vede; → intonačná teória;

2. jaz., lit. intonácia reči — tónová, silová a časová modulácia reči počas ústneho prejavu; súbor suprasegmentálnych (prozodických) zvukových javov a ich spolupôsobenie (súhra), ktoré sa realizujú na slabike a cez ňu na slove, takte, vetnom úseku, syntagme a vete a vznikajú časovou (napr. kvantitou, pauzou, tempom a rytmom), silovou (napr. intenzitou hlasu, prízvukom a vetnou aktualizáciou prízvuku, t. j. dôrazovou, citovou a expresívnou aktualizáciou dôrazu – emfázou) a tónovou (výškovou) moduláciou artikulačného prúdu – hlasu (napr. hlasovým registrom a melódiou). Niekedy sa k nim pridáva aj farba hlasu (→ timbre). Základné zložky intonácie sú suprasegmenty s gramatizujúcou funkciou, t. j. pauza, dôraz a melódia tvoriace zvukovú (fonologicko-funkčnú) štruktúru vety. Niektorí autori (napr. Bohuslav Hála, Bertrand Malmberg a Oľga Schulzová) používajú označenie intonácia len v súvislosti s melódiou (priebehom výšky základného tónu), t. j. s tónovým vlnením slabík vetného úseku spôsobovaným zmenou výšky hlasu po sebe nasledujúcich nositeľov slabičnosti. Intonácia je jednou z univerzálnych charakteristík zvukovej štruktúry jazyka využívanou na vyjadrovanie určitých gramatických syntaktických funkcií. V písomných prejavoch sa označuje grafickými prostriedkami (úvodzovkami, bodkou, čiarkou, výkričníkom, otáznikom a pod.). V poézii sa uplatňuje ako základný prostriedok a organizátor veršového rytmu (→ veršová intonácia).