indukcia

indukcia [lat.] — vyvolávanie, vytváranie, vzbudzovanie niečoho;

1. bioch. stimulácia syntézy enzýmu alebo súboru enzýmov vyvolaná induktorom (→ enzýmová indukcia);

2. fyz., el.tech. a) jav, pri ktorom zmenou magnetického poľa vznikne elektrické pole (→ elektromagn. indukcia) alebo sa prejavia účinky elektrostatického poľa na vodiče a izolanty (→ elektrostatická indukcia); b) vektorová veličina charakterizujúca: 1. elektrické pole (→ elektrická indukcia); 2. magnetické pole (→ magnetická indukcia);

3. chem. → asymetrická indukcia;

4. log. neúplná indukcia predstavuje: a) hypoteticko-deduktívny postup umožňujúci z dostatočne veľkého počtu doteraz pozorovaných faktov usudzovať s určitou pravdepodobnosťou na všeobecný záver; b) úsudok alebo postup usudzovania, ktorý z pravdivej premisy, že všetky doteraz pozorované objekty s nejakou vlastnosťou F majú aj vlastnosť G, usudzuje na záver, že všetky objekty s vlastnosťou F majú aj vlastnosť G. Záver takéhoto úsudku nie je deduktívne platný a platí len s určitou pravdepodobnosťou (→ induktívne usudzovanie); úplná (tzv. matematická) indukcia predstavuje pravidlo (alebo úsudok rovnakej formy) obsahujúce dve premisy, z ktorých jedna tvrdí, že istá formula A(n) je pre n = 1 pravdivá, a druhá tvrdí, že ak formula A(n) je pre n = k pravdivá (k je nejaké prirodzené číslo), formula A(n) je pravdivá aj pre n = k + 1. Z týchto premís logicky vyplýva záver, že formula A(n) platí pre všetky prirodzené čísla n. V metodológii sa vyčleňuje aj eliminačná indukcia, pri ktorej sa vylučujú konkurujúce si hypotézy ako neadekvátne na základe dostupnej evidencie (závery, ktoré vyplývajú z hypotéz, sú v rozpore so skutočnosťou);

5. mikrobiol. indukcia bakteriofágu — stimulácia lytického cyklu pri miernych bakteriofágoch (→ lyzogénia). Môže byť vyvolaná napr. fyzikálnymi alebo chemickými faktormi.