Homs

Text hesla

Homs, Himş, hist. Emesa — mesto v západnej Sýrii v oáze v doline rieky Asi (historicky Orontes) 140 km severne od Damasku, administratívne stredisko guvernorátu Homs; 775-tis. obyvateľov (2017, podľa počtu obyvateľov tretie najväčšie mesto štátu). Jedno z najväčších hospodárskych stredísk krajiny. Z priemyselných odvetví je zastúpený petrochemický, chemický, hutnícky, cementársky, textilný (bavlnársky, hodvábnický), odevný, potravinársky (cukrovarnícky, mlynársky a i.) priemysel; rozvinuté sú remeslá (výroba šperkov). Mesto predstavuje významné obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie obilia, bavlníka, podzemnice olejnej, citrusového ovocia). Slúži ako železničný, cestný a ropovodný uzol (ropovodmi spojené s ropnými poľami v severovýchodnej časti krajiny, s Irakom, s mestami Damask, Halab a Latakia i s prístavmi Tartús a Bánijás, do ktorých prúdi spracovaná ropa) i ako turistické stredisko.

V staroveku sa nazývalo Emesa, najstaršie zmienky sú na nápisoch z 2. tisícročia pred n. l. V 1. stor. pred n. l. bolo centrom miestneho arabského kniežatstva poplatného Rímskej ríši a jedným z dôležitých miest na karavánovej ceste. Známe bolo kultom sýrskeho slnečného boha El-Gabala (z rodu jeho veľkňazov pochádzal napr. aj neskorší rímsky cisár Elagabalus, ktorý sa v roku 204 v Emese narodil). Za vlády cisára Domiciána sa stalo súčasťou rímskej provincie Sýria a po rozdelení Rímskej ríše súčasťou Byzantskej ríše. V ranokresťanskom období bolo sídlom biskupstva. V roku 636 sa mesta zmocnili Arabi, ktorí ho premenovali na Homs. Počas moslimského povstania v roku 855 boli kostoly zničené a kresťania vyhnaní. V rokoch 1516 – 1918 bolo súčasťou Osmanskej ríše, od 1941 Sýrie.

Stavebné pamiatky: mešity al-Fadá’il (2. polovica 11. stor.) a al-Núrí (aj Veľká mešita, 1129, pravdepodobne na mieste svätyne El-Gabala), mešita Chálida ibn al-Valída (1908) s jeho mauzóleom, sýrske ortodoxné chrámy Kanísat Már Elján (6. stor.) a Kanísat Umm al-Zannár (19. stor.).

Mesto je sídlom univerzity (1979) a viacerých múzeí. V blízkosti mesta Homs (18 km na severovýchod) sa nachádzajú ruiny významného starovekého mesta Katna, 65 km západne od mesta Homs hrad Krak des Chevaliers (12. stor.) v roku 2006 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Text hesla

Homs, Himş, hist. Emesa — mesto v západnej Sýrii v oáze v doline rieky Asi (historicky Orontes) 140 km severne od Damasku, administratívne stredisko guvernorátu Homs; 775-tis. obyvateľov (2017, podľa počtu obyvateľov tretie najväčšie mesto štátu). Jedno z najväčších hospodárskych stredísk krajiny. Z priemyselných odvetví je zastúpený petrochemický, chemický, hutnícky, cementársky, textilný (bavlnársky, hodvábnický), odevný, potravinársky (cukrovarnícky, mlynársky a i.) priemysel; rozvinuté sú remeslá (výroba šperkov). Mesto predstavuje významné obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie obilia, bavlníka, podzemnice olejnej, citrusového ovocia). Slúži ako železničný, cestný a ropovodný uzol (ropovodmi spojené s ropnými poľami v severovýchodnej časti krajiny, s Irakom, s mestami Damask, Halab a Latakia i s prístavmi Tartús a Bánijás, do ktorých prúdi spracovaná ropa) i ako turistické stredisko.

V staroveku sa nazývalo Emesa, najstaršie zmienky sú na nápisoch z 2. tisícročia pred n. l. V 1. stor. pred n. l. bolo centrom miestneho arabského kniežatstva poplatného Rímskej ríši a jedným z dôležitých miest na karavánovej ceste. Známe bolo kultom sýrskeho slnečného boha El-Gabala (z rodu jeho veľkňazov pochádzal napr. aj neskorší rímsky cisár Elagabalus, ktorý sa v roku 204 v Emese narodil). Za vlády cisára Domiciána sa stalo súčasťou rímskej provincie Sýria a po rozdelení Rímskej ríše súčasťou Byzantskej ríše. V ranokresťanskom období bolo sídlom biskupstva. V roku 636 sa mesta zmocnili Arabi, ktorí ho premenovali na Homs. Počas moslimského povstania v roku 855 boli kostoly zničené a kresťania vyhnaní. V rokoch 1516 – 1918 bolo súčasťou Osmanskej ríše, od 1941 Sýrie.

Stavebné pamiatky: mešity al-Fadá’il (2. polovica 11. stor.) a al-Núrí (aj Veľká mešita, 1129, pravdepodobne na mieste svätyne El-Gabala), mešita Chálida ibn al-Valída (1908) s jeho mauzóleom, sýrske ortodoxné chrámy Kanísat Már Elján (6. stor.) a Kanísat Umm al-Zannár (19. stor.).

Mesto je sídlom univerzity (1979) a viacerých múzeí. V blízkosti mesta Homs (18 km na severovýchod) sa nachádzajú ruiny významného starovekého mesta Katna, 65 km západne od mesta Homs hrad Krak des Chevaliers (12. stor.) v roku 2006 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Zverejnené v apríli 2010. Aktualizované 14. apríla 2021.

citácia

Homs [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-09-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/homs