Homs

Text hesla

Homs, Himş, hist. Emesa — mesto v západnej Sýrii v oáze v doline rieky Asi 140 km severne od Damasku, administratívne stredisko guvernorátu Homs; 775-tis. obyvateľov (2017, podľa počtu obyvateľov tretie najväčšie mesto štátu). Jedno z najväčších hospodárskych stredísk krajiny. Z priemyselných odvetví je zastúpený petrochemický, chemický, hutnícky, cementársky, textilný (bavlnársky, hodvábnický), odevný, potravinársky (cukrovarnícky, mlynársky a i.) priemysel; rozvinuté sú remeslá (výroba šperkov). Mesto predstavuje významné obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie obilia, bavlníka, podzemnice olejnej, citrusového ovocia). Slúži ako železničný, cestný a ropovodný uzol (ropovodmi spojené s ropnými poľami v severovýchodnej časti krajiny, s Irakom, s mestami Damask, Halab a Latakia i s prístavmi Tartús a Bánijás, do ktorých prúdi spracovaná ropa) i ako turistické stredisko.

V staroveku sa nazývalo Emesa, najstaršie zmienky sú na nápisoch z 2. tisícročia pred n. l. V 1. stor. pred n. l. bolo centrom miestneho arabského kniežatstva poplatného Rímskej ríši a jedným z dôležitých miest na karavánovej ceste. Známe bolo kultom sýrskeho slnečného boha El-Gabala (z rodu jeho veľkňazov pochádzal napr. aj neskorší rímsky cisár Elagabalus, ktorý sa 204 v Emese narodil). Za vlády cisára Domiciána sa stalo súčasťou rímskej provincie Sýria a po rozdelení Rímskej ríše súčasťou Byzantskej ríše. V ranokresťanskom období bolo sídlom biskupstva. V roku 636 sa mesta zmocnili Arabi, ktorí ho premenovali na Homs. Počas moslimského povstania v roku 855 boli kostoly zničené a kresťania vyhnaní. V rokoch 1516 – 1918 bolo súčasťou Osmanskej ríše, od 1941 Sýrie.

Stavebné pamiatky: mešity Al-Fadá’il (2. polovica 11. stor.) a Al-Núrí (aj Veľká mešita, 1129, pravdepodobne na mieste svätyne El-Gabala), mešita Chálida ibn al-Valída (1908) s jeho mauzóleom, sýrske ortodoxné chrámy Kanísat Már Elján (6. stor.) a Kanísat Umm al-Zannár (19. stor.).

Mesto je sídlom univerzity (1979) a viacerých múzeí. V blízkosti mesta Homs (18 km na severovýchod) sa nachádzajú ruiny významného starovekého mesta Katna, 65 km západne od mesta Homs hrad Krak des Chevaliers (12. stor.) zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Text hesla

Homs, Himş, hist. Emesa — mesto v západnej Sýrii v oáze v doline rieky Asi 140 km severne od Damasku, administratívne stredisko guvernorátu Homs; 775-tis. obyvateľov (2017, podľa počtu obyvateľov tretie najväčšie mesto štátu). Jedno z najväčších hospodárskych stredísk krajiny. Z priemyselných odvetví je zastúpený petrochemický, chemický, hutnícky, cementársky, textilný (bavlnársky, hodvábnický), odevný, potravinársky (cukrovarnícky, mlynársky a i.) priemysel; rozvinuté sú remeslá (výroba šperkov). Mesto predstavuje významné obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie obilia, bavlníka, podzemnice olejnej, citrusového ovocia). Slúži ako železničný, cestný a ropovodný uzol (ropovodmi spojené s ropnými poľami v severovýchodnej časti krajiny, s Irakom, s mestami Damask, Halab a Latakia i s prístavmi Tartús a Bánijás, do ktorých prúdi spracovaná ropa) i ako turistické stredisko.

V staroveku sa nazývalo Emesa, najstaršie zmienky sú na nápisoch z 2. tisícročia pred n. l. V 1. stor. pred n. l. bolo centrom miestneho arabského kniežatstva poplatného Rímskej ríši a jedným z dôležitých miest na karavánovej ceste. Známe bolo kultom sýrskeho slnečného boha El-Gabala (z rodu jeho veľkňazov pochádzal napr. aj neskorší rímsky cisár Elagabalus, ktorý sa 204 v Emese narodil). Za vlády cisára Domiciána sa stalo súčasťou rímskej provincie Sýria a po rozdelení Rímskej ríše súčasťou Byzantskej ríše. V ranokresťanskom období bolo sídlom biskupstva. V roku 636 sa mesta zmocnili Arabi, ktorí ho premenovali na Homs. Počas moslimského povstania v roku 855 boli kostoly zničené a kresťania vyhnaní. V rokoch 1516 – 1918 bolo súčasťou Osmanskej ríše, od 1941 Sýrie.

Stavebné pamiatky: mešity Al-Fadá’il (2. polovica 11. stor.) a Al-Núrí (aj Veľká mešita, 1129, pravdepodobne na mieste svätyne El-Gabala), mešita Chálida ibn al-Valída (1908) s jeho mauzóleom, sýrske ortodoxné chrámy Kanísat Már Elján (6. stor.) a Kanísat Umm al-Zannár (19. stor.).

Mesto je sídlom univerzity (1979) a viacerých múzeí. V blízkosti mesta Homs (18 km na severovýchod) sa nachádzajú ruiny významného starovekého mesta Katna, 65 km západne od mesta Homs hrad Krak des Chevaliers (12. stor.) zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Zverejnené v apríli 2010. Aktualizované 16. mája 2019.

citácia

Homs [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-01-23]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/homs