Vyhľadávanie podľa kategórií: dejiny – Ázia - Sýria

Zobrazené heslá 1 – 2 z celkového počtu 2 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

Halab

Halab, historicky Aleppo — mesto v severozáp. Sýrii, administratívne stredisko provincie Halab; 1,800 mil. obyvateľov (2017). Podľa počtu obyvateľov najväčšie mesto a jedno z najvýznamnejších hospodárskych stredísk krajiny, významné obchodné stredisko priľahlej poľnohospodárskej oblasti. Priemysel textilný (najmä hodvábnický), odevný, kožiarsky, potravinársky, kovoobrábací, cementársky, chemický (o. i. výroba priemyselných hnojív); remeslá (výroba kobercov a i.). Dopravná križovatka, medzinárodné letisko, ropovodom spojené s mestom Homs.

Jedno z najstarších miest na Blízkom východe s dôležitou strategickou polohou. Vzniklo na križovatke obchodných ciest, prvýkrát sa spomína v chetitských prameňoch z 2. tisícročia pred n. l. V starobabylonskom období (18./17. stor. pred n. l.) centrum vplyvnej ríše Jamchad, v 16. stor. pred n. l. sa dostalo pod vplyv Chetitov, po páde ich ríše v 13. stor. pred n. l. pravdepodobne sídlo menších kniežatstiev. R. 742 pred n. l. ho ovládli Asýrčania, 610 pred n. l. Peržania, 333 pred n. l. Alexander III. Veľký. V 3. stor. pred n. l. za vlády Seleuka I. Nikatora bolo vybudované helenistické mesto s pravouhlou sieťou ulíc (nazývalo sa Beroea), ktoré patrilo Seleukovcom až do 64 pred n. l., keď Rimania ovládli Sýriu. R. 637 dobyté Arabmi, mimoriadny kultúrny rozkvet zaznamenalo v 10. stor. za vlády Hamdánovcov a v 12. a 13. stor. Ajjúbovcov. R. 1516 – 1918 súčasť Osmanskej ríše.

Stredovekú orientálnu atmosféru mesta vytvára množstvo mešít, karavánserailov, trhovísk (tzv. súqov) a kupeckých domov stavaných z vápenca (prev. v 16. a 17. stor.). K najvýznamnejším stavebným pamiatkam patria: citadela na 50 m vysokom, čiastočne umelo vybudovanom kopci nad mestom, kde pôvodne stálo chetitské hradisko (tell), postavená 1209 na obranu proti križiakom, ktorí ju nikdy nedobyli, jeden z najvýznamnejších príkladov stredovekých islamských fortifikačných stavieb; viacero mešít, napr. Abrahámova mešita (1167), Veľká mešita (1158, na mieste pôvodnej umajjovskej z 715 zničenej požiarom, minaret 1090 – 95); mešita a náboženská škola madrasa Halavíja (1124, s použitím zvyškov bývalého byzantského Chrámu sv. Heleny); ajjúbovský palác al-Azíz (1230) a i. R. 1986 bolo historické centrum mesta Halab zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Viaceré vysoké školy, univerzita (založená 1960), Národné múzeum s významnými archeologickými zbierkami, štátna knižnica.

Homs

Homs, Himş, hist. Emesa — mesto v západnej Sýrii v oáze v doline rieky Asi (historicky Orontes) 140 km severne od Damasku, administratívne stredisko guvernorátu Homs; 775-tis. obyvateľov (2017, podľa počtu obyvateľov tretie najväčšie mesto štátu). Jedno z najväčších hospodárskych stredísk krajiny. Z priemyselných odvetví je zastúpený petrochemický, chemický, hutnícky, cementársky, textilný (bavlnársky, hodvábnický), odevný, potravinársky (cukrovarnícky, mlynársky a i.) priemysel; rozvinuté sú remeslá (výroba šperkov). Mesto predstavuje významné obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie obilia, bavlníka, podzemnice olejnej, citrusového ovocia). Slúži ako železničný, cestný a ropovodný uzol (ropovodmi spojené s ropnými poľami v severovýchodnej časti krajiny, s Irakom, s mestami Damask, Halab a Latakia i s prístavmi Tartús a Bánijás, do ktorých prúdi spracovaná ropa) i ako turistické stredisko.

V staroveku sa nazývalo Emesa, najstaršie zmienky sú na nápisoch z 2. tisícročia pred n. l. V 1. stor. pred n. l. bolo centrom miestneho arabského kniežatstva poplatného Rímskej ríši a jedným z dôležitých miest na karavánovej ceste. Známe bolo kultom sýrskeho slnečného boha El-Gabala (z rodu jeho veľkňazov pochádzal napr. aj neskorší rímsky cisár Elagabalus, ktorý sa v roku 204 v Emese narodil). Za vlády cisára Domiciána sa stalo súčasťou rímskej provincie Sýria a po rozdelení Rímskej ríše súčasťou Byzantskej ríše. V ranokresťanskom období bolo sídlom biskupstva. V roku 636 sa mesta zmocnili Arabi, ktorí ho premenovali na Homs. Počas moslimského povstania v roku 855 boli kostoly zničené a kresťania vyhnaní. V rokoch 1516 – 1918 bolo súčasťou Osmanskej ríše, od 1941 Sýrie.

Stavebné pamiatky: mešity al-Fadá’il (2. polovica 11. stor.) a al-Núrí (aj Veľká mešita, 1129, pravdepodobne na mieste svätyne El-Gabala), mešita Chálida ibn al-Valída (1908) s jeho mauzóleom, sýrske ortodoxné chrámy Kanísat Már Elján (6. stor.) a Kanísat Umm al-Zannár (19. stor.).

Mesto je sídlom univerzity (1979) a viacerých múzeí. V blízkosti mesta Homs (18 km na severovýchod) sa nachádzajú ruiny významného starovekého mesta Katna, 65 km západne od mesta Homs hrad Krak des Chevaliers (12. stor.) v roku 2006 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.