Aleppo → Halab

Halab, historicky Aleppo — mesto v severozáp. Sýrii, administratívne stredisko provincie Halab; 1,800 mil. obyvateľov (2017). Podľa počtu obyvateľov najväčšie mesto a jedno z najvýznamnejších hospodárskych stredísk krajiny, významné obchodné stredisko priľahlej poľnohospodárskej oblasti. Priemysel textilný (najmä hodvábnický), odevný, kožiarsky, potravinársky, kovoobrábací, cementársky, chemický (o. i. výroba priemyselných hnojív); remeslá (výroba kobercov a i.). Dopravná križovatka, medzinárodné letisko, ropovodom spojené s mestom Homs.

Jedno z najstarších miest na Blízkom východe s dôležitou strategickou polohou. Vzniklo na križovatke obchodných ciest, prvýkrát sa spomína v chetitských prameňoch z 2. tisícročia pred n. l. V starobabylonskom období (18./17. stor. pred n. l.) centrum vplyvnej ríše Jamchad, v 16. stor. pred n. l. sa dostalo pod vplyv Chetitov, po páde ich ríše v 13. stor. pred n. l. pravdepodobne sídlo menších kniežatstiev. R. 742 pred n. l. ho ovládli Asýrčania, 610 pred n. l. Peržania, 333 pred n. l. Alexander III. Veľký. V 3. stor. pred n. l. za vlády Seleuka I. Nikatora bolo vybudované helenistické mesto s pravouhlou sieťou ulíc (nazývalo sa Beroea), ktoré patrilo Seleukovcom až do 64 pred n. l., keď Rimania ovládli Sýriu. R. 637 dobyté Arabmi, mimoriadny kultúrny rozkvet zaznamenalo v 10. stor. za vlády Hamdánovcov a v 12. a 13. stor. Ajjúbovcov. R. 1516 – 1918 súčasť Osmanskej ríše.

Stredovekú orientálnu atmosféru mesta vytvára množstvo mešít, karavánserailov, trhovísk (tzv. súqov) a kupeckých domov stavaných z vápenca (prev. v 16. a 17. stor.). K najvýznamnejším stavebným pamiatkam patria: citadela na 50 m vysokom, čiastočne umelo vybudovanom kopci nad mestom, kde pôvodne stálo chetitské hradisko (tell), postavená 1209 na obranu proti križiakom, ktorí ju nikdy nedobyli, jeden z najvýznamnejších príkladov stredovekých islamských fortifikačných stavieb; viacero mešít, napr. Abrahámova mešita (1167), Veľká mešita (1158, na mieste pôvodnej umajjovskej z 715 zničenej požiarom, minaret 1090 – 95); mešita a náboženská škola madrasa Halavíja (1124, s použitím zvyškov bývalého byzantského Chrámu sv. Heleny); ajjúbovský palác al-Azíz (1230) a i. R. 1986 bolo historické centrum mesta Halab zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Viaceré vysoké školy, univerzita (založená 1960), Národné múzeum s významnými archeologickými zbierkami, štátna knižnica.

Hamá, arab. Hamáh, ant. Epifaneia — mesto v západnej Sýrii v oáze na rieke Asi (ant. Orontes) 125 km južne od mesta Halab, administratívne stredisko guvernorátu Hamá; 349-tis. obyvateľov (2005). Priemysel hutnícky (centrum sýrskeho oceliarstva), textilný, odevný, kožiarsky, cementársky. Cestný uzol. Obchodné stredisko umelo zavlažovanej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie bavlníka, citrusového ovocia, obilia, zeleniny). Turistické stredisko. Zavlažovanie bolo tradične realizované pomocou veľkých drevených kolies (tzv. norie; najväčšie má priemer 22 m) naberajúcich riečnu vodu, väčšina z nich je však už v súčasnosti nahrádzaná elektrickými pumpami.

Hamá patrí k najstarším nepretržite osídleným mestám Sýrie (minimálne od 7. tisícročia pred n. l.), v 11. stor. pred n. l. centrum jedného z aramejských kráľovstiev (bibl. Hamath), ktoré 720 pred n. l. dobyl asýrsky kráľ Sargon II. Za vlády Seleukovcov nazývané Epifaneia (podľa Antiocha IV. Epifana). Po ovládnutí Sýrie Rimanmi (64 pred n. l.) súčasť Rímskej ríše, v byzantskom období sa nazývalo Emath (odtiaľ súčasný názov). V 7. stor. ovládnuté Arabmi, 1516 – 1918 súčasť Osmanskej ríše. R. 1982 počas krvavého potlačenia povstania Moslimských bratov bolo zabitých vyše 25-tis. ľudí a historické centrum mesta s mešitami zničené (v súčasnosti postupne obnovované). Stavebné pamiatky: mešity Džámi’ al-Kabír (636 – 667 n. l.; na východnej fasáde objavené detaily stavieb z rímskej doby z 2. pol. 3. stor. n. l., na západnej fasáde z byzantského obdobia, 595 n. l.), Džámi’ an-Nurí (1129) a Džámi’ al-Haját (1277), palác osmanského miestodržiteľa Bajt al-Azm (1740 – 43; v súčasnosti múzeum). Významné archeologické nálezisko: vo zvyškoch tellu objavené nálezy od neolitu, hrnčiarsky kruh zo 4. tisícročia pred n. l., zvyšky miestodržiteľského paláca z obdobia asýrskej nadvlády a i. R. 1812 tam švajčiarsky cestovateľ J. L. Burckhardt objavil tabuľky s chetitským písmom.

Hamáh → Hamá

Homs, Himş, hist. Emesa — mesto v západnej Sýrii v oáze v doline rieky Asi (historicky Orontes) 140 km severne od Damasku, administratívne stredisko guvernorátu Homs; 775-tis. obyvateľov (2017, podľa počtu obyvateľov tretie najväčšie mesto štátu). Jedno z najväčších hospodárskych stredísk krajiny. Z priemyselných odvetví je zastúpený petrochemický, chemický, hutnícky, cementársky, textilný (bavlnársky, hodvábnický), odevný, potravinársky (cukrovarnícky, mlynársky a i.) priemysel; rozvinuté sú remeslá (výroba šperkov). Mesto predstavuje významné obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie obilia, bavlníka, podzemnice olejnej, citrusového ovocia). Slúži ako železničný, cestný a ropovodný uzol (ropovodmi spojené s ropnými poľami v severovýchodnej časti krajiny, s Irakom, s mestami Damask, Halab a Latakia i s prístavmi Tartús a Bánijás, do ktorých prúdi spracovaná ropa) i ako turistické stredisko.

V staroveku sa nazývalo Emesa, najstaršie zmienky sú na nápisoch z 2. tisícročia pred n. l. V 1. stor. pred n. l. bolo centrom miestneho arabského kniežatstva poplatného Rímskej ríši a jedným z dôležitých miest na karavánovej ceste. Známe bolo kultom sýrskeho slnečného boha El-Gabala (z rodu jeho veľkňazov pochádzal napr. aj neskorší rímsky cisár Elagabalus, ktorý sa v roku 204 v Emese narodil). Za vlády cisára Domiciána sa stalo súčasťou rímskej provincie Sýria a po rozdelení Rímskej ríše súčasťou Byzantskej ríše. V ranokresťanskom období bolo sídlom biskupstva. V roku 636 sa mesta zmocnili Arabi, ktorí ho premenovali na Homs. Počas moslimského povstania v roku 855 boli kostoly zničené a kresťania vyhnaní. V rokoch 1516 – 1918 bolo súčasťou Osmanskej ríše, od 1941 Sýrie.

Stavebné pamiatky: mešity al-Fadá’il (2. polovica 11. stor.) a al-Núrí (aj Veľká mešita, 1129, pravdepodobne na mieste svätyne El-Gabala), mešita Chálida ibn al-Valída (1908) s jeho mauzóleom, sýrske ortodoxné chrámy Kanísat Már Elján (6. stor.) a Kanísat Umm al-Zannár (19. stor.).

Mesto je sídlom univerzity (1979) a viacerých múzeí. V blízkosti mesta Homs (18 km na severovýchod) sa nachádzajú ruiny významného starovekého mesta Katna, 65 km západne od mesta Homs hrad Krak des Chevaliers (12. stor.) v roku 2006 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Jarmúk, arab. Nahr al-Jarmúk, hebr. Nahar ha-Jarmuch — rieka v juhozáp. Ázii, najväčší, ľavostranný prítok Jordánu; dĺžka 80 km. Vzniká sútokom viacerých prevažne periodických riek prameniacich v juž. časti Sýrie. Pretína bazaltové a vápencové plošiny vých. od Tiberiadskeho jazera, tvorí hranicu medzi Sýriou a Jordánskom, následne na malom úseku juž. ohraničenie Golanských výšin a na krátkom úseku hranicu medzi Jordánskom a Izraelom. Do Jordánu sa vlieva juž. od Tiberiadskeho jazera. Asi 30 km od ústia je vybudovaná (2003 – 07) priehradná nádrž určená na zavlažovanie a zásobovanie pitnou vodou časti Jordánska, 10 km od ústia je prostredníctvom kanála zavlažovacieho systému Jordánska odvádzaných 90 % vody využívanej na zúrodnenie 12-tis. ha pôdy vo vých. časti doliny Jordánu. R. 636 sa pri rieke Jarmúk odohrala významná bitka (po Mohamedovej smrti prvá expanzia arabských moslimských vojsk mimo Arabského polostrova), v ktorej arabské moslimské vojská pod vedením Chálida ibn al-Valída zvíťazili nad byzantskými vojskami cisára Herakleia. Víťazstvo Arabov prispelo k rozšíreniu islamu do Sýrie, Palestíny a Egypta a znamenalo koniec byzantskej nadvlády v týchto krajinách, islam sa začal rýchlo šíriť aj v dovtedy kresťanských krajinách na celom Strednom východe.

al-Kámišlí, Al-Qámishlí — mesto v severových. Sýrii v provincii al-Hasaka na náhornej rovine al-Džazíra na hranici s Tureckom; 101-tis. obyvateľov (2011). Tradičný drevársky (píla), textilný a cementársky priemysel, 80 km vých. od mesta ložiská ropy (ťažba od 1968). Obchodné stredisko úrodnej umelo zavlažovanej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie bavlníka, pšenice). Železničný a cestný priechod do Turecka, železničný uzol, medzinárodné letisko. Mesto bolo založené 1926, rozvíjať sa začalo v 60. rokoch 20. stor. po objavení ropných ložísk. Obývané príslušníkmi viacerých etnických skupín (Arabmi, Arménmi, Asýrčanmi, Kurdmi a i.) a vierovyznaní. Viackrát tam vypukli kurdské nepokoje (2004 – 05).