Hoffmann, E. T. A.

Hoffmann, E. T. A. (Ernst Theodor Amadeus), vlastným menom Ernst Theodor Wilhelm Hoffmann, 24. 1. 1776 Königsberg, dnes Kaliningrad, Rusko – 25. 6. 1822 Berlín — nemecký spisovateľ, hudobný skladateľ, dirigent a maliar.

Podľa rodinnej tradície vyštudoval právo, od roku 1800 začal pracovať v pruskej štátnej službe, od roku 1804 pôsobil vo Varšave; sústavne sa venoval literatúre, hudbe, výtvarnému umeniu, divadlu a organizovaniu hudobného života. Po obsadení Varšavy napoleonskými vojskami (1806) odmietol vstúpiť do francúzskych služieb a venoval sa výlučne umeniu. V rokoch 1808 – 13 pôsobil ako kapelník, režisér, maliar kulís, skladateľ a hudobný kritik v Bambergu, v rokoch 1813 – 14 ako divadelný riaditeľ v Lipsku a Drážďanoch, od roku 1814 znova pracoval v pruskej štátnej službe v Berlíne.

Priatelil sa so spisovateľmi Clemensom Brentanom, Adelbertom von Chamissom a Friedrichom de la Motte Fouquém. V literárnej tvorbe je predchodcom modernej nemeckej prózy, v jeho diele sa prelínajú fantastické a hrôzostrašné prvky s grotesknými (→ fantastická literatúra), jeho novely a rozprávky zachytávajú najmä umelecké prostredie. V rokoch 1814 – 15 vyšli rozprávky Fantastické poviedky na spôsob Callota (Fantasiestücke in Callot’s Manier, 4 zväzky), z ktorých najznámejšie sú rozprávka Zlatý hrniec (Der goldene Topf; slov. 1948) a novela Rytier Gluck (Ritter Gluck, časopisecky 1809) o skladateľovi Christophovi Willibaldovi von Gluckovi. Bol autorom próz Nočné príbehy (Nachtstücke, 2 zväzky, 1817), Serafínovi bratia (Die Serapions-Brüder, 5 zväzkov, 1819 – 25) s významnými novelami Slečna zo Scuderi (Das Fräulein von Scuderi; slov. 1969), Majster Martin a jeho tovariši (Meister Martin der Küfner und seine Gesellen) a rozprávkou Luskáčik a Myší kráľ (Nußknacker und Mausekönig; slov. 1968; predloha baletu Luskáčik Piotra Iľjiča Čajkovského), románu Čertove elixíry (Die Elixiere des Teufels, 2 zväzky, 1815 – 16), v ktorom na spochybnenie morálnej legitímnosti svetských a duchovných vládcov využil hrôzostrašné prvky anglického gotického románu, fragmentu románu Život nie je pre kocúra (Lebens-Ansichten des Katers Murr, 2 zväzky, 1819 – 21; slov. 1966) o dvoch typoch umelcov – geniálnom extravagantnom hudobníkovi, nespokojnom dvornom kapelníkovi Johannesovi Kreislerovi (portrét autora) a skorumpovanom kocúrovi Murrovi, prispôsobujúcom sa požiadavkám meštiackeho sveta, rozprávky Princezná Brambilla (Prinzessin Brambilla, časopisecky 1820, knižne 1821) a i.

Prelínanie skutočného a imaginárneho sveta sa prejavilo aj v Hoffmannovej hudobnej tvorbe. Scénickým dielom Undine (1813 – 14; premiéra 1818) na libreto Friedricha de la Motte Fouquého položil základy nemeckej romantickej opery, písal aj sakrálnu a komornú hudbu. Očarený tvorbou Wolfganga Amadea Mozarta si v roku 1815 zmenil pôvodné krstné meno Wilhelm na Amadeus. Ako hudobný kritik a teoretik obhajoval Ludwiga van Beethovena, ktorého pokladal za skutočného romantického skladateľa. Bol autorom viacerých štúdií o Ch. W. Gluckovi, Antoniovi Sacchinim, Gasparovi Spontinim a i. Vo svojich teoretických článkoch definoval hudbu ako reč stojacu vyššie ako reč slov, ako najromantickejšiu zo všetkých druhov umenia, ako vyžarovanie prírody, ktorého hranicou je iba nekonečno.

Hoffmannova literárna tvorba ovplyvnila mnohých spisovateľov (Alfreda de Musseta, Honoré de Balzaca, Charlesa Baudelaira, Georgea Gordona Byrona, Waltera Scotta, Charlesa Dickensa, Oscara Wilda, Edgara Allana Poea, Nikolaja Vasilieviča Gogoľa, Fiodora Michajloviča Dostojevského) a hudobníkov, napr. Roberta Schumanna na napísanie cyklu klavírnych skladieb s názvom Kreisleriana (1838) inšpirovala postava J. Kreislera, fantastický realizmus Hoffmannových poviedok podnietil Jacquesa Offenbacha na vytvorenie opery Hoffmannove rozprávky (Les Contes d’Hoffmann, 1881), Hectora Berlioza najmä na napísanie koncertnej orchestrálnej predohry Rímsky karneval a opery Benvenuto Cellini (1838), v ktorej prevzal zápletku Signora Formica (zo zbierky poviedok Serafínovi bratia), ako aj Paula Hindemitha, ktorý na námet novely Slečna zo Scuderi napísal operu Cardillac (1926).

Hoffmann predstavuje jednoliatu umeleckú osobnosť, jeho skladateľskú činnosť nemožno oddeliť od literárnej tvorby dotváranej výtvarným prejavom (pohotový ilustrátor a karikaturista). Je po ňom nazvaná cena (E.-T.-A.-Hoffmann-Preis), ktorú od roku 1989 raz za dva roky udeľuje mesto Bamberg.