Hesensko

Hesensko, nem. Hessen — spolková krajina v strednej časti Nemecka medzi riekami Neckar (na juhu), Vesera a Diemel (na severe) a dolinou Rýna (na západe); rozloha 21 114 km², 6,213 mil. obyvateľov (2017), administratívne stredisko Wiesbaden. Väčšinu územia vypĺňajú náhorné plošiny obkolesené horskými pásmami, južná časť zasahuje do Hornorýnskeho úvalu. Rieky: Rýn, Mohan, Neckar, Lahn, Werra, Fulda, Vesera, Eder. Na tektonických zlomoch vývery mnohých liečivých prameňov (početné kúpele). Rôznorodá klíma, priemerná ročná teplota od 6,2 °C vo vyššie položených oblastiach do 8,7 °C v nižších nadmorských výškach; ročný úhrn zrážok klesá z 1 300 mm v horských oblastiach na 500 – 600 mm v kotlinách. Značne zalesnené územie (takmer 40 %). Najvýznamnejším hospodárskym regiónom je rýnsko-mohanská oblasť medzi Giessenom (na severe) a Darmstadtom (na juhu) a Wiesbadenom (na západe) a Hanau (na východe). Významný chemický priemysel je sústredený vo Frankfurte nad Mohanom, Darmstadte a Wiesbadene, ďalej banský (ťažba hnedého uhlia, draselných solí, fosforitov, rúd mangánu a medi), strojársky (výroba dopravných prostriedkov), elektrotechnický a hutnícky priemysel. Pestovanie obilia, cukrovej repy, na juhozápade viniča, ovocných stromov a tabaku; chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny; lesníctvo. Významnými dopravnými tepnami sú Mohan a Rýn.

Územie Hesenska tvorilo pôvodne povodie Mohanu a stredného toku Rýna. Počas sťahovania národov severnú časť Hesenska obsadil germánsky kmeňový zväz Chattov (jeho súčasťou boli Hesovia, odtiaľ názov Hesensko) a južné územia dobyli Rimania, ktorých odtiaľ následne vytlačili Alamani. V 6. storočí si obidve časti podmanila Franská ríša a začala sa christianizácia obyvateľstva, ktorá sa skončila v 8. storočí Hesensko bolo súčasťou Austrázie a od 9. storočia Franska so strediskom v Mohuči (Mainz). V tom čase sa najmocnejším rodom na území dnešného Hesenska stali Konrádovci, ktorí sa po vymretí Karolovcov začiatkom 10. storočia dostali na nemecký trón (Konrád I.). R. 1263 získal po dlhých bojoch titul landgrófa Henrich I. Dieťa, ktorý sa stal zakladateľom hesenského kniežacieho rodu. R. 1292 bolo Hesensko povýšené na ríšske kniežatstvo a začal sa jeho rozmach. V nasledujúcich dvoch storočiach však muselo čeliť vnútorným rozbrojom a územným nárokom susedov. Po dočasnom rozdelení na Hesensko-Marbursko a Hesensko-Kasselsko sa 1500 kniežatstvo opäť spojilo a stalo sa jednou z najvýznamnejších krajín ríše. Reformácia tam bola prijatá už 1526 a Hesensko sa dostalo do čela opozície proti cisárovi Karolovi V. Koncom 16. storočia došlo k opätovnému dedičskému deleniu krajiny a 1604 zostali len hesensko-kasselská a hesensko-darmstadtská línia, ktoré mali samostatný vývoj a ich existenciu potvrdil 1648 aj Vestfálsky mier. Hesensko-Kasselsko, ktoré zdedilo polovicu bývalých území, predstavovalo hlavnú líniu. Jeho význam spočíval vo vojenskej sile a jeho vojaci bojovali až do konca 18. storočia vo všetkých väčších vojnách v Európe (hesensko-kasselská dynastia sa dostala 1720 – 51 aj na švédsky trón). R. 1803 bolo povýšené na kurfirstvo a tento štatút si s prestávkou udržalo až do 1867. V prusko-rakúskej vojne (1866) bojovalo na strane Rakúska, bolo porazené a včlenené do Pruska (provincia Hesensko-Nasavsko, do 1944). Landgrófstvo Hesensko-Darmstadtsko hralo v nemeckom vývoji menšiu úlohu pre vnútornú nestabilitu a hospodársko-finančné problémy. R. 1806 získalo štatút veľkovojvodstva, počas prusko-rakúskej vojny stratilo viaceré územia a od 1871 bolo súčasťou Nemeckej ríše. V septembri 1945 americká okupačná správa vytvorila z Hesenska-Darmstadtska a časti provincie Hesensko-Nasavsko krajinu Veľké Hesensko (neskôr Hesensko), ktoré sa 1949 stalo súčasťou NSR.