Havaj

Text hesla

Havaj, angl. Hawaii, skratka Ha. — štát USA rozkladajúci sa na Havajských ostrovoch v Tichom oceáne; hlavné mesto Honolulu ležiace na ostrove Oahu. Ložiská bauxitov a stavebného kameňa. Podstatou hospodárstva je cestovný ruch. Priemysel potravinársky (cukrovarnícky od 1835, spracovanie ovocia), cementársky, odevný, polygrafický, kovoobrábací, petrochemický. Plantážové poľnohospodárstvo, pestovanie ananásov, cukrovej trstiny, banánovníka, kávovníka, zeleniny, ryže, bavlníka, kvetín (ostrov Havaj je nazývaný ostrovom orchideí). Chov dobytka; rybolov. Ostrovy ležia na križovatke námorných a leteckých trás zo Severnej Ameriky do Ázie a Austrálie. Medzi jednotlivými ostrovmi je letecké a trajektové spojenie. Štrnásť obývaných ostrovov, 80 % obyvateľov je sústredených na Oahu; pestré etnické zloženie.

Ostrovy boli osídľované pravdepodobne v 3. – 6. storočí n. l. Polynézanmi z južnejšie ležiacich Markéz a okolo 800 Polynézanmi z Tahiti. Vznikol tam svojrázny variant polynézskej kultúry a v čase príchodu Európanov sa začali utvárať feudálne vzťahy i zárodky prvého štátu. Už v 16. storočí ich údajne navštívili Španieli, ale pre ostatnú Európu ich objavil až britský moreplavec J. Cook 18. 1. 1778 počas svojej tretej cesty okolo sveta (1776 – 79; 1779 tam bol zabitý) a nazval ich Sandwichove ostrovy. Na konci 18. storočia zjednotila domorodá dynastia Kamehamehovcov 3 najvýznamnejšie ostrovy (Havaj, Maui, Oahu), kráľ Kamehameha I. (Veľký) 1795 vytvoril jednotnú kráľovskú ríšu (s výnimkou ostrovov Kauai a Niihau). O ovládnutie ostrovov sa však v 19. storočí usilovali Briti, Francúzi a nakoniec aj Američania. Začiatkom 19. storočia sa stali Havajské ostrovy strediskom obchodu so santalovým drevom a v polovici 19. storočia základňou amerických veľrybárov. Súčasne sa na ostrovoch usádzali aj misionári, ktorí christianizovali všetkých domorodcov, čo malo za následok úpadok pôvodnej kultúry a rozvrat tradičných spoločenských vzťahov. Následkom infekčných chorôb začali Havajčania vymierať. Okolo 1820 prišli na Havaj americkí misionári a obchodníci a od toho času mala americká vláda u havajského panovníka osobitného poverenca zastupujúceho záujmy USA. Americkí podnikatelia kontrolovali väčšiu časť trstinových plantáží a úsilie európskych mocností (Spojené kráľovstvo, Francúzsko) o kolonizáciu narážalo na odpor havajských panovníkov orientujúcich sa na USA. R. 1853 sa uskutočnil prvý pokus o pripojenie ostrovov k USA, 1875 bola podpísaná recipročná zmluva o bezcolnom vývoze havajského cukru do USA. R. 1887 získali USA právo vybudovať vojenskú námornú základňu v zátoke Pearl Harbor. Pokus kráľovnej Liliuokalani (Lili’uokalani; *1838, †1917; vládla 1891 – 93) obmedziť rastúci americký vplyv v ekonomickej i v politickej sfére viedol k povstaniu Američanov na hlavnom ostrove a k pádu jej vlády. R. 1893 bola donútená americkými plantážnikmi abdikovať a 1894 bola vyhlásená pod americkou patronáciou Havajská republika, ktorá bola počas americko-španielskej vojny (1898) anektovaná USA, 1900 sa ostrovy stali zámorským územím USA. Pretože Havajčania neboli ochotní pracovať na amerických plantážach, začal sa hromadný import pracovných síl z Japonska, Kórey a Filipín. Prístav Pearl Harbor (na ostrove Oahu) sa stal najdôležitejším námorným oporným bodom amerických ozbrojených síl v Tichom oceáne a japonský útok naň 7. 12. 1941 viedol k vstupu USA do 2. svetovej vojny. Havaj sa stal 50. štátom USA 21. 8. 1959, v Kongrese má 2 senátorov a 2 poslancov. Rastúcemu hnutiu za samostatnosť ostrovov čelila vláda USA 1993 verejným ospravedlnením za protiprávnu anexiu.

Havajskí králi:
1795 – 1819 Kamehameha I. (Veľký)
1819 – 1824 Kamehameha II.
1825 – 1854 Kamehameha III.
1854 – 1863 Kamehameha IV.
1863 – 1872 Kamehameha V.
1873 – 1874 Lunalilo
1874 – 1891 Kalakaua
1891 – 1893 Liliuokalani (kráľovná)
Obsah tabuľky
Rozloha: 16 636 km2
Počet obyvateľov: 1 429 000 (2016)
Hlavné mesto: Honolulu
Popis ilustrácie

Zástava

Popis ilustrácie

Poloha

Popis ilustrácie

Vnútrozemie ostrova Oahu v blízkosti Honolulu

Text hesla

Havaj, angl. Hawaii, skratka Ha. — štát USA rozkladajúci sa na Havajských ostrovoch v Tichom oceáne; hlavné mesto Honolulu ležiace na ostrove Oahu. Ložiská bauxitov a stavebného kameňa. Podstatou hospodárstva je cestovný ruch. Priemysel potravinársky (cukrovarnícky od 1835, spracovanie ovocia), cementársky, odevný, polygrafický, kovoobrábací, petrochemický. Plantážové poľnohospodárstvo, pestovanie ananásov, cukrovej trstiny, banánovníka, kávovníka, zeleniny, ryže, bavlníka, kvetín (ostrov Havaj je nazývaný ostrovom orchideí). Chov dobytka; rybolov. Ostrovy ležia na križovatke námorných a leteckých trás zo Severnej Ameriky do Ázie a Austrálie. Medzi jednotlivými ostrovmi je letecké a trajektové spojenie. Štrnásť obývaných ostrovov, 80 % obyvateľov je sústredených na Oahu; pestré etnické zloženie.

Ostrovy boli osídľované pravdepodobne v 3. – 6. storočí n. l. Polynézanmi z južnejšie ležiacich Markéz a okolo 800 Polynézanmi z Tahiti. Vznikol tam svojrázny variant polynézskej kultúry a v čase príchodu Európanov sa začali utvárať feudálne vzťahy i zárodky prvého štátu. Už v 16. storočí ich údajne navštívili Španieli, ale pre ostatnú Európu ich objavil až britský moreplavec J. Cook 18. 1. 1778 počas svojej tretej cesty okolo sveta (1776 – 79; 1779 tam bol zabitý) a nazval ich Sandwichove ostrovy. Na konci 18. storočia zjednotila domorodá dynastia Kamehamehovcov 3 najvýznamnejšie ostrovy (Havaj, Maui, Oahu), kráľ Kamehameha I. (Veľký) 1795 vytvoril jednotnú kráľovskú ríšu (s výnimkou ostrovov Kauai a Niihau). O ovládnutie ostrovov sa však v 19. storočí usilovali Briti, Francúzi a nakoniec aj Američania. Začiatkom 19. storočia sa stali Havajské ostrovy strediskom obchodu so santalovým drevom a v polovici 19. storočia základňou amerických veľrybárov. Súčasne sa na ostrovoch usádzali aj misionári, ktorí christianizovali všetkých domorodcov, čo malo za následok úpadok pôvodnej kultúry a rozvrat tradičných spoločenských vzťahov. Následkom infekčných chorôb začali Havajčania vymierať. Okolo 1820 prišli na Havaj americkí misionári a obchodníci a od toho času mala americká vláda u havajského panovníka osobitného poverenca zastupujúceho záujmy USA. Americkí podnikatelia kontrolovali väčšiu časť trstinových plantáží a úsilie európskych mocností (Spojené kráľovstvo, Francúzsko) o kolonizáciu narážalo na odpor havajských panovníkov orientujúcich sa na USA. R. 1853 sa uskutočnil prvý pokus o pripojenie ostrovov k USA, 1875 bola podpísaná recipročná zmluva o bezcolnom vývoze havajského cukru do USA. R. 1887 získali USA právo vybudovať vojenskú námornú základňu v zátoke Pearl Harbor. Pokus kráľovnej Liliuokalani (Lili’uokalani; *1838, †1917; vládla 1891 – 93) obmedziť rastúci americký vplyv v ekonomickej i v politickej sfére viedol k povstaniu Američanov na hlavnom ostrove a k pádu jej vlády. R. 1893 bola donútená americkými plantážnikmi abdikovať a 1894 bola vyhlásená pod americkou patronáciou Havajská republika, ktorá bola počas americko-španielskej vojny (1898) anektovaná USA, 1900 sa ostrovy stali zámorským územím USA. Pretože Havajčania neboli ochotní pracovať na amerických plantážach, začal sa hromadný import pracovných síl z Japonska, Kórey a Filipín. Prístav Pearl Harbor (na ostrove Oahu) sa stal najdôležitejším námorným oporným bodom amerických ozbrojených síl v Tichom oceáne a japonský útok naň 7. 12. 1941 viedol k vstupu USA do 2. svetovej vojny. Havaj sa stal 50. štátom USA 21. 8. 1959, v Kongrese má 2 senátorov a 2 poslancov. Rastúcemu hnutiu za samostatnosť ostrovov čelila vláda USA 1993 verejným ospravedlnením za protiprávnu anexiu.

Havajskí králi:
1795 – 1819 Kamehameha I. (Veľký)
1819 – 1824 Kamehameha II.
1825 – 1854 Kamehameha III.
1854 – 1863 Kamehameha IV.
1863 – 1872 Kamehameha V.
1873 – 1874 Lunalilo
1874 – 1891 Kalakaua
1891 – 1893 Liliuokalani (kráľovná)

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Havaj [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-07-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/havaj-0