Halab

Halab, historicky Aleppo — mesto v severozáp. Sýrii, administratívne stredisko provincie Halab; 1,800 mil. obyvateľov (2017). Podľa počtu obyvateľov najväčšie mesto a jedno z najvýznamnejších hospodárskych stredísk krajiny, významné obchodné stredisko priľahlej poľnohospodárskej oblasti. Priemysel textilný (najmä hodvábnický), odevný, kožiarsky, potravinársky, kovoobrábací, cementársky, chemický (o. i. výroba priemyselných hnojív); remeslá (výroba kobercov a i.). Dopravná križovatka, medzinárodné letisko, ropovodom spojené s mestom Homs.

Jedno z najstarších miest na Blízkom východe s dôležitou strategickou polohou. Vzniklo na križovatke obchodných ciest, prvýkrát sa spomína v chetitských prameňoch z 2. tisícročia pred n. l. V starobabylonskom období (18./17. stor. pred n. l.) centrum vplyvnej ríše Jamchad, v 16. stor. pred n. l. sa dostalo pod vplyv Chetitov, po páde ich ríše v 13. stor. pred n. l. pravdepodobne sídlo menších kniežatstiev. R. 742 pred n. l. ho ovládli Asýrčania, 610 pred n. l. Peržania, 333 pred n. l. Alexander III. Veľký. V 3. stor. pred n. l. za vlády Seleuka I. Nikatora bolo vybudované helenistické mesto s pravouhlou sieťou ulíc (nazývalo sa Beroea), ktoré patrilo Seleukovcom až do 64 pred n. l., keď Rimania ovládli Sýriu. R. 637 dobyté Arabmi, mimoriadny kultúrny rozkvet zaznamenalo v 10. stor. za vlády Hamdánovcov a v 12. a 13. stor. Ajjúbovcov. R. 1516 – 1918 súčasť Osmanskej ríše.

Stredovekú orientálnu atmosféru mesta vytvára množstvo mešít, karavánserailov, trhovísk (tzv. súqov) a kupeckých domov stavaných z vápenca (prev. v 16. a 17. stor.). K najvýznamnejším stavebným pamiatkam patria: citadela na 50 m vysokom, čiastočne umelo vybudovanom kopci nad mestom, kde pôvodne stálo chetitské hradisko (tell), postavená 1209 na obranu proti križiakom, ktorí ju nikdy nedobyli, jeden z najvýznamnejších príkladov stredovekých islamských fortifikačných stavieb; viacero mešít, napr. Abrahámova mešita (1167), Veľká mešita (1158, na mieste pôvodnej umajjovskej z 715 zničenej požiarom, minaret 1090 – 95); mešita a náboženská škola madrasa Halavíja (1124, s použitím zvyškov bývalého byzantského Chrámu sv. Heleny); ajjúbovský palác al-Azíz (1230) a i. R. 1986 bolo historické centrum mesta Halab zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Viaceré vysoké školy, univerzita (založená 1960), Národné múzeum s významnými archeologickými zbierkami, štátna knižnica.