Hajdarábad

Hajdarábad, Haidarábád, Hyderábád — mesto v južnej Indii v strednej časti Dekanskej plošiny na rieke Musí (prítok Krišny), hlavné mesto členského štátu Ándhrapradéš; 6,810 mil. obyvateľov, aglomerácia 7,749 mil. obyvateľov (2011). Významné priemyselné, obchodné a kultúrne stredisko Indie. Priemysel textilný, odevný, potravinársky (o. i. cukrovarnícky), tabakový, sklársky, papierenský, kovoobrábací, strojársky, chemický, farmaceutický, kozmetický, jemnej mechaniky (výroba hodín), železničné depo; remeslá (výrobky z dreva, zo slonovej kosti a striebra, hrnčiarstvo, tkanie kobercov). Významná dopravná križovatka hlavných železničných a cestných ťahov do Bombaja, Madrasu a Dillí, letisko. Turistické stredisko.

Založené okolo 1591 moslimským panovníkom Muhammedom Kulím Kutubšáhom ako záhradné predmestie 8 km západne od Hajdarabádu ležiacej Gólkóndy (hlavné mesto sultanátu Gólkónda). R. 1687 ho dobyl mogulský panovník Aurangzéb a stalo sa súčasťou ríše Veľkých Mogulov. Vládli v ňom mogulskí miestodržitelia, z ktorých posledný – Nizámulmulk Ásafdžáh 1724 vytvoril nezávislý kniežací štát Hajdarábad predstavujúci významné centrum indickej islamskej kultúry (vládnucu vrstvu tvorili vyše 300 rokov moslimovia, hoci väčšinu obyvateľstva tvorili hinduisti). Ako samostatné kniežatstvo pretrval až do 1948, keď bol vojensky obsadený indickou armádou, 1949 pričlenený k Indii a 1956 na jazykovom základe rozdelený medzi štáty Ándhrapradéš, Karnátaka a Maháráštra. V 18. stor. na jeho severnej strane, oddelenej od mesta umelým jazerom Haidar Ságar, vybudovali Briti vojenskú základňu Sikandarábád (dnes významná súčasť mesta). Stavebné pamiatky: monumentálna stavba Čármínár so štyrmi minaretmi a na každej svetovej strane so štyrmi bránami, ktorú dal 1591 postaviť zakladateľ mesta, Mekkská mešita (1614 – 92) a i. Viaceré vysoké školy a univerzity (napr. Osmania založená 1918), múzeá, divadlá, filmové ateliéry (tzv. Tollywood, jedno z najväčších filmových štúdií na svete), planetárium, zoologická a botanicná záhrada.