Haifa

Haifa, Hefa, hebr. Chejfa — prístavné mesto v severozápadnom Izraeli na pobreží Stredozemného mora v južnej časti najširšieho zálivu pobrežia na úpätí vrchu Karmel 85 km severne od Tel Avivu-Jaffy, administratívne stredisko administratívnej oblasti Haifa; 280-tis. obyvateľov (podľa počtu obyvateľov 3. najväčšie mesto štátu, 2016). Významné priemyselné, obchodné a kultúrne stredisko štátu. Priemysel lodný, strojársky, automobilový, kovoobrábací, elektrotechnický, hutnícky (oceliarne), petrochemický (veľké ropné rafinérie na konci ropovodu z Eilatu), chemický (o. i. výroba syntetického kaučuku), textilný (najmä bavlnársky), odevný, potravinársky, keramický, sklársky, cementársky, energetický. Dopravná križovatka, významný obchodný (prekládka 5 mil. t ročne) a osobný prístav, letisko. Vrchol Karmelu (→ pohorie Karmel) je prístupný lanovkou. Juhovýchodne od Haify leží najväčšia cementáreň štátu.

Oblasť Haify bola osídlená už v bronzovej dobe (14. – 10. stor. pred n. l.). V antickom období tam jestvovalo helenistické mesto Šikmona (gr. Sykaminos, lat. Sycaminum, aj Sicaminum, Sicamina) ležiace vo vnútrozemí a židovská rybárska osada Haifa prvýkrát spomínaná v Talmude v 3. stor. n. l. Hoci sa Haifa v Biblii výslovne nespomína, podľa židovskej a kresťanskej tradície bol vrch Karmel miestom pôsobenia proroka Eliáša (1 Kr 18). V 11. stor. sa Haifa stala dôležitým obchodným centrom s talmudskou školou. Počas križiackych výprav bola dobytá križiakmi a opevnená (nazývaná aj Kaifas Porfyria, lat. Caiphas Porphyria; podľa biblického Kajfáša, ktorý podľa kresťanov Haifu založil). Okolo 1155 sa v Eliášovej jaskyni na vrchu Karmel usadil ako pustovník Berthold z Kalábrie a okolo 1185 sa stal hlavou tam žijúcich eremitov; z nich vzišiel neskôr rád karmelitánov, ktorý zohral vo vývoji mesta významnú úlohu. R. 1265 bola Haifa dobytá a zničená mamlúckym sultánom Bajbarsom. Jej význam začal narastať od 2. pol. 18. stor., keď bolo vybudované jadro dnešnej Haify (na mieste pôvodného rímskeho opevnenia Castra Samaritanorum), a najmä po 1868, keď sa pri Haife usadili príslušníci nemeckého náboženského reformného hnutia Tempelgesellschaft (Spoločenstvo chrámu), ktorí o. i. postavili cesty a podnietili začiatok výstavby prístavu (moderný prístav bol dobudovaný 1933). Od pol. 19. stor. sa do Haify začali sťahovať Židia z Maroka a neskôr z Európy. Po páde Osmanskej ríše (1918) sa Haifa dostala pod britskú správu a postupne sa stala najmodernejším palestínskym mestom. Po vzniku štátu Izrael (1948) sa stala jeho súčasťou. Haifa je liberálnym multikulturálnym a multináboženským mestom; hoci väčšinu súčúčasnej populácie tvoria židia, žijú tam aj moslimovia, kresťania, drúzovia a bahaisti (Haifa je svetovým centrom bahaizmu, od 60. rokov 20. stor. tam sídli najvyšší bahaistický zákonodarný a správny orgán Všeobecný dom spravodlivosti). Stavebné pamiatky: karmelitánsky kláštor s bazilikou Stella Maris (1828 – 67, na mieste pôvodného kláštora z 1767); na svahu vrchu Karmel perzské záhrady, uprostred nich pútnické miesto bahaizmu Bábova svätyňa so zlatou kupolou (1909, dokončené 1957), s mauzóleom Mirzu Aliho Mohameda nazývaného Báb (Boží posol), zakladateľa bábizmu, a Abbása Efendiho (*1844, †1921) nazývaného Abdul Bahá (služobník Bahu), syna zakladateľa bahaizmu Bahá’ulláha. Univerzita (1963), technická univerzita Technion (1912), knižnice, divadlá, múzeá (moderného umenia, etnologické, starého umenia, japonského umenia, námorné a i.), galérie. Zoologická záhrada. Asi 30 km južne od Haify sa nachádza významná archeologická lokalita Caesarea Palestinae (→ Caesarea).