Gelibolu

Gelibolu, Gallipoli — polostrov v európskej časti Turecka medzi prielivom Dardanely a Saroským zálivom (Egejské more); dĺžka okolo 90 km, šírka do 20 km, max. výška 348 m n. m. Rozkladá sa na ňom národný park Gelibolu-Yanmadas (vyhlásený 1973, 33-tis. ha).

Počas 1. svetovej vojny sa v oblasti polostrova ako súčasť dardanelskej operácie uskutočnila tzv. gallipolská výprava predstavujúca najhoršie vedenú a neschopne riadenú operáciu v modernej histórii britského vojenstva. Jej cieľom bolo obsadiť strategicky významné mesto Gallipoli (Gelibolu), a najmä polostrov Gelibolu a následne získať kontrolu nad prielivom Dardanely vojskami Dohody. Spojeneckej expedičnej armáde (britské vojská, francúzska divízia a ANZAC, spolu 78-tis. mužov) velil britský generál Ian Hamilton. Podľa plánu sa 25. apríla 1915 mali uskutočniť dva útoky za denného svetla s podporou delostreleckej paľby spojeneckej britsko-francúzskej námornej flotily. Tureckú obranu polostrova riadil nemecký generál Otto Liman von Sanders (plným menom Otto Viktor Karl Liman von Sanders, *1855, †1929), ktorý mal k dispozícii 60-tis. špeciálne vycvičených mužov pripravených na silnú a mimoriadne pružnú obranu. Pri prístave Ari Burn sa vylodili spojené austrálske a novozélandské armádne zbory ANZAC (Australian and New Zealands Corps) a vystupovali po svahoch horského hrebeňa Çunuk Bair, ktorý dominuje celému polostrovu a úžine. Prekvapil ich však mladý turecký veliteľ záložnej divízie Mustafa Kemal (neskorší prezident Atatürk), ktorý osobne viedol svoju jednotku a obsadil strategický vrchol hrebeňa (až dodatočne ho nasledoval zvyšok divízie). Hoci zbory ANZAC mali početnú prevahu, Kemalov prudký protiútok ich zatlačil späť na pobrežie, pričom stratili 5-tis. mužov. Na pobreží sa jednotky zakopali, aby udržali aspoň úzke predmostie. Druhé vylodenie 6. – 8. augusta 1915 sa skončilo rovnako neúspešne a britskému veleniu sa počas celej 1. svetovej vojny nepodarilo získať nad polostrovom Gelibolu a prielivom Dardanely kontrolu.