Galícia

Galícia, špan. Galicia, galícijsky Galiza — autonómna oblasť v severozápadnom Španielsku na pobreží Atlantického oceána, hraničí s Portugalskom; rozloha 29 575 km², 2,7 mil. obyvateľov (2022; viac ako 90 % Galícijčanov), administratívne stredisko Santiago de Compostela. Územie je prevažne vrchovinné, v juhovýchodnej časti hornatinné, pobrežie je rozčlenené početnými zálivmi. Subtropické podnebie je bohaté na zrážky (najviac v Španielsku), hlavnou riekou odvodňujúcou územie je Miño.

Galícia je poľnohospodársko-priemyselný región, pestuje sa tu kukurica, pšenica, ryža, zemiaky, zelenina, ovocie; chová sa hovädzí dobytok a ošípané; významný je morský rybolov. Oblasť má rozvinutý ťažobný (ťažba rúd železa, volfrámu a cínu, hnedého uhlia), rybný, lodný, chemický, petrochemický, drevársky, strojársky, hutnícky, automobilový, farmaceutický priemysel. Je navštevovanou turistickou oblasťou. Najväčšie prístavy: Vigo (najväčší rybársky prístav štátu), La Coruña, Pontevedra. Najvýznamnejšie medzinárodné letisko je v Santiagu de Compostela.

V staroveku bolo územie Galície osídlené Keltoibermi, po podrobení rímskym cisárom Augustom (29 – 19 pred n. l.) sa stalo súčasťou provincie Hispánia. Začiatkom 4. stor. n. l. tam bola vytvorená samostatná provincia Gallaecia (podľa kmeňa Gallaeciov), resp. Galatia. Od roku 410 bolo súčasťou Svébskej a od roku 582 Vizigótskej ríše. Po vpáde Arabov (711) bolo krátko pod ich vplyvom, od roku 739 sa stalo súčasťou Astúrie. V rokoch 910 – 914 bolo samostatným kráľovstvom, ktoré jeho vládca Ordoño II. spojil s Leónom. V roku 1230 sa v rámci Leónu stala Galícia súčasťou Kastílie. Od polovice 19. stor. sa v Galícii formovalo silné národné hnutie, ktorého predstavitelia podnecovali jazykové a kultúrne obrodenie, od 20. stor. požadovalo autonómiu. V roku 1978 získala Galícia dočasný a v roku 1981 definitívny autonómny štatút (vlastná vláda a parlament).