carmen

carmen [kar-; lat.], množné číslo carmina — 1. hud. v 14. a 15. stor. najvyšší hlas v piesňach so sprievodom; okolo roku 1500 aj polyfónna inštrumentálna skladba variačného štýlu komponovaná podľa vzoru ricercaru;

2. lit. v antickej literatúre

a) spev, pieseň, napr. carmen Arvale, resp. Carmen Arvale, aj Carmen fratrum Arvalium – starobylá obradná pieseň na poctu bohyne úrody (Dea Dia) spievaná členmi poľného bratstva – arvalskými bratmi (fratres Arvales); carmen convivale – pieseň spievaná pri hostinách, spočiatku sprevádzaná hrou na píšťale, jej pôvod siaha k Etruskom; carmen iocosum – žartovná pieseň (napr. študentská hymnická pieseň Gaudeamus igitur); carmen Saliare, resp. Carmen Saliare – starobylá náboženská pieseň na oslavu bohov Marta (Mars), Jova (Jupiter) a Jana (Janus), ktorú na začiatku jari spievali saliovia (lat. Salii = tancujúci kňazi) – dve dvanásťčlenné bratstvá; carmen triumphale – pieseň spievaná pri triumfálnych sprievodoch v antickom Ríme;

b) od 1. stor. pred n. l. báseň (deklamačná básnická skladba), napr. carmen saeculare (Horácius, Pieseň storočia) spievaná rímskou mládežou ako vyvrcholenie náboženského obradu na Kapitole a Palatíne v roku 17 pred n. l. pri storočných hrách (ludi saeculares) usporadúvaných cisárom Augustom na počesť nového storočia a mieru; carmen figuratum (gr. technopaignion) – obrazová báseň z helenistického obdobia, ktorá ako antická obdoba modernej vizuálnej poézie (Guillaume Apollinaire, Básne-obrazy; → kaligram) tvorila rozmermi veršov obraz určitého predmetu (Theokritos, Píšťala; Optatianus Porfyrius, Oltár, Organ). Iným typom boli carmina cancellata (mriežkové básne) od Optatiana Porfyria, v ktorých akrostichy, mezostichy a telestichy vytvárali rôzne geometrické alebo symbolické obrazce (kosoštvorec, kríž, chrismon) obsahujúce skrytú informáciu. Verše týchto básní sú usporiadané vo štvorcovom obryse (versus quadratus), od ktorého sú graficky odlíšené iné verše (versus intexti, doslovne votkané verše) vpísané do základnej osnovy ako tajnička krížovky (výber básní v českom preklade Evy Stehlíkovej a i.: Sbohem, starý Říme, 1983); Carmina Priapea (Priapske básne) – zbierka 80 obscénnych latinských básní spojených s bohom plodnosti Priapom;

c) v predliterárnom období carmen epigraphicum, → epigraf;

d) formula zákona, právnická formula (ako carmina boli označované Zákony dvanástich tabúľ);

e) formula náboženských obradov, modlitba; carmen malum – formula s magickým obsahom, čarodejná formula, zariekadlo.