Brandenbursko

Text hesla

Brandenbursko, nemecky Brandenburg — spolková krajina v severovýchodnej časti Nemecka pri hranici s Poľskom rozkladajúca sa medzi riekami Labe na západe a Odrou a Lužickou Nisou na východe, obklopuje spolkovú krajinu Berlín; 29 654 km2, 2,6 milióna obyvateľov, 2023), administratívne stredisko Postupim.

Územie je súčasťou Severonemeckej nížiny a bolo výrazne formované činnosťou kontinentálneho ľadovca. Má prevažne rovinný povrch s priemernými výškami 100 – 200 m n. m., v severnej a strednej časti vystupujú pahorkatiny s mladoglaciálnym reliéfom (morénové valy, ľadovcové jazerá, sandrové polia) reprezentované Meklenburskou jazernou pahorkatinou; v južnej časti sú roviny a zerodované morénové pahorkatiny s periglaciálnym reliéfom. Územie leží v prechodovej oblasti medzi oceánskym podnebím západnej Európy a kontinentálnym podnebím východnej Európy. Vzhľadom na relatívne malé rozdiely v nadmorských výškach sú klimatické rozdiely v rámci krajiny pomerne malé. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 9 °C, priemerná teplota najchladnejšieho mesiaca januára je -1 °C, najteplejšieho mesiaca júla 18 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 500 – 600 mm. Krajina je bohatá na rieky a jazerá. Územím pretekajú rieky Havola, Schwarze Elster, Spréva, Ucker (Uecker), Labe a ďalšie, menšie rieky, na hranici s Poľskom Odra a Lužická Nisa. Okrem jazerných oblastí na severe a v strede územia sa na juhovýchode v oblasti historického územia Lužica rozkladá Lužická jazerná oblasť, ktorá vznikla v dôsledku činnosti človeka – zatopením bývalých povrchových hnedouhoľných baní. Brandenbursko je značne zalesnené (okolo 37 % rozlohy krajiny; najmä borovicovo-dubové a borovicové lesy); pôdy sú málo úrodné.

Brandenbursko je priemyselno-poľnohospodárska krajina. Medzi hlavné priemyselné odvetvia patrí oceliarsky, energetický, letecký a filmový priemysel. V južnej časti krajiny je Lužická uhoľná panva s povrchovými hnedouhoľnými baňami, tepelnými elektrárňami a podnikmi chemického priemyslu. Ropná rafinéria a papierne sú v meste Schwedt an der Oder, oceliarne v mestách Eisenhüttenstadt, Hennigsdorf a Brandenburg an der Havel, elektronický a kovoobrábací priemysel vo Frankfurte nad Odrou, Finsterwalde a v Lauchhammere, továreň na výrobu motorov Rolls-Royce sa nachádza v meste Dahlewitz, v priemyselnej oblasti Ludwigsfelde sa nachádza automobilka Mercedes-Benz, výrobca leteckých motorov MTU Aero Engines a továreň na náhradné diely VW. V poľnohospodárstve dominuje pestovanie obilia (najmä pšenice) a zemiakov, ako aj chov dobytka, ošípaných a hydiny; okolo Berlína je rozvinuté ovocinárstvo a zeleninárstvo. Cez Brandenbursko prechádzajú dôležité diaľnice a železničné trate zbiehajúce sa v Berlíne; je rozvinutá vodná doprava (Odriansko-havolský prieplav a Odriansko-sprévsky prieplav, lodná doprava po Odre a Labe). Jazerné pahorkatiny sú vyhľadávanými turistickými oblasťami. Krajina má dobre rozvinutý cestovný ruch, jeho prudký rast sa začal v roku 2000 a predstavuje významný ekonomický faktor spolkovej republiky.

Územie je riedko osídlené, najväčšie mestá sú Postupim, Cottbus, Brandenburg an der Havel, Frankfurt nad Odrou. V juhovýchodnej časti žije národnostná menšina Lužickí Srbi. Brandenbursko so spolkovou krajinou Berlín tvoria európsky metropolitný región Berlín/Brandenbursko.

Prvé germánske kmene začali územie Brandenburska osídľovať začiatkom nášho letopočtu (Semnonovia, neskôr Longobardi), do 6. stor. však krajinu opäť opustili. Ich zvyšky sa zmiešali so Slovanmi, ktorí sem prichádzali v 6. – 7. stor. z východu (o. i. Havolania, Lutici). Od začiatku 10. stor. bolo toto slovanské územie cieľom expanzie Sasov, v roku 928 ho dobyl Henrich I. Vtáčnik, ktorý tam v roku 931 zriadil markgrófstvo. V roku 938 bol do úradu markgrófa dosadený Gero, ktorý začal s násilnou germanizačnou a vyhladzovacou politikou. Súčasťou christianizácie bolo založenie dvoch biskupstiev (Brandenburg an der Havel, Havelberg) kráľom Otom I. Po krátkom návrate vlády Luticov krajinu v roku 1134 obsadil Albrecht I. Medveď z rodu Askaniovcov a začal používať titul brandenburský markgróf. Počas vlády Askaniovcov (do 1320) sa uskutočnila asimilácia Slovanov, nemecká kolonizácia a zakladali sa prvé mestá (napr. Berlín). Cisár Karol IV. zaradil v roku 1356 Zlatou bulou brandenburských markgrófov medzi 7 kurfirstov voliacich rímsko-nemeckého cisára a v roku 1373 mu Oto VII. Lenivý prenechal Brandenbursko za 200 tis. zlatých. Karol IV. dal Brandenbursko svojmu synovi Žigmundovi Luxemburskému a ten ho v roku 1415 udelil norimberským grófom z rodu Hohenzollernovcov ako ríšske léno. V roku 1479 bolo k Brandenbursku pričlenené Pomoransko. Po prestúpení k protestantizmu (1539) rozšírili Hohenzollernovci svoje dŕžavy sekularizáciou cirkevného majetku. V roku 1618 získali ako poľské léno Východné Prusko a v roku 1648 Vestfálskym mierom Zadné Pomoransko, Halberstadt, Minden a v roku 1680 Magdeburg. V roku 1701 bolo vyhlásené Pruské kráľovstvo a Brandenbursko s centrom v Berlíne tvorilo jeho jadro. V roku 1815 sa stalo pruskou provinciou (→ Prusko). Od roku 1945 patrilo ako provincia (po zrušení Pruska 1947 ako krajiny) do sovietskej okupačnej zóny Nemecka a v roku 1952 v súvislosti s rozdelením NDR na kraje dočasne zaniklo. Pri zjednotení Nemecka v októbri 1990 bolo Brandenbursko obnovené ako jedna z tzv. piatich nových krajín.

Popis ilustrácie

Poloha

Zverejnené v júli 2001. Aktualizované 20. júla 2023.

Brandenbursko [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-03-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/brandenbursko