armatúra
armatúra [lat.] —
1. biol. armatúra listu — sklerenchymatické povrazce žilnatiny alebo iných častí listu, ktoré slúžia na vystuženie jeho čepele;
2. stav. armatúra betónu → výstužná oceľ;
3. stroj. pomocné zariadenie umožňujúce ovládať alebo merať prietok kvapalín alebo ich tlak v mechanizmoch s prietokom kvapalín, a tak ovládať funkciu potrubných rozvodov, sietí a hydraulických mechanizmov. Zatváracími časťami armatúry sú ventily, posúvače, kohúty a klapky. Špeciálne armatúry sa používajú na ovládanie tlaku (redukčné ventily, prepúšťacie ventily), teploty (regulátory teploty) a prietoku (regulátor hladiny, napájania). Špeciálne sú aj poistné armatúry (poistné ventily, poruchové ventily), ochranné armatúry (spätné uzávery, nasávacie koše, sitá do potrubia), odvádzače kondenzátu, odkaľovacie ventily a pod. Vo vodovodných sieťach sú aj ďalšie špecifické armatúry, napr. bahník, vzdušník či hydrant.
Armatúra parných kotlov je výstroj parného kotla umožňujúca jeho pravidelnú bezporuchovú a bezpečnú prevádzku. Parný kotol je povinne vybavený uzatváracou, regulačnou, poistnou a bezpečnostnou armatúrou. Poistná armatúra slúži na otváranie a vypúšťanie, bezpečnostná po uzavretí oddelí chránený úsek od ostatného potrubia. Kotol musí mať najmenej dva poisťovacie ventily, dva priame vodoznaky, manometer s označením najvyššieho prípustného tlaku a s odbočkou na pripojenie kontrolného manometra, najmenej dve napájacie zariadenia s navzájom nezávislým pohonom, odkaľovací a odlúhovací ventil a hlavný uzatvárací ventil na napájanie vody. K armatúram parných kotlov patria aj ventil na odber pary, vypúšťací ventil, prielez na čistenie kotla, otvor na sledovanie plameňa a na uvoľnenie trosky, teplomery, vodomery, paromery a ukazovateľ oxidu uhličitého (CO2) v spalinách. Rozsah armatúry parného kotla sa mení podľa typu kotla.