Vyhľadávanie podľa kategórií: strojárstvo

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 130 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

abrázia

abrázia [lat.] — zoškrabovanie, odškrabovanie, obrusovanie, vyhladzovanie;

1. geol. v širšom význame modelovanie zemského povrchu vodou (morská alebo riečna abrázia), ľadovcom (→ ľadovcové procesy a formy) alebo vetrom (→ korázia). V užšom význame erózna činnosť morského alebo jazerného príboja na pobreží, rozrúšanie pobrežia príbojom a morskými prúdmi. Voda naráža na pobrežné skalné steny, pričom v puklinách stláča vzduch, ktorý opäť vysáva pri odtoku. Ustavičným opakovaním tohto procesu sa horniny rozrúšajú a utvára sa z nich sutina, ktorú vlny posúvajú smerom do vodnej panvy a späť k brehom. Účinky príbojového nárazu zväčšuje vodou zmietaná sutina. Abrázia závisí od strmosti brehu i od tvrdosti, puklinovitosti a uloženia hornín. Najvýraznejšia je na vrstvách so sklonom od mora smerom k pevnine. Na plochých pobrežiach vniká príbojová vlna ďaleko na pevninu a neprejavuje sa deštrukčne. Významnú ochrannú protiabráznu funkciu majú brehové porasty z drevín ako vŕba, topoľ, jelša, javor, jaseň a lipa;

2. lek. abrasio – v ženskom lekárstve → kyretáž, v zubnom lekárstve abrázia zuba – zubný defekt vznikajúci opotrebovaním jedného alebo skupiny zubov. Rozlišuje sa fyziologická abrázia, pri ktorej ide o obrusovanie horných a dolných zubov v staršom veku, a patologická abrázia, ktorá vzniká pri nočnom škrípaní zubov (bruxizmus), pri chybách zhryzu, u fajčiarov fajok ap.;

3. stroj. obrusovanie povrchov strojov, zariadení alebo stavieb unášanými zrnkami tuhých materiálov, ktoré narážajú na povrch alebo sa po ňom posúvajú (napr. obrusovanie vnútorných plôch potrubí unášanými tuhými látkami), jedna z príčin ich opotrebenia. Jav abrázie sa využíva na opracovanie (brúsenie, leštenie, zabrusovanie, pieskovanie), pričom sa používajú rôzne abrazívne (napr. brúsne) materiály s potrebnou zrnitosťou.

absorbér

absorbér [lat.] — zariadenie používané najmä v chemickej technológii na získanie alebo odstránenie jednej, príp. viacerých zložiek z plynnej zmesi absorpciou v kvapalnom rozpúšťadle. Absorbéry sú konštruované ako povrchové, kolónové alebo rotačné zariadenia. Môžu pracovať pretržitým alebo nepretržitým spôsobom. Najčastejšie sa používajú nepretržite pracujúce náplňové absorpčné kolóny. Absorbéry sa používajú aj v chladiacej technike.

absorpčný regulátor

absorpčný regulátor — zariadenie regulujúce otáčky alebo rýchlosť stroja, prístroja alebo zariadenia absorpciou prebytku pohybovej energie hnacieho hriadeľa trením (napr. tanierový alebo segmentový absorpčný regulátor). Môže slúžiť napr. na ovládanie automatickej bezpečnostnej brzdy výťahov, ktorú 1853 vynašiel Američan Elisha Graves Otis (*1811, †1861).

agregát

agregát [lat.] — zoskupenie, nahromadenie, zhluk;

1. biol. → agregátny druh;

2. ekon. súhrnná veličina charakteristická pre ekonomickú činnosť danej spoločnosti, získaná zhrnutím základných operácií uskutočnených rozličnými ekonomickými subjektmi (národný dôchodok, celková zamestnanosť, úhrnná spotreba ap.);

3. filoz. jednota, ktorá vzniká zložením jednotlivých, relatívne samostatných častí, pričom samostatnosť častí sa do určitej miery zachováva; vonkajšie spojenie prvkov. Vyskytuje sa aj v spojení s pojmami substancia, zmes, vzťah, kompozitum, mechanizmus. Pojem agregát podrobil analýze už Aristoteles. Nachádza sa v prácach G. W. Leibnitza, I. Kanta, J. G. Fichteho, G. W. F. Hegla;

4. geol. → minerálny agregát;

5. log. súbor objektov, ktoré spĺňajú danú podmienku;

6. pedol. → pôdny agregát;

7. stroj. trvalé zoskupenie dvoch alebo viacerých strojov alebo zariadení spojených do účelného celku tak, aby plnili zložitejšiu funkciu, napr. turbína s generátorom, elektromotor s kompresorom, prípadne vytváranie poľnohospodárskych samohybných jednoúčelových strojov (napr. samohybný postrekovač).

agresivita

agresivita [lat.] — útočnosť, výbojnosť, dobyvačnosť;

1. biol. tendencia živočíchov napádať alebo ohrozovať iné jedince toho istého druhu (vnútrodruhová agresivita) alebo cudzieho druhu (medzidruhová agresivita). Biologický význam agresivity spočíva vo výbere najlepších jedincov pri rozmnožovaní, umožňuje rovnomerné rozšírenie a zväčšovanie areálu druhu, pri sociálnych druhoch zabezpečuje najskúsenejšieho jedinca na vedúce miesto;

2. psychol. tendencia (aj vlastnosť) atakovať, útočiť na nejaké veci a osoby (slovne alebo útočným činom), presadzovať bezohľadne (až brutálne) svoje záujmy a ciele;

3. tech. schopnosť určitých látok rozrúšať iné látky, napr. v stavebníctve schopnosť prostredia škodlivo ovplyvňovať vlastnosti stavebných materiálov, spravidla ich chemicky rozrúšať a postupne znehodnocovať. Vyskytuje sa aj agresivita ovzdušia vyvolaná obsahom priemyselných exhalátov, najmä oxidu siričitého SO2, agresivita kvapalín (znečistené odpadové vody, ako aj prirodzené agresívne vody) a agresivita pôdy (vplyv spodnej vody, mikroorganizmy). Betónové a murované konštrukcie sú poškodzované vylúhovaním a rozkladom niektorých ich zložiek pôsobením mäkkých, kyslých a uhličitých vôd; síranové vody spôsobujú napr. vznik kryštálov, ktoré potrhajú betón. Kovové konštrukcie znehodnocuje korózia. Pred agresivitou prostredia sa konštrukcie chránia izoláciami, nátermi, obkladmi, voľbou vhodných materiálov a technológie výroby.

akceleračná pumpička

akceleračná pumpička — časť karburátora, ktorá po prudkom stlačení akcelerátora vstrekne dodatočné množstvo paliva na obohatenie nasávanej zmesi paliva a vzduchu do valca benzínového motora.

akcelerátor

akcelerátor [lat.] — zariadenie, ktorým vodič motorového vozidla ovláda výkon motora zmenou množstva palivovej zmesi alebo množstva vstrekovaného paliva privádzaného do motora. Akcelerátor môže byť mechanický alebo elektronický. Hovorovo pedál (páka) plynu.

akčná turbína

akčná turbína, rovnotlaková turbína — spoločné pomenovanie rovnotlakovej parnej turbíny a rovnotlakovej vodnej turbíny.

akosť povrchu

akosť povrchu — súhrn vlastností charakterizujúcich geometrický, fyzikálny a chemický stav povrchovej vrstvy materiálu skúmanej plochy. Akosť povrchu závisí od materiálu, od mechanického, tepelného a tepelno-chemického spôsobu jeho spracovania na polotovar, od spôsobu obrobenia plochy a od dodatočných povrchových úprav; → drsnosť povrchu.

Americká spoločnosť strojných inžinierov

Americká spoločnosť strojných inžinierov, angl. American Society of Mechanical Engineers, ASME — odborná spoločnosť pracujúca na komerčnej báze, založená 1880 so sídlom v New Yorku. Združuje vyše 130-tis. členov z USA a z vyše 150 krajín sveta, má úrady aj v iných štátoch (Belgicko, Čína, India). Podporuje rozvoj vedy v odbore strojárstvo, organizuje ďalšie vzdelávanie odborníkov prostredníctvom kurzov, prednášok, konferencií a sympózií. Z poverenia vlády USA vydáva technické normy pre priemysel a výrobu v odbore strojárstvo; normy a smernice ASME sa používajú vo viac než 100 krajinách sveta. Na základe smerníc vykonáva auditovanie a certifikáciu strojárskych podnikov a prevádzok. Pre USA nostrifikuje diplomy absolventov vysokých škôl. ASME vydáva vyše 40 odborných časopisov a periodík. Od 1920 sa delí na divízie a inštitúty, v súčasnosti má 37 odborných divízií, najznámejšie sú stavba lietadiel, energetika, tlakové nádoby a potrubia, hydro- a aeromechanika, tepelná technika.

Amontons, Guillaume

Amontons [-ton], Guillaume, 31. 8. 1663 Paríž – 11. 10. 1705 tamže — francúzsky prírodovedec, zememerač, staviteľ a fyzik, člen Francúzskej akadémie. Zaoberal sa dynamikou plynov, ako prvý rozvíjal predstavu o tepelnom pohybe látky. Vynašiel teplomer vzduchu, zaoberal sa zlepšovaním čerpadiel, tlakomerov, teplomerov. R. 1695 postavil v Paríži optický telegraf, 1699 navrhol parnú turbínu.

Amslerov dynamometer

Amslerov dynamometer, torzný dynamometer — zariadenie na meranie mechanického výkonu rotačných strojov pomocou merania točivého momentu a stanovenia otáčok. Točivý moment sa určuje pomocou torznej tyče vloženej medzi hnaciu a hnanú časť zariadenia z natočenia kotúčov odčítaného pomocou stroboskopu. Nazvaný podľa vynálezcu, švajčiarskeho matematika a konštruktéra Alfreda Jakoba Amslera (*asi 1858, †1940).

ANABEX

ANABEX® — registrovaná ochranná známka Skupiny spoločností a podnikov Slovnaft pre prísady do ropných výrobkov. Prvá prísada s týmto názvom ANABEX®-99 chránila pred poškodením sedlá výfukových ventilov automobilov používajúcich bezolovnatý benzín, ktoré boli konštruované na prevádzku na benzín obsahujúci olovnaté antidetonátory. Prísada ANABEX®-99 sa používala v období 1992 – 2005 pri výrobe bezolovnatých benzínov radu UNI (UNIbenzín 91 a UNIsuper 95), ktoré úplne nahradili olovnaté benzíny. R. 1995 patrilo Slovensko medzi prvých päť štátov v Európe, v ktorých sa používali výhradne bezolovnaté automobilové benzíny. Zriedený roztok prísady ANABEX®-99 vo forme malospotrebiteľského balenia sa označoval ako ANABEX®-UNI. Aktívnou zložkou prísady ANABEX®-99 boli alkalické soli (sodné, neskôr draselné) alkylaryldikarboxylových kyselín. Názov ANABEX vznikol z pôvodne používaného názvu tejto skupiny produktov (Aditíva do motorovej NAfty a automobilových BEnzínov).

analyzátor spalín

analyzátor spalín — prístroj na určenie zloženia výfukových plynov spaľovacieho motora (piestového, turbíny; aj analyzátor výfukových plynov) alebo spalín iných spaľovacích zariadení (kotlov, pecí ap.). Analyzátory spalín sa delia na chemické a fyzikálne. Z chemických je známy Orsatov prístroj. Fyzikálny analyzátor spalín umožňuje určiť zloženie plynov nepriamo, meraním niektorých fyzikálnych vlastností, napr. tepelnej vodivosti, elektrického odporu pri prietoku kapilárou, absorpcie svetla ap.

anemometer

anemometer [gr.] — prístroj na meranie rýchlosti vetra (vzduchu) alebo plynu. Podľa princípu konštrukcie sa rozlišujú mechanické, aerodynamické, schladzovacie, laserové, ultrazvukové a akustické rezonančné anemometre.

Mechanické anemometre využívajú otočný miskový alebo lopatkový systém rotujúci okolo vertikálnej, resp. horizontálnej osi; meria sa počet otáčok za jednotku času, ktorý závisí od rýchlosti vetra.

Aerodynamické anemometre (tlakové) využívajú špeciálnu aerodynamickú trubicu umožňujúcu merať rozdiel dynamického a statického tlaku, ktorý závisí od rýchlosti vetra.

Schladzovacie anemometre (žiarové) sú založené na ochladzovaní elektricky žeraveného drôtika vyhriateho na vyššiu teplotu, ako je teplota v prostredí merania. Odčítaná veličina je ciachovaná v závislosti od rýchlosti vetra (zníženie teploty drôtu závisí od rýchlosti vetra).

Laserové anemometre merajúce rýchlosť objektov pomocou zväzku laserových lúčov sú založené na Dopplerovom jave (angl. Laser Doppler Anemometer, LDA). Pri meraní rýchlosti vzduchu merajú Dopplerov posun medzi frekvenciou svetla rozptýleného na malých časticiach pohybujúcich sa so vzduchom a frekvenciou svetla dopadajúceho na ne, ktorý je úmerný rýchlosti prúdiaceho vzduchu.

Ultrazvukové anemometre sú založené na stanovení rozdielu rýchlosti zvuku ultrazvukových impulzov v smere a proti smeru prúdenia vzduchu. Využívajú systém dvojice vysielacích a prijímacích častí prístroja, ktoré vysielajú signály vo dvoch smeroch kolmých na seba. V každej dvojici vysielač – snímač sa meria čas, ktorý uplynul medzi vyslaním a prijatím zvukového impulzu, a to v obidvoch smeroch, pričom sa vymení úloha snímača a prijímača. Rýchlosť zvuku sa určí ako pomer známej vzdialenosti vysielač – snímač a času, za ktorý medzi nimi prešiel signál.

Akustické rezonančné anemometre používajú na meranie rýchlosti vzduchu stojatú zvukovú vlnu, ktorá sa vytvorí v malej dutine prístroja. Meraním fázového posunu stojatej zvukovej vlny spôsobeného prúdom vzduchu sa ďalšími matematickými postupmi určí rýchlosť a smer vetra. Anemometre sa používajú v meteorológii, v letectve, vo vzduchotechnike i v športe. Anemometer napojený na registračné zariadenie sa nazýva anemograf.

anemostat

anemostat [gr.] — rozptyľovač vzduchu, súčasť vetracieho zariadenia upravujúca rýchlosť a smer privádzaného vzduchu na pracovisko. Podľa vyhotovenia existujú napr. ružicové, doskové a žalúziové anemostaty; podľa umiestnenia napr. stropové.

anergia

anergia [gr.] — časť energie, ktorú nie je možné premeniť na inú formu energie; časť schopná premeny je exergia.

angledozér

angledozér [engl-; angl.] — pásový alebo kolesový traktor nesúci pred sebou radlicu (zvierajúcu s osou traktora uhol 60°). Používa sa na rýpanie súdržných zemín, nahŕňanie a rozhŕňanie sypkých hornín.

armatúra

armatúra [lat.] —

1. biol. armatúra listu — sklerenchymatické povrazce žilnatiny alebo iných častí listu, ktoré slúžia na vystuženie jeho čepele;

2. stav. armatúra betónu → výstužná oceľ;

3. stroj. pomocné zariadenie umožňujúce ovládať alebo merať prietok kvapalín alebo ich tlak v mechanizmoch s prietokom kvapalín, a tak ovládať funkciu potrubných rozvodov, sietí a hydraulických mechanizmov. Zatváracími časťami armatúry sú ventily, posúvače, kohúty a klapky. Špeciálne armatúry sa používajú na ovládanie tlaku (redukčné ventily, prepúšťacie ventily), teploty (regulátory teploty) a prietoku (regulátor hladiny, napájania). Špeciálne sú aj poistné armatúry (poistné ventily, poruchové ventily), ochranné armatúry (spätné uzávery, nasávacie koše, sitá do potrubia), odvádzače kondenzátu, odkaľovacie ventily a pod. Vo vodovodných sieťach sú aj ďalšie špecifické armatúry, napr. bahník, vzdušník či hydrant.

Armatúra parných kotlov je výstroj parného kotla umožňujúca jeho pravidelnú bezporuchovú a bezpečnú prevádzku. Parný kotol je povinne vybavený uzatváracou, regulačnou, poistnou a bezpečnostnou armatúrou. Poistná armatúra slúži na otváranie a vypúšťanie, bezpečnostná po uzavretí oddelí chránený úsek od ostatného potrubia. Kotol musí mať najmenej dva poisťovacie ventily, dva priame vodoznaky, manometer s označením najvyššieho prípustného tlaku a s odbočkou na pripojenie kontrolného manometra, najmenej dve napájacie zariadenia s navzájom nezávislým pohonom, odkaľovací a odlúhovací ventil a hlavný uzatvárací ventil na napájanie vody. K armatúram parných kotlov patria aj ventil na odber pary, vypúšťací ventil, prielez na čistenie kotla, otvor na sledovanie plameňa a na uvoľnenie trosky, teplomery, vodomery, paromery a ukazovateľ oxidu uhličitého (CO2) v spalinách. Rozsah armatúry parného kotla sa mení podľa typu kotla.

automat

automat [gr.] —

1. inform. abstraktný matematický stroj modelujúci proces, v ktorom sa vstupné údaje transformujú na výstupné údaje. Je charakterizovaný množinou stavov, začiatočným stavom, množinou vstupných symbolov (vstupná abeceda), prechodovou funkciou, množinou akceptačných (koncových) stavov a prípadne ďalšími prvkami, napríklad pamäťou. Automat na svojom vstupe načítava znaky vstupného slova a na základe načítaného znaku, aktuálneho stavu a prechodovej funkcie sa jeho stav mení. Rozlišujú sa rozpoznávacie a prekladacie automaty. Rozpoznávací automat (akceptor) určuje, či načítané vstupné slovo patrí alebo nepatrí do nejakého jazyka (→ formálny jazyk). Slovo do jazyka patrí, ak ho automat akceptuje, teda ak je po načítaní všetkých znakov slova v jednom z akceptačných stavov. Jazyk rozpoznávaný automatom je množina všetkých slov, ktoré automat akceptuje. Prekladový automat (transduktor) k vstupnému slovu vypočíta výstupné slovo, čím prekladá slová vstupného jazyka na slová výstupného jazyka. Z hľadiska vybavenia pamäťou sa rozlišujú 4 základné typy automatov: konečný automat, zásobníkový automat, lineárne ohraničený automat a Turingov stroj. Podľa prechodovej funkcie sa automaty delia na deterministické (→ deterministický automat) a nedeterministické (→ nedeterministický automat). Automaty hrajú významnú rolu v teórii vypočítateľnosti, teórii zložitosti, konštrukcii kompilátorov, lexikálnej a syntaktickej analýze, syntéze a analýze logických obvodov a v ďalších oblastiach.

2. stroj. zariadenie, prístroj alebo stroj schopný riadiť činnosť alebo funkciu objektu bez trvalej riadiacej činnosti človeka. Podľa úrovne činnosti sú automaty ovládacie (bez spätnej väzby), regulačné (so spätnou väzbou) a adaptívne (kybernetické zariadenie, ktoré volí optimálne podmienky riadenia). Významne sa uplatňujú v strojárskej technológii, v oblasti služieb (napr. predajné, telefónne, hudobné automaty) a i.;

3. voj. ľahká ručná automatická zbraň na boj zblízka na vzdialenosť do 500 m. V zásobníku má obyčajne 32 nábojov, rýchlosť streľby asi 100 rán za minútu; umožňuje streľbu jednotlivými ranami a dávkami; všeobecný názov ruskej automatickej zbrane používanej v 2. svet. vojne.

automatizácia

automatizácia [gr.] — technológia, ktorá umožňuje realizovať činnosti a postupy bez účasti človeka. Názov pochádza z gréckeho slova automaton (konajúci z vlastnej vôle), odkiaľ je dnešný termín automat. Automatizácia sa uplatňuje v širokej škále činností, od výrobných procesov až po služby, založená je na použití technických prostriedkov, ekonomicko-matematických metód a riadiacich systémov (→ automatizovaný systém riadenia). Zavádzaním strojov a zariadení samočinne (automaticky) vykonávajúcich danú výrobnú alebo inú činnosť sa človek prostredníctvom automatizácie čiastočne alebo úplne uvoľňuje od priamej účasti na získavaní, spracúvaní, prenose a využívaní materiálov, energie a informácií. Automatizácia sa môže týkať jednotlivých zariadení alebo procesov (automatické otváranie dverí), celých výrobných procesov až po úroveň celých podnikov; automatizovať možno tiež projektovanie, služby a mnohé iné ľudské činnosti.

Hoci začiatky automatizácie siahajú do čias prvej priemyselnej revolúcie (Wattov odstredivý regulátor otáčok parného stroja), jej zásadný rozmach nastal až v 20. storočí. Kým začiatkom 20. storočia prevládal intuitívny prístup k automatizácii, od 2. polovice storočia sa začal uplatňovať vedecký prístup založený na prudkom rozvoji teórie riadenia v rámci vedeckých disciplín, ako sú kybernetika, teória automatického riadenia, teória systémov, teória informácie a iné.

Automatizácia odbremeňuje človeka od ťažkej, jednotvárnej, časovo náročnej a zdraviu škodlivej fyzickej práce i od mnohých druhov duševnej činnosti vrátane riadenia systémov. Prináša mnohonásobné zvýšenie produktivity práce, znižuje vlastné náklady a skracuje výrobné lehoty; spravidla je investíciou s rýchlou návratnosťou. Automatizačné prostriedky opravujú aj prípadné odchýlky od nastaveného výrobného alebo iného programu bez zásahu človeka, dokážu riadiť zmenu stanoveného programu (ak sa zmenia podmienky, za ktorých proces prebieha), sú schopné dosahovať presnosť a rýchlosť presahujúcu ľudské schopnosti, a to aj v podmienkach, ktoré sú pre ľudský organizmus neúnosné alebo škodlivé. Hoci automatizácia prispieva k ozdraveniu pracovného prostredia, k znižovaniu úrazovosti a pracovnej chorobnosti, prináša so sebou i nové problémy ochrany zdravia z hygienického, fyziologického a psychologického hľadiska z dôvodov presunu pracovného zaťaženia z fyzickej sféry do sféry neuropsychickej. Neuropsychická záťaž je daná vysokou zodpovednosťou pracovníkov, vysokými požiadavkami na analytickú a syntetickú činnosť, veľkým zaťažením zmyslových orgánov ap.

Bánki, Donát

Bánki, Donát, 6. 6. 1859 Bakonybánk – 1. 8. 1922 Budapešť — maďarský technik, konštruktér a vynálezca. Profesor na technike v Budapešti. R. 1893 (spolu s Jánosom Csonkom, *1852, †1939) skonštruoval karburátor, 1894 zážihový spaľovací motor a 1917 vodnú turbínu známu ako Bánkiho turbína.

baran

baran

1. biol. samec ovce, plemenník chovaný na zabezpečenie reprodukcie stáda, ako aj na produkciu úžitkových produktov (mäso, vlna);

2. stroj. pracovná časť buchara alebo baranidla. Má veľkú hmotnosť a pri dopade vykonáva prácu potrebnú na požadovanú deformáciu materiálu;

3. voj. lat. testudo arietaria — staroveké obliehacie vojenské zariadenie. Pôvodne ho tvoril mohutný kmeň stromu s čelnou údernou železnou hlavicou zvyčajne v podobe hlavy barana. Slúžil na rozrúšanie brán obliehaných miest a hradných múrov opevnení. Jeho účinnosť technicky zdokonalili Rimania, ktorí ho umiestnili pod pohyblivý prístrešok zhotovený z pevných brvien pokrytých nehorľavými kožami a kovovými platňami. Samotné teleso barana bolo zavesené na lanách. Do kyvadlového pohybu ho uvádzali vojaci chránení prístreškom, prípadne ukrytí v konštrukciách pohyblivých obliehacích veží.

baranidlo

baranidlo — technické zariadenie na zarážanie nosných stĺpov do podložia (→ baranenie). Skladá sa z lešenia (vodidiel), z barana (úderná časť) a z hnacieho stroja. V padacom baranidle sa päťdesiat- až niekoľko stokilogramový baran dvíha lanom mechanicky (ručne) alebo strojom (tlakom pary alebo plynu) a necháva sa voľne padnúť. Používajú sa mechanické, parné, hydraulické, rýchloúderné, vibračné a i. baranidlá.

bariérová skúška

bariérová skúška, angl. crash-test — skúšobná metóda na určenie deformačných vlastností strojných zariadení. V doprave skúška na overenie pasívnej bezpečnosti karosérie osobného automobilu nárazom na pevnú betónovú stenu rýchlosťou 48,3 km/h. Následky nárazu pre posádku sa sledujú pomocou snímačov zabudovaných v skúšobnej figuríne (v tzv. Oscarovi) umiestnenej na sedadle vodiča. Po náraze nesmie byť vnútorný priestor pre posádku veľmi zdeformovaný. Jeho pevná časť nesmie po skúške ohrozovať cestujúcich, dvere sa nesmú pri náraze samovoľne otvoriť, ale po ňom sa musia dať otvoriť bez použitia pomocných nástrojov, vodorovný posun stĺpika riadenia nesmie byť po náraze väčší ako 127 mm. S ohľadom na bezpečnosť posádky je bariérová skúška pre výrobcov povinná, predpisujú ju zákonné opatrenia štátu alebo skupiny štátov.

Barysz, Igor

Barysz [-ris], Igor, 21. 11. 1934 Kaloša, okres Rimavská Sobota – 23. 6. 2005 Vysoké Tatry, pochovaný v Žiline — slovenský strojársky odborník. R. 1957 – 58 pôsobil v Navike, n. p., Praha, 1959 – 63 na Strojníckej fakulte SVŠT (dnes STU) v Bratislave, od 1964 na Strojníckej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline, od 2001 až do smrti na Fakulte špeciálnej techniky Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne; 1997 profesor. Autor a spoluautor monografií Klzné uloženie – konštrukčné a teoretické riešenia (1995), Základy konštruovania (1998) a i., ako aj pôvodných vedeckých prác, viacerých projektov a skrípt.

batéria

batéria [fr.] — účelové zoskupenie rovnakých predmetov, napr. vodovodná batéria — ventily na regulovanie a miešanie teplej a studenej vody;

1. el.tech. elektrický zdroj vytvorený spojením niekoľkých rovnakých článkov (galvanických, akumulátorových, palivových, termoelektrických, solárnych). Sériovým spojením sa dosiahne vyššie napätie zdroja, paralelným spojením vyšší dovolený záťažový prúd zdroja (→ akumulátor, → galvanický článok, → palivový článok);

2. hud. skupina bicích nástrojov v orchestri alebo v inom inštrumentálnom zoskupení; v 18. stor. názov arpeggia a akordických figurácií (Albertiho bas);

3. sociol. batéria otázok — súbor vzájomne spojených a dopĺňajúcich sa otázok, ktoré majú zabezpečiť validitu odpovedí, a predísť tak nežiaducim vedľajším reakciám respondenta; batéria testov — súbor vzájomne spojených a na seba nadväzujúcich testov;

4. stroj. zoskupenie rovnakých zariadení (strojov) na zvýšenie účinku, resp. výkonu;

5. voj. palebná a taktická delostrelecká a raketová jednotka alebo porovnateľná jednotka iných ozbrojených síl; aj organizačný celok obsahujúci zbrane, torpédomety, svetlomety alebo raketové komplety rovnakého kalibru alebo použitia.

Bauschinger, Johann

Bauschinger [-šin-], Johann, 11. 6. 1834 Norimberg – 25. 11. 1893 Mníchov — nemecký technik. Od 1868 profesor na technike v Mníchove. Pracoval v odboroch mechanika a grafická statika. R. 1886 objavil Bauschingerov jav.

Bechný, Lubomír

Bechný, Lubomír, 31. 12. 1933 Ostrava — slovenský metalurg českého pôvodu. Do 1960 pôsobil v Zbrojovke Vsetín, 1960 – 64 v Turčianskych strojárňach v Martine, od 1964 na Žilinskej univerzite v Žiline; 1993 profesor. Vo vedeckých prácach sa spočiatku venoval najmä vývoju progresívnych druhov grafitických liatin (liatin s červíkovitým a kompaktným tvarom grafitu), autor kryštalizačného modelu grafitických liatin. V oblasti kryštalizácie liatin vytvoril vedeckú školu. Neskôr sa zaoberal filtráciou kovov, ovplyvňovaním kryštalizácie zliatin elektromagnetickými silami a zlepšovaním vlastností hliníkových zliatin (AlSi7MgTi).

Autor prác Nové princípy v metalurgii zliatin (1990), Optimalizácia vlastností zlievarenských materiálov na odliatky zvýšenej presnosti (1991 – 93), Riadenie a predikcia vlastností materiálov na odliatky vysokej akosti (1994), Výskum zákonitostí tuhnutia liatych materiálov pre odliatky zvýšenej presnosti (1997).

Békés, Ján

Békés, Ján, 20. 5. 1925 Bratislava – 24. 8. 2014 tamže — slovenský strojársky technológ. R. 1951 – 86 pôsobil na Strojníckej fakulte STU v Bratislave, 1986 – 90 vo Výskumnom ústave náradia v Nových Zámkoch, 1990 – 2005 na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Trnave; 1991 profesor, 1992 DrSc.

Vo vedeckej činnosti sa zameriaval na oblasť strojárskej technológie, teórie rezania, zavádzania počítačovej podpory do technických vied, matematických metód v strojárskych procesoch, zákonov výroby súčiastok a teórie strojárskej technológie. Spoluautor diela Teoretické základy obrábania kovov (1967), autor prác Zborník statí z technológie obrábania (1975) a Inžinierska technológia obrábania kovov (1981, v Maďarsku 1984).

creep

creep [kríp; angl.] —

1. geomorfol. → zliezanie zvetranín;

2. stroj., hut. → tečenie materiálu.

elevácia

elevácia [lat.] — pohyb nahor, dvíhanie, zdvih; geomorfol. vyvýšenina, vypuklá forma georeliéfu s väčšou nadmorskou výškou ako výšky okolia. Má tvar chrbta, hrebeňa, kužeľa, kopuly alebo klenby, v závislosti od amplitúdy reliéfu sa označuje ako pahorok, kopec, vrch a i. Vzniká tektonickými pohybmi (antiklinálne chrbty, tektonické klenby, hraste, klenbohraste ap.), vulkanickou činnosťou (sopky, vulkanické klenby, ihly a i.), pri eróznej činnosti odnosom okolitých hornín (rôzne tvrdoše, napr. bradlá a príkrovové trosky, obtočníky, nunataky a i.) alebo akumulačnou činnosťou vetra (duny), ľadovcov (morénové valy, sandre) alebo riek (štrkové ostrovy). Opakom je depresia.

galvanizácia

galvanizácia [vl. m.] —

1. → galvanické pokovovanie;

2. liečba jednosmerným elektrickým (galvanickým) prúdom, galvanoterapia.

hádzavosť

hádzavosťstroj. veličina vyjadrujúca nesymetrickosť rotujúcej súčiastky (napr. kotúč, valček, koleso a i.). Meria sa v jednotkách dĺžky odchýlkomerom. Axiálna hádzavosť sa posudzuje vzhľadom na os zhodnú s osou rotácie, radiálna hádzavosť vzhľadom na os kolmú na os rotácie. Dovolené hodnoty hádzavosti sa uvádzajú v normách; zvýšená hádzavosť spôsobuje nadmerné opotrebovanie súčiastok a ložísk.

Haighov diagram

Haighov diagram [hejgov] — diagram hraničných (medzných) stavov, ktorý udáva veľkosť obidvoch hlavných napätí materiálu namáhaného na medzu prieťažnosti (klzu) pri dvojosovej napätosti. Získava sa experimentálne a používa sa na zistenie miery bezpečnosti. Medzi prieťažnosti dvojosovej napätosti zodpovedajú rôzne kombinácie hlavných napätí σ1a σ2, ktoré v súradnicovej sústave pre σ1 a σ2 vypĺňajú krivku, čiaru medzných stavov. Pri homogénnych a izotropných materiáloch je čiara medzných stavov súmerná podľa osi druhého a štvrtého kvadrantu, pri materiáloch s rovnakou medzou prieťažnosti v ťahu σkt a tlaku σkd podľa osi prvého a tretieho kvadrantu. Z polohy nakresleného prevádzkového bodu M ležiaceho vnútri čiary medzných stavov sa zisťuje miera bezpečnosti. Haighov diagram v tvarovej pevnosti zobrazuje závislosť striedavej zložky napätia od predpätia. Hraničné stavy sa stanovujú skúškami vzoriek na únavu. Nazvaný podľa anglického technika Bernarda P. Haigha (*1884, †1941), ktorý ho 1917 navrhol.

hák

hák [nem.] —

1. poľnohosp. jednoduché drevené náradie na kyprenie pôdy, bezplazové radlo;

2. stroj. súčiastka (nástroj alebo náradie) slúžiaca na zavesenie, zachytenie alebo pripevnenie, napr. nosný prvok zdvíhacích zariadení (žeriavov) na zavesenie bremien, súčiastka železničného vozňa, ktorá pomocou spojky spája jednotlivé vozne alebo lokomotívu s vozňami alebo súčiastka na zadnej časti automobilov na pripojenie prívesu;

3. šport. v pästiarstve úder ohnutou rukou.

hala

hala [nem.] — veľkopriestorová stavba krytá stropom s veľkým rozpätím. Môže mať rôzne určenie. Jej pôvod siaha do staroveku, predovšetkým do obdobia antiky (→ bazilika). V stredoveku zaznamenal halový priestor výrazný rozvoj vytvorením formy halového kostola, kde (na rozdiel od ranokresťanskej baziliky) všetky lode mali rovnakú výšku. V novovekej architektúre sa pojmom hala označujú:

1. veľkorozponové priestory v továrňach (výrobné, montážne, skladové haly) alebo v dopravných komplexoch (staničné, letiskové haly), športové haly, tržnice, výstavné haly (paláce), poštové haly, haly s viacúčelovým využitím a i. V 19. stor. použitie kovu (liatina, oceľ) a skla v stavebníctve umožnilo zastrešovať veľké priestory; k významným príkladom patrili Crystal Palace v Londýne (1851, J. Paxton; 1937 zničený požiarom), tržnica Les Halles v Paríži (1859, Victor Baltard, *1805, †1874; 1970 zbúraná) a Galerie des machines (1887 – 89, Charles Louis Ferdinand Dutert, *1845, †1906; 1910 zničená). V 20. stor. ďalší rozvoj technických možností a uplatňovanie nových technologických postupov zdynamizovali proces realizácie veľkopriestorov, vznikli napr. šport. olympijské paláce v Ríme (P. L. Nervi, 1960) a Tokiu (K. Tange, 1964);

2. vstupná (vstupná hala — vestibul) alebo odpočinková miestnosť (respírium, promenoir) vo verejných, občianskych a iných budovách (hotely, kúpele), niekedy samonosná budova (kúpeľná dvorana);

3. väčší komunikačno-obytný priestor v byte či v rodinnom dome (vile) sprostredkúvajúci prístup do ďalších miestností, často s voľne stojacim schodiskom spájajúcim rôzne podlahové úrovne toho istého bytu. Niekedy býva bez priameho, prirodzeného osvetlenia.

hasák

hasák [nem.] — technický slangový názov kliešťového nastaviteľného kľúča na silné zatiahnutie a na rozoberanie rúrok.

Hauser, Jiří

Hauser [-zer], Jiří, 10. 2. 1892 Lišany, okres Rakovník – 20. 4. 1971 Brno — český strojár. R. 1919 pôsobil ako asistent na Vysokom učení technickom v Brne, 1919 – 23 technický úradník v USA, 1925 – 32 v Škodových závodoch v Plzni a Prahe, 1932 – 34 v Pražskej železničnej spoločnosti, 1934 – 38 v Škodových závodoch v Prahe, 1938 – 46 v automobilových závodoch v Mladej Boleslavi, 1947 – 51 prednášal na Vysokom učení technickom v Brne, 1951 – 53 na Vojenskej technickej akademii (dnes Vojenská akademie) v Brne, 1953 – 60 vedúci Katedry strojárskej výroby na Strojníckej fakulte SVŠT (dnes STU) v Bratislave, 1953 – 55 dekan fakulty; 1946 profesor. Priekopník prestavby vysokoškolského štúdia strojárskej technológie, zaslúžil sa o rozvoj výskumu v tomto študijnom odbore. Autor 5 vedeckých štúdií v odborných časopisoch, autor a spoluautor knižných publikácií Technický průvodce železničáře (1953), Automatizácia v priemysle (1956) a Obrábanie kovov (1960).

Heilmann, Josué

Heilmann [elman], Josué, 19. 2. 1796 Mulhouse – 5. 11. 1848 tamže — francúzsky priemyselník a vynálezca. Už ako 21-ročný vlastnil pradiareň, ktorá pod jeho vedením výborne prosperovala. R. 1823 vynašiel mechanický tkáčsky stav, 1828 vyšívací stroj na 20 nití, ktorý nahradil ručné vyšívanie. Jeho najdôležitejším vynálezom bol stroj na česanie vlny a bavlny (1844), ktorý bol 1855 na parížskej svetovej výstave vyhlásený za najvýznamnejšiu vymoženosť predchádzajúceho desaťročia v textilnom priemysle. Heilmann sa výrazne zasadil o prijatie zákona zakazujúceho detskú prácu v tamojších továrňach.

Hellerovo čerpadlo

Hellerovo čerpadlo — dávkovacie olejové čerpadlo zložené zo zubového čerpadla a z vlastného dávkovacieho viacpiestového axiálneho čerpadla so spoločným pohonom v jednom telese. Používa sa na presné dávkovanie materiálov a surovín napr. v chemickom a potravinárskom priemysle.

HILTI

HILTI — spoločnosť zaoberajúca sa vývojom, výrobou, predajom a poskytovaním vysokokvalitných výrobkov, softvéru a služieb pre profesionálnych zákazníkov v stavebníctve so sídlom v Schaane v Lichtenštajnsku. Založená 1941 ako Maschinenbau Hilti OHG bratmi Eugenom Hiltim (*1911, †1964) a Martinom Hiltim (*1915, †1997) a piatimi spolupracovníkmi; 1960 – 80 premenovaná na Hilti Corporation. Vyrába laserové meracie systémy, vŕtaciu, sekaciu a búraciu techniku, montážne systémy, systémy protipožiarnej ochrany a i. Spoločnosť má výrobné závody v Schaan (Lichtenštajnsko), Thüringen (Rakúsko), Kaufering a Strasse (Nemecko), Čan-ťiangu a Šanghaji (Čína), Kecskeméte (Maďarsko) a Matamarose (Mexiko), pôsobí vo viac ako 120 krajinách a zamestnáva vyše 23 tis. zamestnancov.

Hirschfeld, Eugen

Hirschfeld [hirš-], Eugen, 10. 10. 1892 Jelgava, Lotyšsko – 3. 1. 1969 Praha — český strojársky odborník. R. 1925 – 34 a 1937 – 45 pôsobil v Škodových závodoch v Plzni, 1934 – 37 v továrni na výrobu leteckých motorov Avia v Prahe-Letňanoch, 1945 – 48 na Generálnom riaditeľstve československého priemyslu v Prahe, 1946 – 52 na SVŠT (dnes STU) v Bratislave (1951 – 52 vedúci Katedry strojárskej výroby na Strojníckej fakulte, súčasne dekan Strojníckej fakulty), 1952 – 62 na ČVUT v Prahe, 1953 – 55 prodekan Fakulty ekonomicko-inžinierskej; 1951 profesor. Skúmal teoretické základy tolerančných sústav a rezné materiály, vypracoval teoretické základy hospodárskeho využitia spekaných karbidov, prispel k vypracovaniu zásad technológie obrábania ako vednej disciplíny. Autor a spoluautor 10 knižných publikácií, napr. Tvrdé kovy (1944), Teória rezania (1953) a Problémy technickej technológie (1967).

hladenie

hladenie — vyrovnávanie povrchu; stroj. opracúvanie povrchu (zatláčanie nerovností a spevňovanie povrchu) kovových alebo nekovových materiálov či obrobkov (nasleduje po brúsení) s cieľom získať maximálne hladký povrch, pričom sa odstraňujú posledné najjemnejšie nerovnosti na predmete. Postupným, vždy jemnejším hladením sa plocha stáva lesklou, a preto sa posledné, najjemnejšie hladenie nazýva leštenie. Hladenie sa vykonáva hladiacou kladkou, tŕňom, guľôčkou alebo brúsnymi kotúčmi s nalepeným brúsivom, prípadne hladiacimi kotúčmi potiahnutými kožou alebo plsťou, na ktoré sa nanášajú hladiace prášky (jemne plavený popol, nehasené vápno a i.), ktoré sa niekedy miešajú s olejom alebo s alkoholom (liehom).

hladinoznak

hladinoznak — prístroj na meranie výšky hladiny kvapaliny alebo povrchu sypkých materiálov v zásobníkoch. Medzi najjednoduchšie typy patria hladinoznak na princípe spojených nádob (→ vodoznak) a plavákový hladinoznak, pri ktorom sa pohyb plaváka prenáša lankom na stupnicu. Novší je tlakový hladinoznak, pri ktorom sa výška hladiny určí zmeraním tlaku kvapaliny so známou hustotou na dne nádoby, a ultrazvukový hladinoznak, ktorým sa určí vzdialenosť povrchu sypkej látky od horného okraja zásobníka. Na meranie výšky hladiny horľavých kvapalín v uzavretých nádobách sa používajú hladinoznak s rádionuklidmi alebo magnetický hladinoznak.

Hlavňa, Vladimír

Hlavňa, Vladimír, 29. 7. 1943 Martin — slovenský strojársky odborník. Od 1970 pôsobil na Strojníckej fakulte Žilinskej univerzity; 1997 profesor. Súčasne 1988 – 90 výskumný pracovník Výskumno-vývojového ústavu Závodov ťažkého strojárstva v Martine. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa zameriaval najmä na skúmanie vplyvu činnosti spaľovacích motorov na životné prostredie, efektívne využitie energie paliva, vývoj a využitie nekonvenčných spaľovacích motorov a na niektoré problémy automobilov najmä vo vzťahu k ich bezpečnosti. Autor 55 príspevkov v domácich a zahraničných vedeckých a odborných časopisoch, 32 vysokoškolských učebných textov a 6 monografií, spoluautor publikácií Dopravný prostriedok – jeho motor (2003) a Dopravný prostriedok – teória (2006).

hĺbkomer

hĺbkomer

1. staršie názvy batometer, batymeter — prístroj na meranie hĺbky vody pod plavidlom. Môže byť mechanický (tyč alebo olovnica s lankom s vyznačenými dĺžkovými mierami, napr. siahami, stopami, metrami, tzv. lot), membránový (využíva zmenu tlaku vody, používa sa napr. v ponorkách), akustický ozvenový (→ echolot), prípadne ultrazvukový (využíva malú absorpciu ultrazvuku vo vode);

2. stroj. meradlo na meranie hĺbky otvorov, drážok ap. Podľa konštrukcie sa rozoznávajú posuvné (podobné posuvným meradlám; → nónius), mikrometrické a číselníkové hĺbkomery. Sú charakteristické dlhšou priečnou časťou, ktorou sa meradlo priloží k povrchu meranej súčasti. Stred priečnej časti tvorí merací dotykový senzor, ktorý sa vysunie po dno meranej hĺbky.

hltnosť turbíny

hltnosť turbíny — maximálne množstvo vody alebo pary pretekajúce vodnou alebo parnou turbínou za 1 sekundu a meniace pohybovú energiu vody alebo tepelnú energiu pary na mechanickú prácu.