abrázia [lat.] — zoškrabovanie, odškrabovanie, obrusovanie, vyhladzovanie;

1. geol. v širšom význame modelovanie zemského povrchu vodou (morská alebo riečna abrázia), ľadovcom (→ ľadovcové procesy a formy) alebo vetrom (→ korázia). V užšom význame erózna činnosť morského alebo jazerného príboja na pobreží, rozrúšanie pobrežia príbojom a morskými prúdmi. Voda naráža na pobrežné skalné steny, pričom v puklinách stláča vzduch, ktorý opäť vysáva pri odtoku. Ustavičným opakovaním tohto procesu sa horniny rozrúšajú a utvára sa z nich sutina, ktorú vlny posúvajú smerom do vodnej panvy a späť k brehom. Účinky príbojového nárazu zväčšuje vodou zmietaná sutina. Abrázia závisí od strmosti brehu i od tvrdosti, puklinovitosti a uloženia hornín. Najvýraznejšia je na vrstvách so sklonom od mora smerom k pevnine. Na plochých pobrežiach vniká príbojová vlna ďaleko na pevninu a neprejavuje sa deštrukčne. Významnú ochrannú protiabráznu funkciu majú brehové porasty z drevín ako vŕba, topoľ, jelša, javor, jaseň a lipa;

2. lek. abrasio – v ženskom lekárstve → kyretáž, v zubnom lekárstve abrázia zuba – zubný defekt vznikajúci opotrebovaním jedného alebo skupiny zubov. Rozlišuje sa fyziologická abrázia, pri ktorej ide o obrusovanie horných a dolných zubov v staršom veku, a patologická abrázia, ktorá vzniká pri nočnom škrípaní zubov (bruxizmus), pri chybách zhryzu, u fajčiarov fajok ap.;

3. stroj. obrusovanie povrchov strojov, zariadení alebo stavieb unášanými zrnkami tuhých materiálov, ktoré narážajú na povrch alebo sa po ňom posúvajú (napr. obrusovanie vnútorných plôch potrubí unášanými tuhými látkami), jedna z príčin ich opotrebenia. Jav abrázie sa využíva na opracovanie (brúsenie, leštenie, zabrusovanie, pieskovanie), pričom sa používajú rôzne abrazívne (napr. brúsne) materiály s potrebnou zrnitosťou.

absorbér [lat.] — zariadenie používané najmä v chemickej technológii na získanie alebo odstránenie jednej, príp. viacerých zložiek z plynnej zmesi absorpciou v kvapalnom rozpúšťadle. Absorbéry sú konštruované ako povrchové, kolónové alebo rotačné zariadenia. Môžu pracovať pretržitým alebo nepretržitým spôsobom. Najčastejšie sa používajú nepretržite pracujúce náplňové absorpčné kolóny. Absorbéry sa používajú aj v chladiacej technike.

absorpčný regulátor — zariadenie regulujúce otáčky alebo rýchlosť stroja, prístroja alebo zariadenia absorpciou prebytku pohybovej energie hnacieho hriadeľa trením (napr. tanierový alebo segmentový absorpčný regulátor). Môže slúžiť napr. na ovládanie automatickej bezpečnostnej brzdy výťahov, ktorú 1853 vynašiel Američan Elisha Graves Otis (*1811, †1861).

Adamka, Jozef, 21. 10. 1930 Malé Hoste, okr. Bánovce nad Bebravou – 7. 11. 2000 Bratislava — slovenský strojársky odborník a vysokoškolský pedagóg. Od 1960 pôsobil na STU v Bratislave; 1960 DrSc., 1979 profesor. Zaoberal sa technológiou zvárania a oteruvzdornými materiálmi. Autor práce Technológia tvárnenia, zlievarenstva a zvárania (1988, s kolektívom).

adjustácia [lat.] — usporiadanie, vystrojenie, vybavenie, úprava;

1. vybavenie prístroja alebo stroja príslušenstvom, pomôckami, obalom a dokumentáciou potrebnými na jeho účelné využívanie a údržbu;

2. úprava výrobku na udržanie jeho úžitkovej hodnoty pre spotrebiteľa (o. i. vhodným obalom a údajmi o výrobku); vybavenie výrobku všetkými potrebnými náležitosťami (napr. pri obleku: sako + vesta + nohavice, visačky, symboly zloženia a ošetrovania, náhradný materiál a gombík, vešiak, obal);

3. psychol. proces vytvárania harmonického vzťahu medzi jedincom a sociálnym prostredím. Aktivita človeka pri zvládaní nových sociálnych situácií (napr. pri nástupe do nového zamestnania);

4. výtv. konečná úprava umeleckého diela pred jeho vystavením (paspartovanie, rámovanie ap.).

admisia [lat.] — vstup pracovnej látky do tepelného motora. Rozlišuje sa prerušovaná (piestové stroje) a nepretržitá (turbíny) admisia.

agregát [lat.] — zoskupenie, nahromadenie, zhluk;

1. biol. → agregátny druh;

2. ekon. súhrnná veličina charakteristická pre ekonomickú činnosť danej spoločnosti, získaná zhrnutím základných operácií uskutočnených rozličnými ekonomickými subjektmi (národný dôchodok, celková zamestnanosť, úhrnná spotreba ap.);

3. filoz. jednota, ktorá vzniká zložením jednotlivých, relatívne samostatných častí, pričom samostatnosť častí sa do určitej miery zachováva; vonkajšie spojenie prvkov. Vyskytuje sa aj v spojení s pojmami substancia, zmes, vzťah, kompozitum, mechanizmus. Pojem agregát podrobil analýze už Aristoteles. Nachádza sa v prácach G. W. Leibnitza, I. Kanta, J. G. Fichteho, G. W. F. Hegla;

4. geol. → minerálny agregát;

5. log. súbor objektov, ktoré spĺňajú danú podmienku;

6. pedol. → pôdny agregát;

7. stroj. trvalé zoskupenie dvoch alebo viacerých strojov alebo zariadení spojených do účelného celku tak, aby plnili zložitejšiu funkciu, napr. turbína s generátorom, elektromotor s kompresorom, prípadne vytváranie poľnohospodárskych samohybných jednoúčelových strojov (napr. samohybný postrekovač).

agresivita [lat.] — útočnosť, výbojnosť, dobyvačnosť;

1. biol. tendencia živočíchov napádať alebo ohrozovať iné jedince toho istého druhu (vnútrodruhová agresivita) alebo cudzieho druhu (medzidruhová agresivita). Biologický význam agresivity spočíva vo výbere najlepších jedincov pri rozmnožovaní, umožňuje rovnomerné rozšírenie a zväčšovanie areálu druhu, pri sociálnych druhoch zabezpečuje najskúsenejšieho jedinca na vedúce miesto;

2. psychol. tendencia (aj vlastnosť) atakovať, útočiť na nejaké veci a osoby (slovne alebo útočným činom), presadzovať bezohľadne (až brutálne) svoje záujmy a ciele;

3. tech. schopnosť určitých látok rozrúšať iné látky, napr. v stavebníctve schopnosť prostredia škodlivo ovplyvňovať vlastnosti stavebných materiálov, spravidla ich chemicky rozrúšať a postupne znehodnocovať. Vyskytuje sa aj agresivita ovzdušia vyvolaná obsahom priemyselných exhalátov, najmä oxidu siričitého SO₂, agresivita kvapalín (znečistené odpadové vody, ako aj prirodzené agresívne vody) a agresivita pôdy (vplyv spodnej vody, mikroorganizmy). Betónové a murované konštrukcie sú poškodzované vylúhovaním a rozkladom niektorých ich zložiek pôsobením mäkkých, kyslých a uhličitých vôd; síranové vody spôsobujú napr. vznik kryštálov, ktoré potrhajú betón. Kovové konštrukcie znehodnocuje korózia. Pred agresivitou prostredia sa konštrukcie chránia izoláciami, nátermi, obkladmi, voľbou vhodných materiálov a technológie výroby.

air condition [ér kondišn; angl.] → klimatizácia

akceleračná pumpička — časť karburátora, ktorá po prudkom stlačení akcelerátora vstrekne dodatočné množstvo paliva na obohatenie nasávanej zmesi paliva a vzduchu do valca benzínového motora.

akcelerátor [lat.] — zariadenie, ktorým vodič motorového vozidla ovláda výkon motora zmenou množstva palivovej zmesi alebo množstva vstrekovaného paliva privádzaného do motora. Akcelerátor môže byť mechanický alebo elektronický. Hovorovo pedál (páka) plynu.

akčná turbína, rovnotlaková turbína — spoločné pomenovanie rovnotlakovej parnej turbíny a rovnotlakovej vodnej turbíny.

akosť povrchu — súhrn vlastností charakterizujúcich geometrický, fyzikálny a chemický stav povrchovej vrstvy materiálu skúmanej plochy. Akosť povrchu závisí od materiálu, od mechanického, tepelného a tepelno-chemického spôsobu jeho spracovania na polotovar, od spôsobu obrobenia plochy a od dodatočných povrchových úprav; → drsnosť povrchu.

Americká spoločnosť strojných inžinierov, angl. American Society of Mechanical Engineers, ASME — odborná spoločnosť pracujúca na komerčnej báze, založená 1880 so sídlom v New Yorku. Združuje vyše 130-tis. členov z USA a z vyše 150 krajín sveta, má úrady aj v iných štátoch (Belgicko, Čína, India). Podporuje rozvoj vedy v odbore strojárstvo, organizuje ďalšie vzdelávanie odborníkov prostredníctvom kurzov, prednášok, konferencií a sympózií. Z poverenia vlády USA vydáva technické normy pre priemysel a výrobu v odbore strojárstvo; normy a smernice ASME sa používajú vo viac než 100 krajinách sveta. Na základe smerníc vykonáva auditovanie a certifikáciu strojárskych podnikov a prevádzok. Pre USA nostrifikuje diplomy absolventov vysokých škôl. ASME vydáva vyše 40 odborných časopisov a periodík. Od 1920 sa delí na divízie a inštitúty, v súčasnosti má 37 odborných divízií, najznámejšie sú stavba lietadiel, energetika, tlakové nádoby a potrubia, hydro- a aeromechanika, tepelná technika.

Amontons [-ton], Guillaume, 31. 8. 1663 Paríž – 11. 10. 1705 tamže — francúzsky prírodovedec, zememerač, staviteľ a fyzik, člen Francúzskej akadémie. Zaoberal sa dynamikou plynov, ako prvý rozvíjal predstavu o tepelnom pohybe látky. Vynašiel teplomer vzduchu, zaoberal sa zlepšovaním čerpadiel, tlakomerov, teplomerov. R. 1695 postavil v Paríži optický telegraf, 1699 navrhol parnú turbínu.

Amslerov dynamometer, torzný dynamometer — zariadenie na meranie mechanického výkonu rotačných strojov pomocou merania točivého momentu a stanovenia otáčok. Točivý moment sa určuje pomocou torznej tyče vloženej medzi hnaciu a hnanú časť zariadenia z natočenia kotúčov odčítaného pomocou stroboskopu. Nazvaný podľa vynálezcu, švajčiarskeho matematika a konštruktéra Alfreda Jakoba Amslera (*asi 1858, †1940).

ANABEX^® — registrovaná ochranná známka Skupiny spoločností a podnikov Slovnaft pre prísady do ropných výrobkov. Prvá prísada s týmto názvom ANABEX^®-99 chránila pred poškodením sedlá výfukových ventilov automobilov používajúcich bezolovnatý benzín, ktoré boli konštruované na prevádzku na benzín obsahujúci olovnaté antidetonátory. Prísada ANABEX^®-99 sa používala v období 1992 – 2005 pri výrobe bezolovnatých benzínov radu UNI (UNIbenzín 91 a UNIsuper 95), ktoré úplne nahradili olovnaté benzíny. R. 1995 patrilo Slovensko medzi prvých päť štátov v Európe, v ktorých sa používali výhradne bezolovnaté automobilové benzíny. Zriedený roztok prísady ANABEX^®-99 vo forme malospotrebiteľského balenia sa označoval ako ANABEX^®-UNI. Aktívnou zložkou prísady ANABEX^®-99 boli alkalické soli (sodné, neskôr draselné) alkylaryldikarboxylových kyselín. Názov ANABEX vznikol z pôvodne používaného názvu tejto skupiny produktov (Aditíva do motorovej NAfty a automobilových BEnzínov).

analyzátor spalín — prístroj na určenie zloženia výfukových plynov spaľovacieho motora (piestového, turbíny; aj analyzátor výfukových plynov) alebo spalín iných spaľovacích zariadení (kotlov, pecí ap.). Analyzátory spalín sa delia na chemické a fyzikálne. Z chemických je známy Orsatov prístroj. Fyzikálny analyzátor spalín umožňuje určiť zloženie plynov nepriamo, meraním niektorých fyzikálnych vlastností, napr. tepelnej vodivosti, elektrického odporu pri prietoku kapilárou, absorpcie svetla ap.

analyzátor výfukových plynov → analyzátor spalín

anemometer [gr.] — prístroj na meranie rýchlosti vetra (vzduchu) alebo plynu. Podľa princípu konštrukcie sa rozlišujú mechanické, aerodynamické, schladzovacie, laserové, ultrazvukové a akustické rezonančné anemometre.

Mechanické anemometre využívajú otočný miskový alebo lopatkový systém rotujúci okolo vertikálnej, resp. horizontálnej osi; meria sa počet otáčok za jednotku času, ktorý závisí od rýchlosti vetra.

Aerodynamické anemometre (tlakové) využívajú špeciálnu aerodynamickú trubicu umožňujúcu merať rozdiel dynamického a statického tlaku, ktorý závisí od rýchlosti vetra.

Schladzovacie anemometre (žiarové) sú založené na ochladzovaní elektricky žeraveného drôtika vyhriateho na vyššiu teplotu, ako je teplota v prostredí merania. Odčítaná veličina je ciachovaná v závislosti od rýchlosti vetra (zníženie teploty drôtu závisí od rýchlosti vetra).

Laserové anemometre merajúce rýchlosť objektov pomocou zväzku laserových lúčov sú založené na Dopplerovom jave (angl. Laser Doppler Anemometer, LDA). Pri meraní rýchlosti vzduchu merajú Dopplerov posun medzi frekvenciou svetla rozptýleného na malých časticiach pohybujúcich sa so vzduchom a frekvenciou svetla dopadajúceho na ne, ktorý je úmerný rýchlosti prúdiaceho vzduchu.

Ultrazvukové anemometre sú založené na stanovení rozdielu rýchlosti zvuku ultrazvukových impulzov v smere a proti smeru prúdenia vzduchu. Využívajú systém dvojice vysielacích a prijímacích častí prístroja, ktoré vysielajú signály vo dvoch smeroch kolmých na seba. V každej dvojici vysielač – snímač sa meria čas, ktorý uplynul medzi vyslaním a prijatím zvukového impulzu, a to v obidvoch smeroch, pričom sa vymení úloha snímača a prijímača. Rýchlosť zvuku sa určí ako pomer známej vzdialenosti vysielač – snímač a času, za ktorý medzi nimi prešiel signál.

Akustické rezonančné anemometre používajú na meranie rýchlosti vzduchu stojatú zvukovú vlnu, ktorá sa vytvorí v malej dutine prístroja. Meraním fázového posunu stojatej zvukovej vlny spôsobeného prúdom vzduchu sa ďalšími matematickými postupmi určí rýchlosť a smer vetra. Anemometre sa používajú v meteorológii, v letectve, vo vzduchotechnike i v športe. Anemometer napojený na registračné zariadenie sa nazýva anemograf.

anemostat [gr.] — rozptyľovač vzduchu, súčasť vetracieho zariadenia upravujúca rýchlosť a smer privádzaného vzduchu na pracovisko. Podľa vyhotovenia existujú napr. ružicové, doskové a žalúziové anemostaty; podľa umiestnenia napr. stropové.

anergia [gr.] — časť energie, ktorú nie je možné premeniť na inú formu energie; časť schopná premeny je exergia.

angledozér [engl-; angl.] — pásový alebo kolesový traktor nesúci pred sebou radlicu (zvierajúcu s osou traktora uhol 60°). Používa sa na rýpanie súdržných zemín, nahŕňanie a rozhŕňanie sypkých hornín.

armatúra [lat.] —

1. biol. armatúra listu — sklerenchymatické povrazce žilnatiny alebo iných častí listu, ktoré slúžia na vystuženie jeho čepele;

2. stav. armatúra betónu → výstužná oceľ;

3. stroj. pomocné zariadenie umožňujúce ovládať alebo merať prietok kvapalín alebo ich tlak v mechanizmoch s prietokom kvapalín, a tak ovládať funkciu potrubných rozvodov, sietí a hydraulických mechanizmov. Zatváracími časťami armatúry sú ventily, posúvače, kohúty a klapky. Špeciálne armatúry sa používajú na ovládanie tlaku (redukčné ventily, prepúšťacie ventily), teploty (regulátory teploty) a prietoku (regulátor hladiny, napájania). Špeciálne sú aj poistné armatúry (poistné ventily, poruchové ventily), ochranné armatúry (spätné uzávery, nasávacie koše, sitá do potrubia), odvádzače kondenzátu, odkaľovacie ventily a pod. Vo vodovodných sieťach sú aj ďalšie špecifické armatúry, napr. bahník, vzdušník či hydrant.

Armatúra parných kotlov je výstroj parného kotla umožňujúca jeho pravidelnú bezporuchovú a bezpečnú prevádzku. Parný kotol je povinne vybavený uzatváracou, regulačnou, poistnou a bezpečnostnou armatúrou. Poistná armatúra slúži na otváranie a vypúšťanie, bezpečnostná po uzavretí oddelí chránený úsek od ostatného potrubia. Kotol musí mať najmenej dva poisťovacie ventily, dva priame vodoznaky, manometer s označením najvyššieho prípustného tlaku a s odbočkou na pripojenie kontrolného manometra, najmenej dve napájacie zariadenia s navzájom nezávislým pohonom, odkaľovací a odlúhovací ventil a hlavný uzatvárací ventil na napájanie vody. K armatúram parných kotlov patria aj ventil na odber pary, vypúšťací ventil, prielez na čistenie kotla, otvor na sledovanie plameňa a na uvoľnenie trosky, teplomery, vodomery, paromery a ukazovateľ oxidu uhličitého (CO₂) v spalinách. Rozsah armatúry parného kotla sa mení podľa typu kotla.

automat [gr.] —

1. inform. abstraktný matematický stroj modelujúci proces, v ktorom sa vstupné údaje transformujú na výstupné údaje. Je charakterizovaný množinou stavov, začiatočným stavom, množinou vstupných symbolov (vstupná abeceda), prechodovou funkciou, množinou akceptačných (koncových) stavov a prípadne ďalšími prvkami, napríklad pamäťou. Automat na svojom vstupe načítava znaky vstupného slova a na základe načítaného znaku, aktuálneho stavu a prechodovej funkcie sa jeho stav mení. Rozlišujú sa rozpoznávacie a prekladacie automaty. Rozpoznávací automat (akceptor) určuje, či načítané vstupné slovo patrí alebo nepatrí do nejakého jazyka (→ formálny jazyk). Slovo do jazyka patrí, ak ho automat akceptuje, teda ak je po načítaní všetkých znakov slova v jednom z akceptačných stavov. Jazyk rozpoznávaný automatom je množina všetkých slov, ktoré automat akceptuje. Prekladový automat (transduktor) k vstupnému slovu vypočíta výstupné slovo, čím prekladá slová vstupného jazyka na slová výstupného jazyka. Z hľadiska vybavenia pamäťou sa rozlišujú 4 základné typy automatov: konečný automat, zásobníkový automat, lineárne ohraničený automat a Turingov stroj. Podľa prechodovej funkcie sa automaty delia na deterministické (→ deterministický automat) a nedeterministické (→ nedeterministický automat). Automaty hrajú významnú rolu v teórii vypočítateľnosti, teórii zložitosti, konštrukcii kompilátorov, lexikálnej a syntaktickej analýze, syntéze a analýze logických obvodov a v ďalších oblastiach.

2. stroj. zariadenie, prístroj alebo stroj schopný riadiť činnosť alebo funkciu objektu bez trvalej riadiacej činnosti človeka. Podľa úrovne činnosti sú automaty ovládacie (bez spätnej väzby), regulačné (so spätnou väzbou) a adaptívne (kybernetické zariadenie, ktoré volí optimálne podmienky riadenia). Významne sa uplatňujú v strojárskej technológii, v oblasti služieb (napr. predajné, telefónne, hudobné automaty) a i.;

3. voj. ľahká ručná automatická zbraň na boj zblízka na vzdialenosť do 500 m. V zásobníku má obyčajne 32 nábojov, rýchlosť streľby asi 100 rán za minútu; umožňuje streľbu jednotlivými ranami a dávkami; všeobecný názov ruskej automatickej zbrane používanej v 2. svet. vojne.

automatizácia [gr.] — technológia, ktorá umožňuje realizovať činnosti a postupy bez účasti človeka. Názov pochádza z gréckeho slova automaton (konajúci z vlastnej vôle), odkiaľ je dnešný termín automat. Automatizácia sa uplatňuje v širokej škále činností, od výrobných procesov až po služby, založená je na použití technických prostriedkov, ekonomicko-matematických metód a riadiacich systémov (→ automatizovaný systém riadenia). Zavádzaním strojov a zariadení samočinne (automaticky) vykonávajúcich danú výrobnú alebo inú činnosť sa človek prostredníctvom automatizácie čiastočne alebo úplne uvoľňuje od priamej účasti na získavaní, spracúvaní, prenose a využívaní materiálov, energie a informácií. Automatizácia sa môže týkať jednotlivých zariadení alebo procesov (automatické otváranie dverí), celých výrobných procesov až po úroveň celých podnikov; automatizovať možno tiež projektovanie, služby a mnohé iné ľudské činnosti.

Hoci začiatky automatizácie siahajú do čias prvej priemyselnej revolúcie (Wattov odstredivý regulátor otáčok parného stroja), jej zásadný rozmach nastal až v 20. storočí. Kým začiatkom 20. storočia prevládal intuitívny prístup k automatizácii, od 2. polovice storočia sa začal uplatňovať vedecký prístup založený na prudkom rozvoji teórie riadenia v rámci vedeckých disciplín, ako sú kybernetika, teória automatického riadenia, teória systémov, teória informácie a iné.

Automatizácia odbremeňuje človeka od ťažkej, jednotvárnej, časovo náročnej a zdraviu škodlivej fyzickej práce i od mnohých druhov duševnej činnosti vrátane riadenia systémov. Prináša mnohonásobné zvýšenie produktivity práce, znižuje vlastné náklady a skracuje výrobné lehoty; spravidla je investíciou s rýchlou návratnosťou. Automatizačné prostriedky opravujú aj prípadné odchýlky od nastaveného výrobného alebo iného programu bez zásahu človeka, dokážu riadiť zmenu stanoveného programu (ak sa zmenia podmienky, za ktorých proces prebieha), sú schopné dosahovať presnosť a rýchlosť presahujúcu ľudské schopnosti, a to aj v podmienkach, ktoré sú pre ľudský organizmus neúnosné alebo škodlivé. Hoci automatizácia prispieva k ozdraveniu pracovného prostredia, k znižovaniu úrazovosti a pracovnej chorobnosti, prináša so sebou i nové problémy ochrany zdravia z hygienického, fyziologického a psychologického hľadiska z dôvodov presunu pracovného zaťaženia z fyzickej sféry do sféry neuropsychickej. Neuropsychická záťaž je daná vysokou zodpovednosťou pracovníkov, vysokými požiadavkami na analytickú a syntetickú činnosť, veľkým zaťažením zmyslových orgánov ap.

Bača, Jozef, 15. 10. 1935 Hlohovec — slovenský strojársky technológ. R. 1958 – 85 pôsobil na STU v Bratislave, od 1985 v Trnave; 1997 profesor, 2008 emeritný profesor. Zaoberal sa problematikou tvárnenia kovov, výskumu a výroby bimetalických nástrojov. Autor a spoluautor vedeckých a odborných článkov a vysokoškolských učebníc, v odbore vlastní 24 patentov.

bahník → kalojem

bajonetový spoj — ľahko rozoberateľné mechanické spojenie dvoch valcovitých alebo plochých častí predmetov (prístrojov), pri ktorom zasúvateľná časť jednej časti výstupkom zapadne do vhodne tvarovanej drážky v druhej časti spoja. Spájané časti sa v jednom smere ľahko zasunú a pootočením v priečnom smere sa zabráni ich spätnému vysunutiu. Bajonetový spoj sa používa napr. na upevnenie fotografických objektívov, automobilových žiaroviek, prenosných potrubí a i.

baliaci stroj, balička — pracovný stroj vykonávajúci obyčajne niekoľko baliacich operácií, zaradený do baliacej linky. Jeho výkon je daný počtom vytvorených jednotiek za jednotku času, pohybuje sa od 15 balíčkov za minútu pri poloautomatoch a jednoduchých (krokových) operáciách až po 1 500 jednotiek za minútu pri plnení a uzatváraní fliaš na kontinuálnych rotorových linkách. Rozsah typov je daný rôznorodosťou procesov balenia, rôznosťou možností organizácie procesu balenia v priestore a čase (stroje v linke, rotorové, krokové, pracovné, kontinuálne), možnosťami použitia niekoľkých druhov pohonu funkčných členov, rôznych systémov automatického riadenia a regulácie operačných pohybov (napr. programové riadenie) a dosiahnutým stupňom automatizácie.

balička → baliaci stroj

Bánki, Donát, 6. 6. 1859 Bakonybánk – 1. 8. 1922 Budapešť — maďarský technik, konštruktér a vynálezca. Profesor na technike v Budapešti. R. 1893 (spolu s Jánosom Csonkom, *1852, †1939) skonštruoval karburátor, 1894 zážihový spaľovací motor a 1917 vodnú turbínu známu ako Bánkiho turbína.

baran —

1. biol. samec ovce, plemenník chovaný na zabezpečenie reprodukcie stáda, ako aj na produkciu úžitkových produktov (mäso, vlna);

2. stroj. pracovná časť buchara alebo baranidla. Má veľkú hmotnosť a pri dopade vykonáva prácu potrebnú na požadovanú deformáciu materiálu;

3. voj. lat. testudo arietaria — staroveké obliehacie vojenské zariadenie. Pôvodne ho tvoril mohutný kmeň stromu s čelnou údernou železnou hlavicou zvyčajne v podobe hlavy barana. Slúžil na rozrúšanie brán obliehaných miest a hradných múrov opevnení. Jeho účinnosť technicky zdokonalili Rimania, ktorí ho umiestnili pod pohyblivý prístrešok zhotovený z pevných brvien pokrytých nehorľavými kožami a kovovými platňami. Samotné teleso barana bolo zavesené na lanách. Do kyvadlového pohybu ho uvádzali vojaci chránení prístreškom, prípadne ukrytí v konštrukciách pohyblivých obliehacích veží.

baranidlo — technické zariadenie na zarážanie nosných stĺpov do podložia (→ baranenie). Skladá sa z lešenia (vodidiel), z barana (úderná časť) a z hnacieho stroja. V padacom baranidle sa päťdesiat- až niekoľko stokilogramový baran dvíha lanom mechanicky (ručne) alebo strojom (tlakom pary alebo plynu) a necháva sa voľne padnúť. Používajú sa mechanické, parné, hydraulické, rýchloúderné, vibračné a i. baranidlá.

bariérová skúška, angl. crash-test — skúšobná metóda na určenie deformačných vlastností strojných zariadení. V doprave skúška na overenie pasívnej bezpečnosti karosérie osobného automobilu nárazom na pevnú betónovú stenu rýchlosťou 48,3 km/h. Následky nárazu pre posádku sa sledujú pomocou snímačov zabudovaných v skúšobnej figuríne (v tzv. Oscarovi) umiestnenej na sedadle vodiča. Po náraze nesmie byť vnútorný priestor pre posádku veľmi zdeformovaný. Jeho pevná časť nesmie po skúške ohrozovať cestujúcich, dvere sa nesmú pri náraze samovoľne otvoriť, ale po ňom sa musia dať otvoriť bez použitia pomocných nástrojov, vodorovný posun stĺpika riadenia nesmie byť po náraze väčší ako 127 mm. S ohľadom na bezpečnosť posádky je bariérová skúška pre výrobcov povinná, predpisujú ju zákonné opatrenia štátu alebo skupiny štátov.

Barysz [-ris], Igor, 21. 11. 1934 Kaloša, okres Rimavská Sobota – 23. 6. 2005 Vysoké Tatry, pochovaný v Žiline — slovenský strojársky odborník. R. 1957 – 58 pôsobil v Navike, n. p., Praha, 1959 – 63 na Strojníckej fakulte SVŠT (dnes STU) v Bratislave, od 1964 na Strojníckej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline, od 2001 až do smrti na Fakulte špeciálnej techniky Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne; 1997 profesor. Autor a spoluautor monografií Klzné uloženie – konštrukčné a teoretické riešenia (1995), Základy konštruovania (1998) a i., ako aj pôvodných vedeckých prác, viacerých projektov a skrípt.

batéria [fr.] — účelové zoskupenie rovnakých predmetov, napr. vodovodná batéria — ventily na regulovanie a miešanie teplej a studenej vody;

1. el.tech. elektrický zdroj vytvorený spojením niekoľkých rovnakých článkov (galvanických, akumulátorových, palivových, termoelektrických, solárnych). Sériovým spojením sa dosiahne vyššie napätie zdroja, paralelným spojením vyšší dovolený záťažový prúd zdroja (→ akumulátor, → galvanický článok, → palivový článok);

2. hud. skupina bicích nástrojov v orchestri alebo v inom inštrumentálnom zoskupení; v 18. stor. názov arpeggia a akordických figurácií (Albertiho bas);

3. sociol. batéria otázok — súbor vzájomne spojených a dopĺňajúcich sa otázok, ktoré majú zabezpečiť validitu odpovedí, a predísť tak nežiaducim vedľajším reakciám respondenta; batéria testov — súbor vzájomne spojených a na seba nadväzujúcich testov;

4. stroj. zoskupenie rovnakých zariadení (strojov) na zvýšenie účinku, resp. výkonu;

5. voj. palebná a taktická delostrelecká a raketová jednotka alebo porovnateľná jednotka iných ozbrojených síl; aj organizačný celok obsahujúci zbrane, torpédomety, svetlomety alebo raketové komplety rovnakého kalibru alebo použitia.

Bauschinger [-šin-], Johann, 11. 6. 1834 Norimberg – 25. 11. 1893 Mníchov — nemecký technik. Od 1868 profesor na technike v Mníchove. Pracoval v odboroch mechanika a grafická statika. R. 1886 objavil Bauschingerov jav.

Bechný, Lubomír, 31. 12. 1933 Ostrava — slovenský metalurg českého pôvodu. Do 1960 pôsobil v Zbrojovke Vsetín, 1960 – 64 v Turčianskych strojárňach v Martine, od 1964 na Žilinskej univerzite v Žiline; 1993 profesor. Vo vedeckých prácach sa spočiatku venoval najmä vývoju progresívnych druhov grafitických liatin (liatin s červíkovitým a kompaktným tvarom grafitu), autor kryštalizačného modelu grafitických liatin. V oblasti kryštalizácie liatin vytvoril vedeckú školu. Neskôr sa zaoberal filtráciou kovov, ovplyvňovaním kryštalizácie zliatin elektromagnetickými silami a zlepšovaním vlastností hliníkových zliatin (AlSi₇MgTi).

Autor prác Nové princípy v metalurgii zliatin (1990), Optimalizácia vlastností zlievarenských materiálov na odliatky zvýšenej presnosti (1991 – 93), Riadenie a predikcia vlastností materiálov na odliatky vysokej akosti (1994), Výskum zákonitostí tuhnutia liatych materiálov pre odliatky zvýšenej presnosti (1997).

Békés, Ján, 20. 5. 1925 Bratislava – 24. 8. 2014 tamže — slovenský strojársky technológ. R. 1951 – 86 pôsobil na Strojníckej fakulte STU v Bratislave, 1986 – 90 vo Výskumnom ústave náradia v Nových Zámkoch, 1990 – 2005 na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Trnave; 1991 profesor, 1992 DrSc.

Vo vedeckej činnosti sa zameriaval na oblasť strojárskej technológie, teórie rezania, zavádzania počítačovej podpory do technických vied, matematických metód v strojárskych procesoch, zákonov výroby súčiastok a teórie strojárskej technológie. Spoluautor diela Teoretické základy obrábania kovov (1967), autor prác Zborník statí z technológie obrábania (1975) a Inžinierska technológia obrábania kovov (1981, v Maďarsku 1984).

creep [kríp; angl.] —

1. geomorfol. → zliezanie zvetranín;

2. stroj., hut. → tečenie materiálu.

elevácia [lat.] — pohyb nahor, dvíhanie, zdvih; geomorfol. vyvýšenina, vypuklá forma georeliéfu s väčšou nadmorskou výškou ako výšky okolia. Má tvar chrbta, hrebeňa, kužeľa, kopuly alebo klenby, v závislosti od amplitúdy reliéfu sa označuje ako pahorok, kopec, vrch a i. Vzniká tektonickými pohybmi (antiklinálne chrbty, tektonické klenby, hraste, klenbohraste ap.), vulkanickou činnosťou (sopky, vulkanické klenby, ihly a i.), pri eróznej činnosti odnosom okolitých hornín (rôzne tvrdoše, napr. bradlá a príkrovové trosky, obtočníky, nunataky a i.) alebo akumulačnou činnosťou vetra (duny), ľadovcov (morénové valy, sandre) alebo riek (štrkové ostrovy). Opakom je depresia.

galvanizácia [vl. m.] —

1. → galvanické pokovovanie;

2. liečba jednosmerným elektrickým (galvanickým) prúdom, galvanoterapia.

hádzavosť — stroj. veličina vyjadrujúca nesymetrickosť rotujúcej súčiastky (napr. kotúč, valček, koleso a i.). Meria sa v jednotkách dĺžky odchýlkomerom. Axiálna hádzavosť sa posudzuje vzhľadom na os zhodnú s osou rotácie, radiálna hádzavosť vzhľadom na os kolmú na os rotácie. Dovolené hodnoty hádzavosti sa uvádzajú v normách; zvýšená hádzavosť spôsobuje nadmerné opotrebovanie súčiastok a ložísk.

Haighov diagram [hejgov] — diagram hraničných (medzných) stavov, ktorý udáva veľkosť obidvoch hlavných napätí materiálu namáhaného na medzu prieťažnosti (klzu) pri dvojosovej napätosti. Získava sa experimentálne a používa sa na zistenie miery bezpečnosti. Medzi prieťažnosti dvojosovej napätosti zodpovedajú rôzne kombinácie hlavných napätí σ₁a σ₂, ktoré v súradnicovej sústave pre σ₁ a σ₂ vypĺňajú krivku, čiaru medzných stavov. Pri homogénnych a izotropných materiáloch je čiara medzných stavov súmerná podľa osi druhého a štvrtého kvadrantu, pri materiáloch s rovnakou medzou prieťažnosti v ťahu σ_kt a tlaku σ_kd podľa osi prvého a tretieho kvadrantu. Z polohy nakresleného prevádzkového bodu M ležiaceho vnútri čiary medzných stavov sa zisťuje miera bezpečnosti. Haighov diagram v tvarovej pevnosti zobrazuje závislosť striedavej zložky napätia od predpätia. Hraničné stavy sa stanovujú skúškami vzoriek na únavu. Nazvaný podľa anglického technika Bernarda P. Haigha (*1884, †1941), ktorý ho 1917 navrhol.

hák [nem.] —

1. poľnohosp. jednoduché drevené náradie na kyprenie pôdy, bezplazové radlo;

2. stroj. súčiastka (nástroj alebo náradie) slúžiaca na zavesenie, zachytenie alebo pripevnenie, napr. nosný prvok zdvíhacích zariadení (žeriavov) na zavesenie bremien, súčiastka železničného vozňa, ktorá pomocou spojky spája jednotlivé vozne alebo lokomotívu s vozňami alebo súčiastka na zadnej časti automobilov na pripojenie prívesu;

3. šport. v pästiarstve úder ohnutou rukou.

hala [nem.] — veľkopriestorová stavba krytá stropom s veľkým rozpätím. Môže mať rôzne určenie. Jej pôvod siaha do staroveku, predovšetkým do obdobia antiky (→ bazilika). V stredoveku zaznamenal halový priestor výrazný rozvoj vytvorením formy halového kostola, kde (na rozdiel od ranokresťanskej baziliky) všetky lode mali rovnakú výšku. V novovekej architektúre sa pojmom hala označujú:

1. veľkorozponové priestory v továrňach (výrobné, montážne, skladové haly) alebo v dopravných komplexoch (staničné, letiskové haly), športové haly, tržnice, výstavné haly (paláce), poštové haly, haly s viacúčelovým využitím a i. V 19. stor. použitie kovu (liatina, oceľ) a skla v stavebníctve umožnilo zastrešovať veľké priestory; k významným príkladom patrili Crystal Palace v Londýne (1851, J. Paxton; 1937 zničený požiarom), tržnica Les Halles v Paríži (1859, Victor Baltard, *1805, †1874; 1970 zbúraná) a Galerie des machines (1887 – 89, Charles Louis Ferdinand Dutert, *1845, †1906; 1910 zničená). V 20. stor. ďalší rozvoj technických možností a uplatňovanie nových technologických postupov zdynamizovali proces realizácie veľkopriestorov, vznikli napr. šport. olympijské paláce v Ríme (P. L. Nervi, 1960) a Tokiu (K. Tange, 1964);

2. vstupná (vstupná hala — vestibul) alebo odpočinková miestnosť (respírium, promenoir) vo verejných, občianskych a iných budovách (hotely, kúpele), niekedy samonosná budova (kúpeľná dvorana);

3. väčší komunikačno-obytný priestor v byte či v rodinnom dome (vile) sprostredkúvajúci prístup do ďalších miestností, často s voľne stojacim schodiskom spájajúcim rôzne podlahové úrovne toho istého bytu. Niekedy býva bez priameho, prirodzeného osvetlenia.

hasák [nem.] — technický slangový názov kliešťového nastaviteľného kľúča na silné zatiahnutie a na rozoberanie rúrok.

Hauser [-zer], Jiří, 10. 2. 1892 Lišany, okres Rakovník – 20. 4. 1971 Brno — český strojár. R. 1919 pôsobil ako asistent na Vysokom učení technickom v Brne, 1919 – 23 technický úradník v USA, 1925 – 32 v Škodových závodoch v Plzni a Prahe, 1932 – 34 v Pražskej železničnej spoločnosti, 1934 – 38 v Škodových závodoch v Prahe, 1938 – 46 v automobilových závodoch v Mladej Boleslavi, 1947 – 51 prednášal na Vysokom učení technickom v Brne, 1951 – 53 na Vojenskej technickej akademii (dnes Vojenská akademie) v Brne, 1953 – 60 vedúci Katedry strojárskej výroby na Strojníckej fakulte SVŠT (dnes STU) v Bratislave, 1953 – 55 dekan fakulty; 1946 profesor. Priekopník prestavby vysokoškolského štúdia strojárskej technológie, zaslúžil sa o rozvoj výskumu v tomto študijnom odbore. Autor 5 vedeckých štúdií v odborných časopisoch, autor a spoluautor knižných publikácií Technický průvodce železničáře (1953), Automatizácia v priemysle (1956) a Obrábanie kovov (1960).

Havalda, Andrej, 26. 4. 1930 Turany, okres Martin – 19. 2. 2010 Bratislava — slovenský metalurg. Od 1953 pôsobil v Laboratóriu strojníctva a hutníctva SAV (dnes Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV), od 1971 zástupca riaditeľa, od 1981 až do odchodu do dôchodku vedúci oddelenia materiálov na Katedre materiálov a technológií Strojníckej fakulte STU v Bratislave; 1972 DrSc., 1979 profesor. R. 1967 – 68 hosťujúci docent na Michiganskej univerzite v Ann Arbore (Michigan) v USA. Od 1953 sa zaoberal problematikou fyzikálnej metalurgie, najmä vplyvom najdôležitejších technologických parametrov na celkovú tepelnú bilanciu zvárania elektrickým oblúkom a od 1981 štúdiom prípravy a vlastností nových druhov zložených kovových materiálov a materiálov pripravených technológiou práškovej metalurgie. Spoluzakladateľ (1962) a dlhodobý výkonný redaktor časopisu Kovové materiály. Autor vyše 150 odborných článkov v domácich i zahraničných vedeckých a odborných časopisoch, 9 vysokoškolských učebných textov, autor a spoluautor publikácií Tepelná kinetika pri zváraní elektrickým oblúkom (1960) a Základy zvárania, delenia a spájkovania (1989).