abaxiálny [lat.] — odosový; bot. strana bočného orgánu rastliny odvrátená od stonky, napr. rub listu. Opak: adaxiálny.

abélia, Abelia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zemolezovité. Poloopadavé alebo opadavé kry pochádzajúce z vých. Ázie a z Mexika. Majú dekoratívne vajcovité alebo okrúhle protistojné listy, niekedy usporiadané v troj- až štvorpočetných praslenoch, a rúrkovité alebo lievikovité kvety usporiadané v pazušných vrcholíkoch alebo vo vrcholových metlinách, plod jednosemenná kožovitá nažka. Najčastejšie sa pestujú do 3 m vysoká Abelia floribunda s červenými kvetmi a do 1,5 m vysoká Abelia x grandiflora s ružovými kvetmi.

abéliovec dvojradý, Abeliophyllum distichum — druh z čeľade olivovité. Z Kórey pochádzajúci, do 1,5 m vysoký opadavý ker s tmavozelenými protistojnými vajcovitými listami, ktorý kvitne v zime voňavými bielymi lupienkovými kvetmi s ružovým nádychom usporiadanými v pazušných strapcoch, plod krídlatá nažka.

absintín [gr.] — horčina nachádzajúca sa vo vňati paliny pravej (Artemisia absinthium).

absorpčné chlpy, pili absorbentes — bot. vláknité, šupinovité alebo štítkovité pokožkové útvary, ktoré sú schopné prijímať atmosférickú vodu a odovzdať ju listu; vyskytujú sa napr. pri rode okrasa (Butomus).

abundancia [lat.] — početnosť; počet jedincov rastlinného alebo živočíšneho druhu (rodu alebo čeľade) na jednotku plochy alebo objemu, napr. počet bukov lesných na 1 km², počet dafnií v 1 m³ vody.

Acaena [-ke-] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ružovité. Trváce, zvyčajne vždyzelené byliny alebo polokry vyskytujúce sa na celej juž. pologuli. Majú striedavé nepárnoperovité, do 15 cm dlhé rôznofarebné listy zložené z úzkych podlhovastých vajcovitých listkov a drobné bezlupienkové kvety usporiadané v stopkatých klasoch al. v hlávkach, plod nažka. Patrí sem okolo 100 druhov, napr. do 15 cm vysoká Acaena microphylla so sivozelenými listami a s červenými ostnatými plodmi.

acervulus [lat.] — podkutikulový alebo podepidermový mycéliový vankúšik s konídioformi a konídiami charakteristický pre rozmnožovanie nedokonalých húb z radu čiernospórkovcotvaré.

acetabulária [lat.], Acetabularia — rod rúrkovitých zelených rias z čeľade Dasycladaceae. Makroskopická, asi 3 cm vysoká riasa. Jej nápadný klobúčik s regeneračnou schopnosťou zložený zo vzájomne zrastených gametangií je spojený stopkou s pakorienkom, ktorá sa ukotvuje v substráte. Stielka je inkrustovaná uhličitanom vápenatým. Charakteristickou riasou litorálu Stredozemného mora je napr. druh Acetabularia mediterranea. S rodom acetabulária bola po prvýkrát vykonaná vegetatívna hybridizácia rias.

Acokanthera [ako- -te-] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zimozeleňovité. Vždyzelený ker s kožovitými listami a drobnými ružovými voňavými kvetmi, plod čierna jedovatá bobuľa.

Actinomyces [ak-] → aktinomycéty

acyklický kvet, flos acyclicus — kvet, ktorého kvetné orgány vyrastajú na kvetnom lôžku v špirále. Ak je kvetné lôžko pretiahnuté, kvetné orgány vyrastajú skrutkovito (napr. pri rode kalykant, Calycanthus).

Adansonia → baobab

adaxiálny [lat.] — priosový; bot. strana bočného orgánu rastliny privrátená k stonke, napr. líce listu. Opak: abaxiálny.

adelfia [gr.] — zrastanie tyčiniek do zväzočkov, zmnoženie z jednej, napr. pri rodoch ľubovník (Hypericum) a lipa (Tilia).

adénium, Adenium — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zimozeleňovité. Trváce sukulenty s mäsitými zhrubnutými stonkami, často postihované hubovými chorobami a odhnívaním, citlivé na chlad. Najznámejším druhom je adénium hrubé (Adenium obesum) s lievikovitými ružovými, vnútri bielymi kvetmi a oválnymi listami, plod mechúrik s páperistými semenami.

adiantovité [lat.], Adiantaceae — v starších botanických systémoch čeľaď vždyzelených papradí; v súčasnosti sú zaradené v čeľadi krídelnicovité.

adiant Venušin, Adiantum capillus-veneris, Venušin vlas — papraď z čeľade krídelnicovité (v starších botanických systémoch čeľaď adiantovité). Vždyzelená alebo poloopadavá papraď pochádzajúca z tropickej Ameriky. Má čiernu stonku a svetlozelené trojuholníkovité viackrát perovito zložené listy s kôpkami výtrusníc na ich okraji. Na Slovensku sa pestuje najmä v skleníkoch.

adlúmia, Adlumia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď makovité. Patria sem dva druhy, napr. 3 – 5 m vysoká adlúmia hubovitá (Adlumia fungosa), bylinná dvojročná popínavá rastlina so striedavými 2- až 4-krát perovito zloženými listami dlhými do 25 cm; v lete vytvára metliny malých rúrkovitých bielych alebo purpurových kvetov, plod tobolka.

Adonis → hlaváčik

adosovaný listeň — listeň bočného konárika postavený chrbtom k hlavnej osi, napr. pri jednoklíčnolistových rastlinách.

aerenchým [gr.] — špecializovaný typ základného pletiva rastlín, parenchýmu; prevzdušňovacie pletivo tvorené prevažne tenkoblannými odumretými bunkami s veľkými, vzduchom vyplnenými medzibunkovými priestormi (intercelulárami), ktoré sú spojené prieduchmi. Zabezpečuje výmenu plynov a vodnej pary medzi rastlinou a prostredím. Vyskytuje sa v primárnej kôre koreňov (napr. palmy), v kôre stoniek, v stržni listov (sitina, Juncus; jazyk, Phyllitis) a pri bahenných a vodných rastlinách; pri nedostatku prevzdušňovania sa tvorí aj pri druhoch, ktoré ho vo vhodných podmienkach netvoria.

aerofyt [gr.] — rastlina s asimilačnými a rozmnožovacími orgánmi trvalo umiestnenými vo vzdušnom prostredí žijúca mimo vodného prostredia; vodu prijíma z ovzdušia vo forme vodnej pary. Medzi aerofyty patria skoro všetky suchozemské rastliny. Opak: hydrofyt. Prechodom medzi aerofytmi a hydrofytmi sú mokraďové aerohydrofyty.

aerohydrofyt [gr.] → aerofyt

aerokarpia [gr.] — bot. tvorba plodov nad zemou. Opak: geokarpia.

aerotropizmus [gr.] — orientovaný ohyb alebo smer rastu rastlinného orgánu v smere vyššieho obsahu kyslíka, napr. korene vo vode chudobnej na kyslík sa ohýbajú smerom k povrchu s vyšším obsahom kyslíka; forma chemotropizmu.

afelandra, Aphelandra — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď akantovité. Vždyzelené kry a polokry pochádzajúce z tropických oblastí Strednej a Južnej Ameriky. Typickým zástupcom je afelandra kostrbatá (Aphelandra squarrosa) s dlhými lesklými vajcovitokopijovitými, mierne vráskovitými tmavozelenými listami s bielou žilnatinou, ktorá na jeseň vytvára husté súkvetie zlatožltých kvetov vyrastajúcich z pazúch žltých listeňov, plod tobolka.

africká pŕhľava → koleus Blumeho

africká valeriánka → fédia africká

africký mahagón → kája, → mahagónové drevá

agamospermia [gr.] — bot. proces, pri ktorom vzniká semeno rastlín bez oplodnenia, apomikticky (→ apomixia).

agapant [gr. + lat.], Agapanthus — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď amarylkovité. Vždyzelené trsovité trvalky s pásikavými listami a so zvončekovitými modrými kvetmi vo veľkých okolíkoch, plod trojhranná tobolka. Pestujú sa viaceré druhy a ich kultivary, napr. do 90 cm vysoký agapant africký (Agapanthus africanus) s 30 cm dlhými listami a do 80 cm vysoký agapant východný (Agapanthus orientalis) so 70 cm dlhými listami

Agapetes [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď vresovcovité. Vždyzelené alebo poloopadavé kry s oblúkovito previsnutými konármi, drobnými lesklými listami a rúrkovitými kvetmi. Pestujú sa viaceré druhy, napr. Agapetes rugosa, Agapetes serpens a Agapetes macrantha.

Agastache [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď hluchavkovité. Čiastočne mrazuvzdorné trvalky s aromatickými oválnymi listami a s kvetmi praslenovito usporiadanými v klasoch, plod tvrdka, vysoké do 1 m. Patrí medzi ne napr. Agastache mexicana (synonymum Brittonastrum mexicanum, Cedronella mexicana), ktorý v lete vytvára paprasleny malých rúrkovitých ružových až karmínových kvetov.

agát [gr.], Robinia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bôbovité. Rýchlorastúce jedovaté opadavé stromy alebo kry pochádzajúce zo Severnej Ameriky. Majú nepárnoperovito zložené listy, biele alebo ružové kvety usporiadané v strapcovitých súkvetiach, plod struk. Na Slovensku zdomácnel invázny, do 25 m vysoký druh agát biely (Robinia pseudoacacia) so sivohnedou hlboko zbrázdenou borkou, zriedkavejšie sa pestuje v parkoch agát srstnatý (Robinia hispida) a agát lepkavý (Robinia viscosa) s fialovoružovými kvetmi. Agát Holdtov je hybridom agáta bieleho a druhu Robinia luxurians. Agát tvorí prevažne súčasť nízkych lesov, vyznačuje sa bohatou výmladnosťou. Pre mohutnú koreňovú sústavu sa využíva pri zalesňovaní strží a neúrodných pôd. V lesoch na Slovensku je zastúpený 1,72 % (agát biely; údaj 2012). Drevo má žltozelené jadro, pre tvrdosť sa používa na výrobu náradia, v rezbárstve a nábytkárstve.

Agathosma [-tos-] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď rutovité. Vždyzelené aromatické kríky a polokry s malými protistojnými kožovitými listami a s drobnými päťpočetnými bielými, ružovými, purpurovými alebo červenými kvetmi, plod hranatá tobolka. Na Slovensku sa pestuje Agathosma pulchella s bielymi alebo s purpurovými kvetmi.

agáva [gr.], Agave — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď asparágovité, podčeľaď agávovité. Sukulentné trváce monokarpické byliny pochádzajúce z oblasti Karibiku a z juhu Severnej, Strednej a Južnej Ameriky, zdomácnené v Európe, Afrike, Indii a na Ďalekom východe. Majú mäsité mečovité, vajcovité alebo kopijovité, na vrcholoch ostnaté, na okrajoch zúbkaté alebo nezúbkaté listy usporiadané v ružiciach a lievikovité kvety so šiestimi korunnými lupienkami usporiadané v okolíkoch, strapcoch alebo metlinách, plod tobolka. Agáva prežíva zvyčajne 12 – 15 rokov, kvitne ale iba raz za život (kvety produkujú veľa nektáru, opeľované sú kolibríkmi a hmyzom, rod Agave palmeri netopiermi rodu Leptonycteris; materská rastlina po odkvitnutí hynie). Jedna z prvých rastlín pestovaných Indiánmi.

Patrí sem okolo 300 druhov, napr. agáva jukatánska (Agave fourcroydes), nazývaná aj jukatánsky sisal, ktorá sa pestuje pre pevné vlákno henequen používané v textilnom priemysle na povrazy, laná a vrecovinu. Rastie najmä v Mexiku (90 %), ale aj Strednej Amerike a na Kube. Agáva americká (Agave americana) sa v 16. stor. udomácnila v oblastiach okolo Stredozemného mora, poskytuje vlákno domingo, na Slovensku sa zvyčajne pestuje na ozdobné účely. Agáva sisalová (Agave sisalana) poskytuje vlákno sisal, Agave falcata vlákno guapilla dlhé 50 – 80 cm, Agave cantalata vlákno cantala, Agave letonae vlákno letona. Z vylisovanej šťavy agávy pulkvovej (Agave atrovirens alebo Agave salmiana) sa pripravuje fermentáciou mexický národný alkoholický nápoj pulque, šťava z čerstvých agáv sa nazýva aguamiel. Obidva nápoje používali okolo 1 000 rokov domorodci výlučne na náboženské a mýtické rituály, v súčasnosti sa v oblastiach bez vody stali zdrojom tekutín. Zo zmesi lisovaných listov ostatných druhov, najmä druhu agáva tekilová (Agave tequilana), sa vyrába alkoholický nápoj tequila (z jednej rastliny sa vyrobí asi 5 litrov). Z druhu Agave angustifolia (synonymum Agave pacifica), zbieraného v horách pomocou somárov a mulíc, sa získava alkoholický nápoj mezcal. Domorodci nazývajú agávu najčastejšie mezcal, mescal alebo metl.

agávovité [gr.], Agavaceae — v starších botanických systémoch čeľaď jednoklíčnolistových rastlín; v súčasnosti zaradené v čeľadi asparágovité.

agerát [gr. > lat.], Ageratum — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Jednoročné alebo trváce byliny alebo kry pochádzajúce zo Severnej Ameriky a z tropických oblastí Južnej Ameriky. Sú vysoké 10 – 90 cm, majú oválne alebo kopijovité listy, biele, svetloružové až fialové rúrkovité kvety a plievkaté lôžko úboru, plod nažka; voňajú kumarínom.

Patrí sem okolo 40 druhov, na Slovensku sa ako okrasné rastliny pestuju agerát hnidákovitý (Ageratum conyzoides), agerát mexický (Ageratum houstonianum alebo Ageratum mexicanum ) a jeho variety a agerát chocholíkatý (Ageratum corymbosum).

aglaonéma [gr.], Aglaonema — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď áronovité. Vždyzelené trsovité trvalky. Majú škvrnité oválne alebo kopijovité listy a kvet šúľok uzavretý v krémovom alebo v zelenkastobielom tulci, plod bobuľa. Pestujú sa napr. druhy aglaonéma pomiešaná (Aglaonema commutatum), aglaonéma kučeravá (Aglaonema crispum) a aglaonéma strakatá (Aglaonema pictum).

agregátne plazmódium, agregované plazmódium, nepravé plazmódium, pseudoplazmódium — bot. plazmatická hmota, masa tvorená z nahých voľne pospájaných buniek, ktoré možno od seba oddeliť tlakom; charakteristická pre triedu akrázie (Acrasiomycetes) z oddelenia slizovky (Myxophyta). Opak→ fuzionované plazmódium.

agregované plazmódium → agregátne plazmódium

agrostológia [gr.] — oblasť botaniky zaoberajúca sa trávami.

aguamiel [špan.] → agáva

Acharius, Erick, 10. 10. 1757 Gefle, dnes Gävle – 14. 8. 1819 Vadstena — švédsky lekár a botanik, zakladateľ lichenológie. Žiak C. Linného, profesor botaniky. Lichenizované huby (lišajníky) vytriedil ako samostatnú skupinu rastlín, podrobne študoval ich vonkajšiu stavbu, vypracoval ich morfologickú terminológiu, kde zaviedol pojmy thallus, podécium, apotécium, peritécium, sorédium a cyfela, opísal veľa nových druhov, najmä európskych. Jeho práce Opis lišajníkov (Lichenographiae, 1798), Všeobecný opis lišajníkov (Lichenographia universalis, 1810) a Synopsis methodica Lichenum (1814) sa stali základom vedeckého výskumu lichenizovaných húb.

achéna [gr. > lat.] — suchý nepukavý plod z 2 alebo z viacerých plodolistov s blanitým alebo s kožovitým oplodím, ktorý nezrastá so semenom; v opisnej morfológii označovaný aj ako viacplodolistová (najčastejšie dvojplodolistová) nažka, achenium. Typický pre čeľaď astrovité (Asteraceae) a stavikrvovité (Polygonaceae), ale aj pre rod lipa (Tilia).

achenium → achéna

achlamydický kvet — nahý kvet bez kvetných obalov (bez kalicha a koruny alebo bez okvetia). Je tvorený len tyčinkami a plodolistami, v prípade jednopohlavných kvetov len tyčinkami alebo len plodolistami (napr. vŕba).

Aichryson [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď tučnolistovité. Jednoročné alebo trvalé kríčkové rastliny s dužinatými kosoštvorcovými listami. Na skalkách sa ako okrasná rastlina pestuje kríženec Aichryson x domesticum so smotanovožltými kvetmi kvitnúcimi na jar.

akácia, Acacia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bôbovité (v starších botanických systémoch čeľaď citlivkovité). Vždyzelené poloopadavé alebo opadavé dreviny. Vyskytujú sa najmä v Austrálii a tropickej Afrike, známych asi 500 druhov. Pestujú sa pre bohaté súkvetia prevažne žltých drobných kvetov, napr. Acacia longifolia, Acacia pulchella, Acacia vericillata; niektoré druhy sú myrmekofilné (→ Beltovo teliesko). Konáriky s kvetmi akácie Farnesovej, bohato kvitnúcej začiatkom januára, pôvodom zo západnej Indie a v súčasnosti pestovanej na Azúrovom pobreží, sa vyvážajú ako takzvané vonné mimózy a extrakt z nich sa používa pri výrobe parfumov. Bohato tŕnitý druh akácia senegalská (Acacia senegal), rastúca v poriečí Nílu, poskytuje arabskú gumu, ktorá sa v období dažďov získava narezávaním kôry a používa sa najmä vo farmaceutickom priemysle.