Arkansas

Text hesla

Arkansas, skr. Ark. — štát na juhu USA na pravom brehu Mississippi. Povrch vypĺňa na juhu a východe Mississippská nížina, v severozáp. časti vrchoviny Boston a Ouachita (výšky nad 800 m n. m.) navzájom oddelené riekou Arkansas. Vlhké mierne až subtropické podnebie. Prevládajú žltozeme, černozeme a aluviálne pôdy. V nížinách a dolinách subtropické lesy, vo vyšších polohách borovice a duby. Veľké zásoby tvrdého dreva. Prevažne poľnohospodársky štát s farmami na juhovýchode. Pri Mississippi hlavné oblasti pestovania bavlníka. Ďalej pestovanie sóje, ryže, obilia. Chov hydiny a dobytka. Priemysel potravinársky (spracovanie hydiny, konzervovanie ovocia), drevársky, elektronický, chemický, ťažobný (ťažba ropy, bauxitu, stavebných materiálov). Pre Arkansas sú charakteristické malé až stredne veľké mestá.

Územie Arkansasu bolo objavené v 16. stor. Španielmi pod vedením Hernanda de Soto (*1500, †1542). R. 1686 tam Francúzi založili pevnosť Arkansas Post a územie bolo vyhlásené za francúzske (Louisiana). Francúzi tam vykonávali misionársku činnosť a obchodovali s Indiánmi až do 1762, keď postúpili územie na západ od Mississippi Španielsku. R. 1800 Španielsko tajne vrátilo územie Francúzsku, od ktorého ho 1803 odkúpili USA. Od 1812 samostatná oblasť v rámci teritória Missouri, 1819 samostatné teritórium, 1836 25. štát USA. Počas občianskej vojny v USA patril k 11 juž. štátom, ktoré sa odtrhli od Únie a vytvorili Konfederáciu. Načas existovali dve vlády, jedna lojálna Severu v Little Rocku a druhá konfederačná vo Washingtone (na juhozápade Arkansasu). R. 1868 bol Arkansas začlenený späť do Únie, 1874 bola prijatá súčasná ústava. Po skončení obdobia Rekonštrukcie Juhu USA (1863 – 77) boli vo vláde skoro nepretržite demokrati s výnimkou 1967 – 71, keď stál na čele vlády republikán Winthrop Rockefeller (*1912, †1973).

Popis ilustrácie

Zástava

Obsah tabuľky
Rozloha: 137 742 km2
Počet obyvateľov: 2 978 000 (2015)
Hlavné mesto: Little Rock
Popis ilustrácie

Poloha

Text hesla

Arkansas, skr. Ark. — štát na juhu USA na pravom brehu Mississippi. Povrch vypĺňa na juhu a východe Mississippská nížina, v severozáp. časti vrchoviny Boston a Ouachita (výšky nad 800 m n. m.) navzájom oddelené riekou Arkansas. Vlhké mierne až subtropické podnebie. Prevládajú žltozeme, černozeme a aluviálne pôdy. V nížinách a dolinách subtropické lesy, vo vyšších polohách borovice a duby. Veľké zásoby tvrdého dreva. Prevažne poľnohospodársky štát s farmami na juhovýchode. Pri Mississippi hlavné oblasti pestovania bavlníka. Ďalej pestovanie sóje, ryže, obilia. Chov hydiny a dobytka. Priemysel potravinársky (spracovanie hydiny, konzervovanie ovocia), drevársky, elektronický, chemický, ťažobný (ťažba ropy, bauxitu, stavebných materiálov). Pre Arkansas sú charakteristické malé až stredne veľké mestá.

Územie Arkansasu bolo objavené v 16. stor. Španielmi pod vedením Hernanda de Soto (*1500, †1542). R. 1686 tam Francúzi založili pevnosť Arkansas Post a územie bolo vyhlásené za francúzske (Louisiana). Francúzi tam vykonávali misionársku činnosť a obchodovali s Indiánmi až do 1762, keď postúpili územie na západ od Mississippi Španielsku. R. 1800 Španielsko tajne vrátilo územie Francúzsku, od ktorého ho 1803 odkúpili USA. Od 1812 samostatná oblasť v rámci teritória Missouri, 1819 samostatné teritórium, 1836 25. štát USA. Počas občianskej vojny v USA patril k 11 juž. štátom, ktoré sa odtrhli od Únie a vytvorili Konfederáciu. Načas existovali dve vlády, jedna lojálna Severu v Little Rocku a druhá konfederačná vo Washingtone (na juhozápade Arkansasu). R. 1868 bol Arkansas začlenený späť do Únie, 1874 bola prijatá súčasná ústava. Po skončení obdobia Rekonštrukcie Juhu USA (1863 – 77) boli vo vláde skoro nepretržite demokrati s výnimkou 1967 – 71, keď stál na čele vlády republikán Winthrop Rockefeller (*1912, †1973).

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Arkansas [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/arkansas-0