Aragónsko

Text hesla

Aragónsko, špan. Aragón — autonómna oblasť v severových. Španielsku na str. toku rieky Ebro medzi Iberskými vrchmi a Pyrenejami; 47 719 km2, 1,325 mil. obyvateľov (2014), administratívne stredisko Zaragoza. Zaberá väčšiu časť Aragónskej kotliny a priľahlé časti Pyrenejí a Iberských vrchov. V kotline prevládajú suché stepi, vo vrchoch listnaté a ihličnaté lesy. Prevažne poľnohospodárske územie s pestovaním obilnín, viniča, olívovníka, zeleniny, cukrovej repy. Značná časť pôdy zavlažovaná. Chov dobytka, oviec. Veľké zdroje vodnej energie (rieky Ebro, Cinca, Segre s prítokmi) a ložiská hnedého uhlia tvoria základ výroby elektrickej energie. Ťažba hnedého uhlia, železnej rudy (Ojos Negros), strojársky, automobilová, potravinársky (cukrovary, mlyny, výroba vína, olivového oleja), hutnícky (hlinikáreň) a chemický priemysel. Dôležité mestá: Zaragoza, Lérida, Huesca, Teruel.

Územie Aragónska, pôvodne osídlené Ibermi, Keltmi a Baskmi, patrilo od 2. púnskej vojny Rímskej ríši, 409 dobyté Alanmi, asi 411 Vandalmi, asi 418 Vizigótmi. Po ovládnutí takmer celého Pyrenejského polostrova Arabmi 711 sa zvyšky pôvodného obyvateľstva udržali v údolí Sobrarbe v Pyrenejach, ktoré sa stalo jadrom budúceho Aragónskeho kráľovstva. Okolo 806 Aznar I. Galíndes využil expanziu Franskej ríše k rieke Ebro a pod zvrchovanosťou Karola Veľkého založil grófstvo Aragón. Gróf García Galindes († 844) rozšíril svoju moc na ďalšie východopyrenejské údolia a osamostatnil sa od Frankov. R. 1089 dostal Sancho Ramírez kráľovský titul ako léno pod pápežskou ochranou. R. 1076 – 1134 únia s Navarrou. Alfonz I. Bojovník dobyl 1118 – 19 väčšiu časť povodia Ebra so Zaragozou, ktorá sa stala novým hlavným mestom. Sobášom kráľovnej Petronily s Ramónom Berenguerom IV. (1137) bolo k Aragónsku pripojené Katalánsko. Územná expanzia novej únie viedla k sformovaniu aragónskej koruny, kde si jednotlivé krajiny udržali autonómne postavenie. Za Alfonza II. boli pripojené Provensalsko a Roucillon, za jeho nástupcov Baleáry, Murcia, 1229 – 35 Malorka a Ibiza, 1238 Valencia, 1282 Sicília, 1284 Malta, 1323 Sardínia, 1379 Aténske vojvodstvo, 1442 Neapolské kráľovstvo. Sobáš Ferdinanda II. Aragónskeho a dedičky Kastílie Izabely I. Kastílskej (1469), neskorších katolíckych kráľov, viedol k vytvoreniu únie medzi obidvoma kráľovstvami od 1479, čím vznikol španielsky štát. K zjednoteniu štátnej moci v Španielsku však došlo až 1516 nástupom ich vnuka Karola I. (V.) z habsburskej dynastie. Počas napoleonských vojen sa Aragónsko stalo centrom národného odporu. Od 1982 autonómna oblasť Španielska.

Text hesla

Aragónsko, špan. Aragón — autonómna oblasť v severových. Španielsku na str. toku rieky Ebro medzi Iberskými vrchmi a Pyrenejami; 47 719 km2, 1,325 mil. obyvateľov (2014), administratívne stredisko Zaragoza. Zaberá väčšiu časť Aragónskej kotliny a priľahlé časti Pyrenejí a Iberských vrchov. V kotline prevládajú suché stepi, vo vrchoch listnaté a ihličnaté lesy. Prevažne poľnohospodárske územie s pestovaním obilnín, viniča, olívovníka, zeleniny, cukrovej repy. Značná časť pôdy zavlažovaná. Chov dobytka, oviec. Veľké zdroje vodnej energie (rieky Ebro, Cinca, Segre s prítokmi) a ložiská hnedého uhlia tvoria základ výroby elektrickej energie. Ťažba hnedého uhlia, železnej rudy (Ojos Negros), strojársky, automobilová, potravinársky (cukrovary, mlyny, výroba vína, olivového oleja), hutnícky (hlinikáreň) a chemický priemysel. Dôležité mestá: Zaragoza, Lérida, Huesca, Teruel.

Územie Aragónska, pôvodne osídlené Ibermi, Keltmi a Baskmi, patrilo od 2. púnskej vojny Rímskej ríši, 409 dobyté Alanmi, asi 411 Vandalmi, asi 418 Vizigótmi. Po ovládnutí takmer celého Pyrenejského polostrova Arabmi 711 sa zvyšky pôvodného obyvateľstva udržali v údolí Sobrarbe v Pyrenejach, ktoré sa stalo jadrom budúceho Aragónskeho kráľovstva. Okolo 806 Aznar I. Galíndes využil expanziu Franskej ríše k rieke Ebro a pod zvrchovanosťou Karola Veľkého založil grófstvo Aragón. Gróf García Galindes († 844) rozšíril svoju moc na ďalšie východopyrenejské údolia a osamostatnil sa od Frankov. R. 1089 dostal Sancho Ramírez kráľovský titul ako léno pod pápežskou ochranou. R. 1076 – 1134 únia s Navarrou. Alfonz I. Bojovník dobyl 1118 – 19 väčšiu časť povodia Ebra so Zaragozou, ktorá sa stala novým hlavným mestom. Sobášom kráľovnej Petronily s Ramónom Berenguerom IV. (1137) bolo k Aragónsku pripojené Katalánsko. Územná expanzia novej únie viedla k sformovaniu aragónskej koruny, kde si jednotlivé krajiny udržali autonómne postavenie. Za Alfonza II. boli pripojené Provensalsko a Roucillon, za jeho nástupcov Baleáry, Murcia, 1229 – 35 Malorka a Ibiza, 1238 Valencia, 1282 Sicília, 1284 Malta, 1323 Sardínia, 1379 Aténske vojvodstvo, 1442 Neapolské kráľovstvo. Sobáš Ferdinanda II. Aragónskeho a dedičky Kastílie Izabely I. Kastílskej (1469), neskorších katolíckych kráľov, viedol k vytvoreniu únie medzi obidvoma kráľovstvami od 1479, čím vznikol španielsky štát. K zjednoteniu štátnej moci v Španielsku však došlo až 1516 nástupom ich vnuka Karola I. (V.) z habsburskej dynastie. Počas napoleonských vojen sa Aragónsko stalo centrom národného odporu. Od 1982 autonómna oblasť Španielska.

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 26. októbra 2016.

Aragónsko [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-08-11]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/aragonsko