Apúlia

Apúlia, tal. Puglia — administratívna oblasť, kraj v juž. Taliansku v juhových. časti Apeninského polostrova na pobreží Jadranského mora a Tarentského zálivu Iónskeho mora; rozloha 19 363-tis. km², 4,077 mil. obyvateľov (2015), administratívne stredisko Bari.

Prevažnú časť Apúlie vypĺňajú mierne zvlnené roviny, v juhových. časti polostrov Salentina a nížina Murge. Na severozápade aluviálna nížina Tavoliere, vápencový polostrov Gargano a fragmenty Južných Apenín. Ložiská bauxitu, ťažba zemného plynu a kamennej soli (získavanej aj odparovaním morskej vody v salinách); úrodné pobrežné nížiny. Poľnohospodársko-priemyselný región, jedno z hlavných poľnohospodárskych území Talianska. Prvenstvo v pestovaní viniča, olív a tabaku. Pestujú sa aj obilniny, strukoviny, ovocie, bavlník, cukrová repa. Chov oviec, lov rýb (sardinky). Tradičný potravinársky (najmä výroba vína a olivového oleja), rozvinutý chemický (spracovanie ropy v Bari, Brindisi), hutnícky (Tarent), strojársky (výroba poľnohospodárskych strojov), gumársky (výroba pneumatík), textilný priemysel. Dôležité námorné prístavy v mestách Bari, Tarent a Brindisi, ďalšie významné mestá Foggia, Lecce.

V staroveku od 4. až 3. stor. pred n. l. súčasť Rímskej ríše. Najjužnejšia časť Apúlie sa nazývala Calabria (dnešná Kalábria sa nazývala Bruttium). V 6. stor. n. l. ju ovládli Longobardi, v 9. – 10. stor. súčasť Byzantskej ríše, 1042 dobytá Normanmi (Robert Guiscard a jeho syn Roger I.), ktorí potlačili vplyv Grékov z východu a Arabov z juhu. Roger II. spojil územie Apúlie s ostatnými normanskými dŕžavami v oblasti a po získaní kráľovského titulu sa od 1130 začalo jeho panstvo označovať ako Kráľovstvo Sicílie, Kalábrie a Apúlie (neoficiálne Kráľovstvo oboch Sicílií). Od 1282 (→ sicílske nešpory) sa Apúlia vyvíjala v rámci Neapolského kráľovstva, od 1861 súčasť Talianska.