Anjou

Anjou [-žu] — historická krajina v záp. Francúzsku na nížinatom území dolného toku Loiry. Najvýznamnejšie mesto Angers. Mierne vlhké prímorské podnebie. Úrodná poľnohospodárska oblasť, pestovanie pšenice, jačmeňa, raže, ovsa, ovocia, viniča; chov dobytka, ošípaných. Priemysel strojársky, drevársky, potravinársky.

Pôvodne osídlené keltským kmeňom Andekavov, od ktorého krajina získala názov (latinsky Andegavum). V období Franskej ríše tvorila súčasť Neustrie. Jadrom územia sa stal Angers, grófstvo udelené v 9. stor. Kapetovcom. Grófi z Anjou si čoskoro vydobyli nezávislosť od francúzskeho panovníka a na konci 9. stor. opanovali dočasne i Touraine a Maine. Vládnuci rod vystriedali vicegrófi, z nich sa v 2. polovici 10. a na začiatku 11. stor. presadila dynastia Fulkovcov (Fulko I. – III.; → Fulko III. Nerra), ktorí obsadili sev. časť Akvitánie sev. od Poitiers, Touraine (i s centrom kraja Tours) a Maine. Grófstvo Anjou bolo 1060 spojené s vojvodstvom Normandia a 1129 ho získal Godfried I. (Geoffroy) Plantagenet, ktorý prevzal i titul grófa z Anjou. Jeho syn Henri sa 1154 stal anglickým kráľom (ako Henrich II. Plantagenet) a územie Anjou bolo začlenené do anglických dŕžav na kontinente (→ Angevinská ríša). R. 1204 ho dobyl francúzsky kráľ Filip II. August a pripojil k svojim kráľovským dŕžavám. R. 1356 bolo územie povýšené na vojvodstvo, do 1480 slobodné. Rod Anjou zároveň vládol v ďalších krajinách Európy, a to v Uhorsku, Poľsku i v Taliansku (Neapolsko, Sicília). Od 1481 (po vymretí vojvodov z Anjou) išlo len o čestný titul udeľovaný vo francúzskej kráľovskej rodine.