Amsterdam

Text hesla

Amsterdam — hlavné mesto Holandska a prístavné mesto pri Severnom mori na rieke Amstel a na kanáloch v provincii Noord-Holland (nie je jej administratívnym strediskom, tým je mesto Haarlem); 167 km2, 860-tis. obyvateľov (2018), metropolitná oblasť 2,323 mil. obyvateľov (2014). Amsterdam je korunovačným mestom, nie je však sídlom kráľa, parlamentu, vlády, ako ani viacerých ústredných štátnych orgánov, tým je mesto Haag. Svetové centrum obchodu a financií. Priemysel lodiarsky, strojársky, automobilový, elektrotechnický, petrochemický, gumársky, kožiarsky, odevný, potravinársky, brúsenie diamantov. Významné dopravné centrum: prístav (2. najväčší holandský prístav, po Rotterdame), železničná a cestná križovatka, medzinárodné letisko Schiphol, podzemná dráha (40 km, 1977). Terén Amsterdamu je podmoknutý, početné kanály (grachty) a niekoľko stoviek mostov tvoria charakteristické črty mesta.

Dejiny: podľa tradičných názorov bol Amsterdam založený 1275 (prvá zachovaná písomná zmienka), ale už koncom 12. stor. tam existovala malá rybárska osada a pri ústí rieky Amstel do zátoky morského zálivu IJ bola vybudovaná hrádza (hol. damme, odtiaľ názov Aemstelredamme, Amstelredamme a neskôr Aemsterdamme; nachádzala sa približne na mieste dnešného hlavného námestia v centre mesta nazývaného de Dam, kde stojí Kráľovský palác), ktorá vznikajúce mesto chránila pred zaliatím vodou. Pravdepodobne už v tom období sa začala výstavba sústavy hrádzí, ktoré zároveň slúžili aj ako cesty (viaceré existujú do súčasnosti) a bol vybudovaný prístav (Damrak). R. 1300 alebo 1306 získal Amsterdam mestské práva, v tom období vznikli aj prvé kamenné stavby (kostoly). V 14. stor. sa mesto začalo rozvíjať najmä ako významné centrum obchodu (14. – 15. stor. člen Hanzy), boli vybudované hradby (v 15. stor. rozšírené). Od 14. stor. až do obdobia reformácie bolo aj významným pútnickým miestom. R. 1453 zasiahol mesto požiar, ktorý zničil väčšinu stavieb.

V 16. stor. mal Amsterdam okolo 60-tis. obyvateľov a domy boli budované aj na predmestiach za mestskými hradbami. Bol obkolesený vodným kanálom nazývaným Singel, ktorý do 1585 predstavoval aj významný obranný prvok; v súčasnosti obkolesuje najstaršiu časť mesta. V druhej polovici 16. stor. vypukli v meste ikonoklastické nepokoje (1566), počas ktorých bola zničená vnútorná výzdoba kostolov (najmä oltáre). Po vypuknutí Nizozemskej revolúcie (1566) proti španielskej nadvláde reprezentovanej katolíckym kráľom Filipom II. sa mesto spočiatku postavilo na stranu koruny, 1578 sa však pridalo k revolúcii reprezentovanej Viliamom I. Oranžským, a tým aj k protestantizmu (tento obrat v dejinách mesta sa označuje ako Alteratie), čo viedlo k zvrhnutiu a vyhnaniu bohatého katolíckeho patriciátu a k ustanoveniu novej mestskej rady, v ktorej mali rozhodujúce zastúpenie protestanti (kalvinisti). Boli zatvorené niektoré kláštory a zakázané bolo aj verejné praktizovanie katolíckeho náboženstva. Význam Amsterdamu stúpol po obsadení Antverp (ktoré boli jeho hlavným konkurentom) Španielmi 1585. Okrem bohatých obchodníkov z juž. nizozemských provincií a hugenotov z Francúzska sa tam usadili portugalskí Židia z Antverp, ktorí tam založili dielne na brúsenie diamantov.

Zlatým vekom Amsterdamu bolo 17. stor., keď sa stal najvýznamnejším svetovým centrom medzinárodného obchodu, hlavným centrom obchodu s luxusným orientálnym tovarom a s diamantmi a významným prístavom. R. 1602 bola založená holandská Východoindická spoločnosť (Zjednotená východoindická spoločnosť, hol. Vereenigde Oostindische Compagnie, V. O. C.) a burza (→ Amsterdamská efektová burza). Amsterdam sa stal jedným z hlavných finančných centier Európy. V. O. C. vybudovala v meste a na priľahlých ostrovoch (Oostenburg) rozsiahle doky a priemyselné stavby, ktoré boli okolo 1657 najväčším priemyselným komplexom v Európe. Obrovský ekonomický rast a s ním spojená populačná explózia spôsobili značné rozšírenie mesta a veľkú stavebnú aktivitu. V 17. stor. nastal aj veľký kultúrny a umelecký rozkvet. Usadilo sa tam a žilo množstvo maliarov (nezávislých i členov cechu – gildy; niekedy sa hovorí o amsterdamskej maliarskej škole), z ktorých najvýznamnejším bol Rembrandt (→ holandské výtvarné umenie). Amsterdam bol v tom období aj významným centrom kníhtlače (náboženská tolerancia) a grafiky (množstvo tlačiarenských dielní). Od 1615 bol budovaný charakteristický systém kanálov (grachty), ktoré vytvorili okolo centra mesta niekoľko polkruhových koncentrických prstencov (vďaka systému kanálov sa mesto nazýva aj Benátky severu). Na brehoch kanálov vznikali najmä obytné domy bohatých mešťanov (obchodníkov; s obchodmi a skladmi na prízemí) s typickými vysokými stupňovitými štítmi a veľkými oknami na fasádach.

V 18. stor. nastalo obdobie stagnácie, Amsterdam síce stále patril k najväčším mestám v Európe (vyše 200-tis. obyvateľov), jeho význam ako obchodného centra však upadol. Koncom 18. stor. bol počas napoleonských vojen obsadený Francúzmi, 1806 sa nakrátko stal sídlom panovníka Holandského kráľovstva 1806 – 10 Louisa Bonaparta, ktorý prebudoval radnicu na Kráľovský palác. Počet obyvateľov v období francúzskej okupácie výrazne klesol (okolo 40-tis.).

R. 1815 – 30 bol Amsterdam hlavným mestom Spojeného nizozemského kráľovstva, od 1830 Holandského kráľovstva. Od druhej polovice 19. stor. sa ekonomika mesta postupne obnovovala (najmä po 1870). Koniec 19. stor. je vnímaný ako druhý zlatý vek v jeho dejinách. Boli budované nové kanály (napr. 1824 Noord-Hollandskanal a 1876 Noordzeekanal, ktorý umožnil lepšie spojenie so Severným morom), železnica, továrne, vznikli viaceré verejné budovy a obytné domy v štýle historizmu. V období 1883 – 1920 bol okolo mesta budovaný obranný systém v celkovej dĺžke okolo 135 km pozostávajúci zo 42 pevností (Stelling van Amsterdam, 1996 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO). Amsterdam sa od poslednej tretiny 19. stor. postupne stal významným centrom vedeckého výskumu, kultúry i turizmu.

Začiatkom 20. stor. tam vznikli nové predmestia (najmä domy pre robotníkov a sociálne slabšie vrstvy), významný stavebný rozvoj sa prejavil o. i. aj v dielach architektov amsterdamskej školy. R. 1921 sa k mestu pripojili okolité obce, čím sa značne zväčšila jeho rozloha. Počas 2. svetovej vojny od 1940 bol Amsterdam okupovaný Nemeckom, väčšina židovského obyvateľstva bola deportovaná do koncentračných táborov (známy je najmä tragický osud Anny Frankovej; → Denník Anny Frankovej). Po vojne sa začal veľký stavebný rozvoj, 1977 bolo vybudované metro.

Stavebné pamiatky: centrum mesta si zachovalo historický charakter s množstvom pôvodných stavieb zo 17. – 19. stor., 2010 bola táto časť Amsterdamu (Grachtengordel) spolu s hlavnými kanálmi zo 17. stor. (Singel, Herengracht, Keizersgracht, Prinzengracht) i so stavbami stojacimi na ich brehoch zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Stavby v historickej časti mesta boli od najstarších čias pre podmoknutý terén zakladané na drevených koloch.

Najvýznamnejšie sakrálne stavby: gotický kostol Oude Kerk (pôvodne Sint-Nicolaaskerk, založený v 13. stor., vysvätený 1306, prestavaný v 14. - 15. stor., upravený v 16. stor.; najstaršia zachovaná kamenná stavba v meste), neskorogotický kostol Nieuwe Kerk (koniec 14. – 15. stor.), Zuiderkerk (1603 – 11, veža 1614; 3-loďová bazilika s klasickým architektonickým dekorom vybudovaná podľa návrhu H. C. de Keysera st.), Westerkerk (1620 – 31, veža 1638; H. C. de Keyser st.), Portugalská synagóga (1671 – 75), pôvodne tajný katolícky kostol v mestskom obytnom dome Ons’ Lieve Heer op Solder (17. stor., od 1888 múzeum), bazilika Heilige Nicolaas (1887) a i.

Najvýznamnejšie profánne stavby: Kráľovský palác (pôvodne radnica stavaná od 1648 podľa návrhu J. van Campena na mieste staršej stredovekej radnice, dokončená 1665, sochárska výzdoba, na ktorej sa podieľali najvýznamnejší súdobí sochári, bola dokončená koncom 17. stor.; po 1808 prestavaná na kráľovský palác, jej jadro tvorí monumentálna sála nazývaná Burgerzaal), neskororenesančné sídlo holandskej Východoindickej spoločnosti Oostindisch Huis (1605, H. C. de Keyser st.), pôvodný arzenál admirality (Zeemagazijn, 1655, dnes Námorné múzeum), veža Munttoren (pôvodne súčasť brány stredovekého opevnenia mesta z 1480, prestavaná v 17. stor., keď vznikla aj zvonkohra v laterne). Množstvo obytných mestských domov bohatého patriciátu zo 17. stor., k najvýznamnejším patrí napr. De Dolfijn (1605, H. C. De Keyser st.), Huis met de Hoofden (1622, P. H. de Keyser), Coymanshuis (1625, J. van Campen), Trippenhuis (1660 – 62), Deutzenhofje (1695), klasicistický Maagdenhuis (1784) a i. Viaceré verejné budovy z 19. až prvej polovice 20. stor., napr. Amstel Hotel (1863 – 67), Rijksmuseum (1876 – 85, P. J. H. Cuypers), hlavná stanica (1885 – 89, P. J. H. Cuypers), pošta (1899), koncertná sieň (Koninklijk Concertgebouw, 1883 – 88), Stedelijk Museum (1876 – 85), secesný Americký hotel (1898 – 1900, prestavaný v 20. rokoch 20. stor.), budova burzy (1893 – 1903, H. P. Berlage, jedna z najvýznamnejších stavieb modernej architektúry v Európe), Scheepvaarthuis (1913 – 28, jeden z najvýznamnejších príkladov diel amsterdamskej školy) a i.

Amsterdam je najvýznamnejšie kultúrne centrum Holandska: dve univerzity (1632, 1882), sídlo akadémie vied, univerzitná knižnica (základ zbierky vytvorený 1578), akadémia výtvarných umení (1924), umelecké múzeá (Rijksmuseum, 1808; Stedelijk Museum, 1874; Van Gogh Museum, 1973; a i.), Amsterdamské múzeum (1920), Múzeum Anny Frankovej (1960), divadlá, koncertné sály; vedeckovýskumné ústavy, botanická (1638) a zoologická záhrada (1838). R. 1928 dejisko IX. letných olympijských hier.

Popis ilustrácie

Pohľad na mesto Amsterdam

Popis ilustrácie

Amsterdam

Popis ilustrácie

Jacob van der Ulft: Pohľad na radnicu a kostol Nieuwe Kerk, 1654 – 73, Rijksmuseum, Amsterdam

Popis ilustrácie

Johan Conrad Greive: Panoráma Amsterdamu, 1847 – 91, Rijksmuseum, Amsterdam

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 20. januára 2017.

Amsterdam [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-02-26]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/amsterdam