Alençon

Alençon [alanson], Alangssong, lat. Alentio — historické územie v sev. Francúzsku nazvané podľa rovnomenného mesta (hradu) v Normandii. R. 1048 sa dostalo do držby normanského vojvodu Viliama I. Dobyvateľa, od 1094 patrilo grófskemu rodu Montgomeryovcov, 1217 ho odkúpil francúzsky kráľ Filip II. August. Prvým menovaným grófom z Alençonu bol Pierre, syn francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. Svätého. Po jeho smrti pripadol Alençon rodu z Valois a udeľoval sa do léna mladším kráľovským synom. R. 1322 Karol z Valois (†1346) povýšil mesto s okolím na dedičné grófstvo a 1414 získal Jean, gróf z Alençonu, vojvodský titul. V priebehu storočnej vojny sa v držbe vojvodstva vystriedali niekoľkokrát Francúzi a Angličania. Po smrti Karola z Alençonu, ktorý mal len dcéry, pripadlo územie francúzskej korune a nakrátko ho získal František z Valois (mladší brat francúzskeho kráľa Karola IX.), ktorý sa stal i vojvodom z Anjou. Po jeho smrti (1584) pripadlo územie späť korune a titul vojvodov z Alençonu používali viacerí synovia francúzskych kráľov.