Dukliansky priesmyk

Dukliansky priesmyk — priesmyk na slovensko-poľskej hranici, najnižší prielaz cez rozvodný chrbát Laboreckej vrchoviny pri obci Vyšný Komárnik v okrese Svidník, 502 m n. m. Predstavuje vyerodované sedlo v menej odolných paleogénnych ílovcovo-bridličnatých súvrstviach medzi odolnejšími pieskovcovými masívmi. Z najvyššej pohraničnej časti sa sedlo smerom na poľské územie znižuje do doliny Jasiolky a smerom na slovenské územie do doliny Ladomirky. Územie je zalesnené bukovými lesmi s prímesou jedle, javora a brestu. Sedlom s dolinami vedie medzištátna cesta. Priesmyk je nazvaný podľa poľského mesta Dukla ležiaceho 15 km severne.

Počas 2. svetovej vojny bol Dukliansky priesmyk dejiskom karpatsko-duklianskej operácie. Boje sovietskych a československých vojakov o prechod cez hrebeň Karpát dokumentuje priestor Prírodného vojenského múzea (súčasť Vojenského múzea vo Svidníku) s upraveným terénom bojiska so zrekonštruovanými zákopmi, stanovišťami a s exponátmi zbraní (tank, lietadlo, delá, mínomety a i.). Ústredným objektom je Pamätník československej armády (architekt Jaroslav Gruss, súsošie Ján Kulich, 1964) obklopený cintorínom padlých (550 pochovaných) a vyhliadková veža (1959, prebudovaná 1974). Vojakov padlých v Duklianskom priesmyku pripomína od 1. 1. 1994 pamätný deň SR Deň obetí Dukly (6. október).