Angrapa, poľ. Węgorapa — rieka v Poľsku a Rusku, jedna zo zdrojníc Pregole; dĺžka 140 km, rozloha povodia 3 535 km². Vyteká z jazera Mamry v Poľsku.

Beskydy — najsevernejšie položené horské pásmo flyšových Západných Karpát a Východných Karpát. Tiahne sa od Moravskej brány v Česku, prechádza na územie Poľska a Slovenska a končí sa na Ukrajine nad dolinou rieky Čeremoš; šírka asi 50 km, dĺžka 600 km. Na Slovensku ho tvoria časti geomorfologickej jednotky Západných Beskýd (Turzovská vrchovina, Moravsko-sliezske Beskydy, Jablunkovské medzihorie) a Stredných Beskýd (Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina, Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura, Oravská vrchovina). Východne od Tatier pokračuje pásmo Beskýd na území Slovenska Východnými Beskydami (Pieniny, Ľubovnianska vrchovina, Čergov), Nízkymi Beskydami (Busov, Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie) a opúšťa slovenské územie na hraniciach s Ukrajinou v Poloninách (Bukovské vrchy). V západnej časti vrcholí pásmo Beskýd pohorím Babia hora (najvyšší vrch Babia hora, 1 725 m n. m.) na slovensko-poľských hraniciach, najvyššie sú však na území Ukrajiny v pohorí Čornohora (Hoverla, 2 061 m n. m.).

Beskydy sa utvorili začiatkom neogénu (mladšie treťohory), keď sa morské sedimenty ukladali na severnom predpolí Karpát, od konca jury do konca paleogénu boli vyvrásnené a popresúvané, čím sa utvorila typická príkrovová stavba. V horninách sa spravidla striedajú vrstvy ílovcov a pieskovcov (flyš), čo spôsobilo vznik hladko modelovaného reliéfu a početných zosuvov. Najvyššie časti (Hoverla, Babia hora) sa vyznačujú výskytom ľadovcového reliéfu utvoreného v starších štvrtohorách.

Hlavným hrebeňom západnej časti Beskýd prechádza hlavné európske rozvodie medzi Čiernym morom a Baltským morom narušené len prielomami Dunajca a Popradu. Územie má relatívne hustú riečnu sieť, menej vodnaté toky s pomerne veľkými výkyvmi prietokov počas roka. Sú tam vyvinuté všetky vegetačné stupne od dubového stupňa po alpínske lúky, väčšinu horského pásma však zaberajú zmiešané listnaté a ihličnaté lesy.

Pre Beskydy je typické veľké množstvo prevažne malých sídel a rozptýlené osídlenie (lazy). Z nerastného bohatstva sú najvýznamnejšie menšie ložiská zemného plynu a ropy (najmä v Poľsku), početné minerálne pramene, s ktorými súvisí vznik kúpeľných miest (napr. Bardejov, Krynica-Zdrój, Muszyna). V najvyšších polohách sú turisticky atraktívne strediská zimných športov, napr.: Frýdlant nad Ostravicí (Česko), Kubínska hoľa, Veľká Rača, Oščadnica (Slovensko), Rajcza (Poľsko), Jasiňa (Ukrajina).

Białka → Biela voda

Biela voda, poľ. Białka — rieka na Slovensku a v Poľsku; dĺžka 41 km (z toho 13 km na území Slovenska), rozloha povodia 231 km² (z toho na území Slovenska 77 km²), priemerný ročný prietok (pri Lysej Poľane) 3,2 m³/s. Vzniká na území Slovenska sútokom Zeleného potoka a Litvorového potoka poniže skalného prahu Kačacej doliny vo výške 1 420 m n. m., po sútoku s Rybím potokom prameniacim na území Poľska tvorí slovensko-poľskú štátnu hranicu (v dĺžke 13 km), po sútoku s vodným tokom Javorinka územie Slovenska opúšťa, na území Poľska ústi do vodnej nádrže Jezioro Czorsztyńskie vybudovanej na rieke Dunajec. Horná časť toku má bystrinný charakter.

Bóbr [búbr], česky Bobr — rieka v Česku a Poľsku, ľavostranný prítok Odry; dĺžka 272 km (2 km v Česku, 270 km v Poľsku), rozloha povodia 5 876 km² (46 km² v Česku, 5 830 km² v Poľsku), priemerný ročný prietok v ústí 47 m³/s. Pramení v severnej časti Česka vo východnej časti Krkonôš neďaleko mesta Žacléř vo výške 780 m n. m., tečie severozápadným smerom do Poľska, do Odry ústí v blízkosti mesta Krosno Odrzańskie. Rieka je využívaná energeticky (viacero vodných elektrární), každoročne sa na nej koná organizovaný splav na kanoe.

Dziwna [dživ-] — prieliv Baltského mora pri pobreží Poľska medzi pevninou a ostrovom Wolin, spájajúci Pomoranskú zátoku so Štetínskym zálivom; dĺžka 32,4 km, šírka 100 – 1 100 m, hĺbka do 6 m. Prieliv má mnoho zátok. Na jeho brehoch ležia námorné prístavy Dziwnów, Kamień Pomorski, Sierosław, Wolin.

Priľahlé územie prielivu je súčasťou lokality Ústie Odry a Štetínsky záliv, ktorá je zaradená medzi sústavu chránených území Natura 2000.

V minulosti bol prieliv považovaný za jedno z ramien Odry ústiacich do Baltského mora. Od preklasifikovania Štetínskeho zálivu (pôvodne chápaný ako súčasť ústia Odry) na záliv Baltského mora je Dziwna s ďalšími ramenami (Świna a Piana) definovaná ako morský prieliv.

Galicia [lat.] → Halič

Galicija [rus.] → Halič

Hajnówka [-nuv-] — mesto v severovýchodnom Poľsku v Podleskom vojvodstve na západnom okraji Bielovežského pralesa; 21-tis. obyvateľov (2016). Priemysel drevospracujúci, strojársky (výroba strojov pre lesné hospodárstvo), odevný, potravinársky. Turistické stredisko. Vzniklo na mieste osady (založenej v 16. stor.) správcov kráľovských lesov, mesto až od 1951. R. 1894 – 1906 vybudovaná železnica, v súčasnosti turistická atrakcia. Múzeá.

Hel — mesto v Poľsku v Prímorskom vojvodstve na cípe Helského polostrova vybiehajúcom do Gdanskej zátoky (Baltské more); 3,5 tis. obyvateľov (2016). Rybolov. Vojenský a rybársky prístav (využívaný i ako prístavisko jácht a osobný prístav). Vyhľadávané prímorské kúpele. Rybárske múzeum.

Helský polostrov, poľ. Mierzeja Helska, Hel — polostrov v Poľsku, piesočná kosa vybiehajúca do Baltského mora, tiahnuca sa od morénovej vyvýšeniny Kępa Swarzewska na juhovýchod ku Gdanskej zátoke, oddeľujúca záliv Zatoka Pucka od otvoreného mora; dĺžka 34 km, šírka 100 – 3 000 m. Maximálna výška 23,2 m n. m. Pozdĺž Helského polostrova vedie železničná trať a automobilová cesta. Viacero letovísk a prímorských kúpeľov (Hel, Jastarnia, Juranta a i.). Súčasť prímorského prírodného parku Nadmorski Park Krajobrazowy.

Hornosliezska priemyselná oblasť, poľsky Górnośląski Okręg Przemysłowy — najväčší priemyselný región Poľska rozkladajúci sa v Sliezskej vrchovine a Osvienčimskej kotline v povodí hornej Visly a Odry v Sliezskom vojvodstve a čiastočne v Malopoľskom vojvodstve, z geologického hľadiska leží v severnej časti Hornosliezskej panvy; rozloha okolo 3 360 km², okolo 3,480 mil. obyvateľov.

Hornosliezska priemyselná oblasť sa územne takmer úplne prekrýva s katovickou (hornosliezskou) konurbáciou, a preto s ňou býva často stotožňovaná. Je najvýznamnejším strediskom ťažkého priemyslu s rozvinutými odvetviami banského (orientovaný na ťažbu čierneho uhlia, spracúva sa v ňom až 98 % čierneho uhlia v Poľsku), hutníckeho (huty na spracovanie železných a neželezných kovov, spracúva sa v ňom 53 % surového železa), chemického (výroba farieb, lakov, spotrebnej chémie, rôznych chemických prísad pre iné odvetvia priemyslu), koksárenského, strojárskeho (o. i. výroba dopravných prostriedkov a automobilov) a energetického priemyslu, priemyslu stavebných materiálov a i.

Územie má hustú dopravnú sieť. Leží v ňom najvýznamnejší železničný uzol Poľska s rozvinutou osobnou a nákladnou dopravou (spojenie s najväčšími poľskými mestami, ako aj s územiami Česka, Slovenska, Maďarska, Rakúska a Nemecka), ako i križovatka najvýznamnejších automobilových ciest štátu spájajúcich oblasť s pohraničnými územiami Česka (diaľnica A1 spájajúca Gdansk so stredným Poľskom a s Ostravou, nie úplne dobudovaná), Nemecka a Ukrajiny. Oblasťou vedú medzinárodné cesty E75 (Nórsko – Fínsko – Poľsko – Česko – Slovensko – Maďarsko – Srbsko – Macedónsko – Grécko) a E40 (Francúzsko – Belgicko – Nemecko – Poľsko – Ukrajina – Rusko – Kazachstan – Uzbekistan). Oblasť je obsluhovaná medzinárodným letiskom Katovice-Pyrzowice (prepravených okolo 4 mil. pasažierov ročne, od roku 2018 prebieha rozširovanie letiska s cieľom rozšíriť kapacitu prepravy na 5,5 mil. pasažierov ročne, dokončenie plánované do roku 2022), na území Katovíc sa nachádza i športové letisko Katowice-Muchowiec. V Gliwiciach na Gliwickom prieplave (dĺžka 41,2 km, šírka 37 m, hĺbka 3,5 m) spájajúcom územie so splavnou Odrou a s Baltským morom a sieťou kanálov aj s nemeckým územím sa nachádza najväčší vnútrozemský prístav krajiny (bezcolná zóna, ročná prekládka okolo 2 mil. t surovín a materiálov, najmä uhlia, rúd železa a stavebných materiálov).

Najväčšie mestá: Katovice, Sosnowiec, Gliwice, Zabrze, Bytom.

Chełm — mesto vo východnom Poľsku v Lublinskom vojvodstve východne od Lublinu v blízkosti hranice s Ukrajinou; 64-tis. obyvateľov (2017). Stredisko služieb (v sektore pracuje okolo 70 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva), priemysel potravinársky (mliekarský, spracovanie ovocia, výroba nealkoholických nápojov), nábytkársky, obuvnícky, cementársky, chemický. Významná dopravná križovatka, železničná trať na Ukrajinu (Varšava – Kyjev).

Od 1233 mesto, od 13. stor. sídlo haličských kniežat a pravoslávneho biskupa, od 14. stor. katolíckeho biskupstva. Od 1366 súčasť Poľského kráľovstva, po 3. delení Poľska 1795 pripadlo Rakúsku. R. 1809 sa stalo súčasťou Varšavského kniežatstva, po Viedenskom kongrese (1814 – 15) patrilo do rámca novovytvoreného Poľského kráľovstva ako súčasti Ruska (→ Kongresovka). Po 1. svetovej vojne sa vyvíjalo v rámci Poľska. R. 1944 bola v Chełme vyhlásená Poľská republika.

Stavebné pamiatky: baroková Bazilika narodenia Panny Márie (1735 – 56, reštaurovaná v 19. stor.; na mieste staršieho kostola z 2. polovice 13. stor.), biskupský palác (začiatok 18. stor.), kláštor baziliánov (založený v 1. polovici 17. stor.), zvonica (1878), kláštor piaristov s kostolom (polovica 18. stor.), pravoslávny Chrám sv. Jána evanjelistu (1848 – 52), synagóga (1912 – 14), súbor podzemných chodieb a priestorov pod mestom (13. – 19. stor.), historické múzeum.

Chełmno, latinsky Culm, nemecky Culm, Kulm — mesto v Poľsku v Kujavsko-prímorskom vojvodstve na pravom brehu Visly; 20-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, potravinársky, drevársky. Turistické stredisko.

Prvýkrát spomínané 1065, od 1230 sídlo Rádu nemeckých rytierov, ktorí si tam 1232 vybudovali zámok, 1233 získalo mestské práva (chełmnianske právo – kulmer Recht, bolo vzorom pre mestá v Prusku, Pomoransku a Mazovsku). R. 1251 po vyhorení bolo obnovené a presunuté Rádom nemeckých rytierov na súčasné miesto. Od 13. stor. rozvoj mesta, obchodné centrum (1298 trhové právo), od 14. stor. do 1443 patrilo k hanzovým mestám. R. 1466 po trinásťročnej vojne pripadlo Poľsku, 1772 Prusku, od 1806 súčasť Varšavského kniežatstva, 1815 Pruska a od 1920 Poľska. V 18. stor. následkom vojen (severná vojna a sedemročná vojna) postupne upadalo, po 1. svetovej vojne znova hospodársky rast. Múzeum (1983).

Stavebné pamiatky: takmer kompletne zachované tehlové mestské hradby s baštami a bránami (14. – 15. stor.), viacero gotických tehlových kostolov, napr.: Kostol nanebovzatia Panny Márie (1280 – okolo 1330, severná veža 1501), Kostol sv. Petra a Pavla (pôvodne dominikánsky, pol. 13. – 14. stor., zbarokizovaný v 18. stor.), Kostol Sv. Ducha (koniec 13. stor., zreštaurovaný na začiatku 20. stor.), Kostol sv. Jakuba staršieho a Mikuláša (pôvodne františkánsky, koniec 13. – začiatok 14. stor.), pôvodne ženský cisterciánsky kláštor (založený 1266, jeden z najstarších v Poľsku, v 15. stor. benediktínsky, v súčasnosti patrí rádu milosrdných sestier, 13. – 14. stor. s kláštorným Kostolom sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána evanjelistu zo 14. – 18. stor.), Kaplnka sv. Martina (1. pol. 14. stor.), renesančná radnica (1567 – 72, veža 1595, dnes múzeum), meštianske domy zo 14. – 19. stor. a i.

Chełmża [-ža] — mesto v Poľsku v Kujavsko-prímorskom vojvodstve; 15-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky (cukrovarnícky, mliekarský, spracovanie ovocia a zeleniny), kovoobrábací, drevársky, stavebných materiálov, chemický. Železničná križovatka.

Osídlenie od paleolitu, nálezy lužickej kultúry mladšej halštatskej doby. Prvýkrát spomínané 1222, do polovice 13. stor. známe ako Łoza. R. 1243 – 1823 sídlo biskupstva. Od 1251 uvádzané ako mesto, 1286 vypálené. Od 1466 súčasť Poľska. Začiatkom 18. stor. nastal úpadok mesta a 1762 takmer celé zničené požiarom. V rámci prvého delenia Poľska pripadlo 1772 Prusku, 1807 – 15 súčasť Varšavského kniežatstva, ustanovením Viedenského kongresu (1814 – 15) znova pripadlo Prusku. Od 1920 súčasť Poľska. Koncom 2. svetovej vojny obsadené ruskou armádou, časť obyvateľstva vyvezená na Sibír.

Chojna, do 1945 Königsberg in der Neumark — mesto v Poľsku v Západopomoranskom vojvodstve; 7,4 tis. obyvateľov (2018). Križovatka ciest regionálneho významu, železničná stanica na trati Štetín – Vroclav.

Založené v 12. stor. na križovatke obchodných ciest, od 1244 mesto, 1270 – 1660 súčasť Brandenburska známe ako Konigesberge, neskôr Königsberg (in den Neumark), počas tridsaťročnej vojny časť mesta zničená, od 1871 súčasť Nemecka, veľká časť mesta zničená počas 2. svetovej vojny. Od 1945 súčasť Poľska pod názvom Chojna.

Stavebné pamiatky: gotická tehlová radnica (14. – 15. stor., znovuvybudovaná v 20. stor.), gotický tehlový Kostol Panny Márie (14. – 15. stor., veža z 19. stor., zničený koncom 2. svetovej vojny, obnovený v 2. polovici 20. stor.), bývalý kláštor augustiniánov (13. – 15. stor.), zvyšky mestského opevnenia s bránami (14. – 15. stor.). Súčasť Európskej cesty tehlovej gotiky.

Chojnice — mesto v severnom Poľsku v Pomoranskom vojvodstve asi 100 km juhozápadne od Gdanska; 39-tis. obyvateľov (2018). Priemysel strojársky, potravinársky, drevársky, stavebných materiálov. Železničný uzol.

Založené okolo 1230, prvýkrát písomne doložené 1275 ako Konitz, pôvodne súčasť východného Pomoranska, 1309 obsadené Rádom nemeckých rytierov. Pravdepodobne od 1315 mesto. R. 1410 po bitke pri Grunwalde obsadené poľskými vojskami, súčasť Poľska. V 1. polovici 15. stor. centrum textilného priemyslu. R. 1440 – 46 patrilo Prusku. Počas trinásťročnej vojny (1454 – 66) sa tam odohrala bitka pri Chojniciach (18. 9. 1454), v ktorej zvíťazil Rád nemeckých rytierov nad armádou Poľska. R. 1466 – 1772 súčasť Poľska až do prvého delenia Poľska, 1772 – 1871 súčasť Pruska, 1871 – 1920 Nemecka a 1920 – 39 súčasť Poľska, od 1939 okupované nemeckým vojskom, 1945 oslobodené Červenou armádou, od 1945 súčasť Poľska.

Stavebné pamiatky: zvyšky stredovekých mestských hradieb s bránami a hradbami (14. stor.), gotická Bazilika sťatia sv. Jána Krstiteľa (14. stor.), barokový Kostol zvestovania Panne Márii (18. stor.), fara (1653), neogotická radnica (1902), meštianske domy (18. – 19. stor., zreštaurované v 2. polovici 20. stor.).

Chorzów [chožuv, poľ. chožuf] — mesto v južnom Poľsku v Sliezskom vojvodstve severozápadne od Katovíc (súčasť katovickej aglomerácie) na rieke Rawa; 109-tis. obyvateľov (2017). Priemysel banský (ťažba čierneho uhlia od 1791, od 90. rokov 20. stor. postupné zatváranie baní), hutnícky (spracovanie železných aj neželezných kovov, od 2005 v útlme), koksárenský, chemický, strojársky, energetický (tepelná elektráreň). Súčasť Hornosliezskej priemyselnej oblasti.

Vzniklo pravdepodobne v 12. stor., prvýkrát písomne doložené 1257, od 1864 mesto. R. 1934 boli k Chorzówu pripojené susedné obce Królewska Huta (nemecky Königshütte, centrum ťažby uhlia vybudované 1797, od 1868 mesto) a Nowe Hajduki a 1939 aj Wielkie Hajduki (obidve prvýkrát písomne doložené 1627 ako Hejduk, v 18. stor. sú uvádzané ako dve obce Ober Heiduk a Neider Heiduk). Každá obec má vlastnú históriu, v ktorej sa miešajú poľské a nemecké vplyvy. Hospodársky rozvoj v 15. stor., od 16. stor. ťažba olova, rudy a železa, od konca 18. stor. uhlia, 1799 postavená huta.

Stavebné pamiatky: drevený Kostol sv. Vavrinca (16. stor., prenesený z dediny Knurów), neogotický Kostol sv. Barbory (1859), neorenesančná radnica (1874), neogotická budova pošty (1892), historizujúca obytná a verejná architektúra (19. stor.).

Univerzita, Sliezsky štadión (najväčší štadión v Poľsku), zoologická záhrada, planetárium a observatórium (jedno z najväčších a najstarších v Poľsku, založené 1955), skanzen tradičnej ľudovej sliezskej architektúry (Hornosliezsky etnografický park), divadlo, múzeum, galéria.

Chrzanów [chšanuv] — mesto v južnom Poľsku v Malopoľskom vojvodstve; 37-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky (výroba stavebných strojov a lokomotív), banský (ťažba rúd olova a zinku), potravinársky. Cestný uzol.

Vzniklo koncom 12. stor., v 14. stor. dostalo mestské práva.

Stavebné pamiatky: Kostol sv. Mikuláša (koniec 13. – začiatok 14. stor., baroková kaplnka z 1641, loď 1914), Kostol sv. Jána Krstiteľa (pôvodne gotický zo 14. stor., 1843 prestavaný), Kostol pozdvihnutia Sv. kríža (1. polovica 16. stor. – 1576), zámok (pôvodne z konca 14. stor., prestavaný v 19. stor., dnes múzeum), Urbańczykov dom z konca 19. stor. a i.

Iława — mesto v severnom Poľsku vo Warminsko-mazúrskom vojvodstve na južnom brehu jazera Jeziorak; 33-tis. obyvateľov (2018). Priemysel potravinársky, drevársky, chemický, stavebných materiálov. Dopravná križovatka.

Oblasť osídlená už v rímskej dobe, Iława založená 1305 na mieste pôvodného osídlenia, prvýkrát písomne doložená 1317, pôvodne patrila Rádu nemeckých rytierov, od 1466 Poľsku, od 1525 po sekularizácii rádového územia Prusku. Počas tridsaťročnej vojny sa tam 1628 odohrali boje. R. 1706 bolo pri požiari zničené takmer celé mesto. R. 1807 mesto obsadili vojská Napoleona I. Bonaparta a 7. – 8. 2. 1807 sa tam odohrala bitka, počas ktorej ruská armáda vstúpila do mesta. Rozvoj mesta nastal v 19. stor. Po 1. svetovej vojne podľa Versaillskej mierovej zmluvy pripadlo Nemecku (do 1945 ako Deutsch Eylau) a po 2. svetovej vojne Poľsku, nemecké obyvateľstvo bolo presídlené.

Stavebné pamiatky: zvyšky mestských hradieb (polovica 14. stor.), gotický tehlový Kostol premenenia Pána (Przemienienia Pańskiego, 1317 – 25, renesančná veža z 1550), neobaroková radnica (1910 – 12), neogotická tehlová budova vlakovej stanice (1900), viacero kostolov, meštianskych domov a zaujímavých technických stavieb (vodárenské veže) z 2. polovice 19. – začiatku 20. stor. v neogotickom štýle.

Vyhľadávané stredisko rekreácie, turistiky a vodných športov v bohato zalesnenej krajine jazier a vodných kanálov; viacero prírodných rezervácií.

Inowrocław [-vroclav] — mesto v severnom Poľsku v Kujavsko-pomoranskom vojvodstve 40 km juhovýchodne od mesta Bydgoszcz na rieke Noteć (prítok Varty); 73-tis. obyvateľov (2017). Priemysel chemický, sklársky, strojársky, kovoobrábací, polygrafický, potravinársky. Liečebné kúpele (založené 1875) pri ložiskách soli a pri minerálnych prameňoch. Železničný uzol.

Prvýkrát písomne doložené 1185 ako obchodná osada na Jantárovej ceste Novo Wladislaw. Jeho význam vzrástol po 1230, keď oblasť získal knieža Kazimír I. a Inowrocław sa stala jeho sídlom. Od 1237 alebo 1238 mesto, do 1327 hlavné mesto samostatného vojvodstva Kujawa. R. 1431 spustošené Rádom nemeckých rytierov. Do torunského mieru (1466) predstavovalo dôležité hraničné miesto Litovského veľkokniežatstva, ktoré chránilo pred nájazdmi nemeckých rytierov. Od polovice 15. stor. úpadok mesta, ktorý vyvrcholil najmä v 17. stor. po nájazdoch Švédov (1655 – 60). Po prvom delení Poľska (1772) pripadlo Prusku, čo bolo potvrdené Viedenským kongresom (1814 – 15). R. 1919 – 39 súčasť Poľska. Počas 2. svetovej vojny obsadené nemeckou armádou. R. 1904 – 19 a počas nemeckej okupácie 1939 – 45 názvy Hohensalza a Jungbreslau. Od 1945 patrí Inowrocław Poľsku, rozvoj od polovice 20. stor.

Stavebné pamiatky: románsky Kostol Panny Márie (koniec 12. – 1. polovica 13. stor., zreštaurovaný v 2. polovici 19. stor. a v 50. rokoch 20. stor.), gotický Kostol svätého Mikuláša (15. stor., na mieste staršieho z 13. stor., prestavaný v 17. stor.), neorománsky Kostol zvestovania Panne Márii (1898 – 1902) a i. Botanická záhrada, múzeum.

Jarocin [-čin] — mesto v str. Poľsku vo Veľkopoľskom vojvodstve 71 km juhových. od Poznane; 26-tis. obyvateľov (2016). Papiernický a potravinársky priemysel. Cestný a významný železničný uzol. Písomne doložené 1257. V stredoveku remeselné a obchodné centrum na križovatke dôležitých obchodných ciest z Vroclavu do Toruňa a z Poznane do Kalisza. R. 1773 bolo takmer celé mesto zničené požiarom. R. 1793 pri druhom delení Poľska pripadlo Prusku, 1807 – 15 súčasť Varšavského kniežatstva, od 1815 patrilo opäť Prusku ako súčasť Poznanského vojvodstva, od 1848 súčasť provincie Poznaň, od 1871 Nemecka, od 1887 sídlo novovytvoreného okresu Jarocinski v provincii Posen, od 1918 súčasť Poľska. Stavebné pamiatky: ruiny neskorogotického Kostola Sv. Ducha (okolo 1516, od polovice 19. stor. ruina), barokový Kostol sv. Martina (1610, na mieste staršieho pravdepodobne z 2. polovice 13. stor., prebudovaný v 2. polovici 18. stor., veža z 19. stor.), radnica (1799 – 1804, zreštaurovaná 2006, dnes regionálne múzeum), neogotický Palác Radolińskovcov (1847 – 53), Kostol Krista Kráľa (30. roky 20. stor.), budova železničnej stanice (1870 – 75).

Jarosław [-slav] — mesto v juhovýchodnom Poľsku v Podkarpatskom vojvodstve; 38-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky, sklársky, strojársky. Obchodné stredisko. Súčasť špeciálnej ekonomickej zóny EURO-PARK MIELEC. Dopravná križovatka.

Mesto založené pravdepodobne 1031 kniežaťom Jaroslavom Múdrym, prvýkrát písomne doložené 1152. R. 1375 získalo mestské práva podľa magdeburského práva. V 16. a 17. stor. predstavovalo dôležité obchodné centrum a prístav na rieke San. R. 1571 tam bol založený jezuitský kláštor. Koncom 16. stor. oslabovali mesto nájazdy Tatárov. R. 1625 časť mesta vyhorela. V severnej vojne (1700 – 20) bolo viackrát vyplienené počas nájazdov ruských, saských a švédskych vojsk. Počas prvého delenia Poľska 1772 pripadlo Rakúsku, od 1918 znova súčasť Poľska. Stavebné pamiatky: baroková pútnická Bazilika Panny Márie Bolestnej a kláštor dominikánov (koniec 18. stor., na mieste staršieho gotického kostola z 15. stor.), jezuitské kolégium Božieho tela s renesančným Kostolom sv. Jána (založené 1571; kostol vybudovaný 1582 – 94, upravovaný v 17. – 19. stor.), kláštor benediktínok s Kostolom sv. Mikołaja a Stanisława biskupa (1614 – 24, kláštorné budovy boli na konci 18. stor. premenené na kasárne, preto nazývaný aj Anna Kasarnia), barokový františkánsky Kostol Najsvätejšej Trojice s kláštorom (založený 1700, postavený 1710 – 16), barokový Kostol Sv. Ducha (1689 – 90), gréckokatolícky Chrám Premenenia Pána (1717 – 47, prebudovaný 1911 – 12), synagóga (1811, na mieste staršej zo 40. rokov 18. stor.), radnica (pôvodne gotická stavba z konca 14. – 15. stor., neskôr viackrát prestavaná, súčasná neorenesančná podoba z 2. pol. 19. stor.), v centre mesta meštianske domy (16. – 17. stor.), zvyšky mestských hradieb (15. – 16. stor.), mestské múzeum (Muzeum Kamienica Orsettich, založená 1945, sídli v renesančnom dome zo 16. stor. prebudovanom v 17. stor.) a i.

Jasło [-lo] — mesto v juhovýchodnom Poľsku v Podkarpatskom vojvodstve na severnom svahu Karpát na rieke Wisłok; 36-tis. obyvateľov (2017). Priemysel ťažobný (ropa, zemný plyn, stavebné suroviny), ďalej petrochemický (ropná rafinéria), potravinársky (spracovanie ovocia, zeleniny, výroba cukroviniek, mlynársky a mliekarský priemysel), chemický, drevársky, stavebných materiálov, sklársky. Železničný uzol. Turistické stredisko.

Prvýkrát písomne doložené 1185, od 1365 kráľovské mesto (mestské práva na základe magdeburského práva). V stredoveku významné obchodné centrum na križovatke ciest; v 14. – 16. stor. ekonomický, remeselný a obchodný rozvoj mesta. Neskôr postupne upadalo, čiastočné ekonomické oživenie nastalo v 1. polovici 18. stor. Pri prvom delení Poľska 1772 pripadlo Rakúsku. Od 2. pol. 19. stor. sa rozvíjalo v dôsledku objavenia ložísk ropy a následnej výstavby rafinérie (1856) v blízkych Ulaszowiciach (dnes súčasť Jasła). Rozsiahle škody utrpelo počas 2. svetovej vojny. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie (pôvodne gotický z 15. stor., zreštaurovaný v 20. stor.), viaceré kostoly (napr. Kostol sv. Stanislava biskupa, 1892 – 93) a verejné a obytné budovy z 19. stor., židovský cintorín (19. stor.), regionálne múzeum.

Jastrzębie-Zdrój [jastšembie zdruj] — mesto v juž. Poľsku v Sliezskom vojvodstve pri hranici s Českom; 90-tis. obyvateľov (2017). Významné stredisko ťažobného (ťažba čierneho uhlia a zemného plynu) a chemického (výroba plastov) priemyslu i priemyslu stavebných materiálov. Liečebné kúpele pri výveroch minerálnych vôd.

Prvýkrát písomne doložené v 2. polovici 15. stor. (1467). Od 1742 patrilo Prusku. Rozvoj mesta nastal po objavení minerálnych prameňov a po výstavbe kúpeľov (1861 – 62). Od 1918 bolo súčasťou Poľska. Objavenie bohatých ložísk čierneho uhlia (1951) a jeho ťažba mali za následok vyschýnanie prameňov a zánik kúpeľov. Od 1963 mesto. Stavebné pamiatky: Kostol sv. Kataríny (1825), drevený barokový Kostol sv. Barbory a sv. Jozefa (17. stor.), barokovo-klasicistický Kostol všetkých sv. (prelom 18. a 19. stor.), viaceré kúpeľné budovy a sanatóriá z 2. polovice 19. stor. – začiatku 20. stor., múzeum.

Jawor — mesto v západnom Poľsku v Dolnosliezskom vojvodstve; 23-tis. obyvateľov (2017). Priemysel chemický, kovoobrábací, potravinársky. Písomne doložené 1242, v období 1242 – 75 získalo mestské práva. Od 1392 súčasť českého kráľovstva, 1526 habsburskej monarchie. Počas tridsaťročnej vojny 1644 – 48 obsadené Švédmi, 1648 zničené. Od 1742 súčasť Pruska (nemecky Jauer), počas sedemročnej vojny 1756 – 57 obsadené Rakúskom. R. 1776 zničené požiarom. R. 1918 – 45 súčasť Nemecka, od 1945 Poľska.

Stavebné pamiatky: evanjelický a. v. barokový hrazdený Kostol Sv. Ducha (1654 – 55, jedna z najväčších hrazdených stavieb v Európe s výnimočným barokovým interiérom a s emporami s maľovanou výzdobou; jeden z troch kostolov mieru; 2001 spolu s ďalším kostolom mieru, Kostolom Sv. Trojice vo Świdnici, zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO); gotický farský Kostol sv. Martina (prelom 13. a 14. stor., interiér barokovo upravený v 17. – 18. stor.); neorenesančná radnica (pôvodne z 2. polovice 14. stor., úplne prestavaná po požiari 1895 – 97, veža z 1394); zámok Piastovcov (pravdepodobne pol. 13. stor., renesančne prebudovaný v 16. stor., v 18. stor. premenený na barokovú rezidenciu, upravovaný v 19. – 20. stor.); baroková Kaplnka sv. Vojtecha (1729, na mieste synagógy z 15. stor., po 1438 prestavanej); Kaplnka sv. Barbory (koniec 13. stor., barokovo prestavaná v 17. – 18. stor.); v centre mesta meštianske a nájomné domy (v jadre stredoveké, upravované v 16. – 19. stor., na námestí s arkádami a s barokovými fasádami); zvyšky mestských hradieb (koniec 13. stor., prestavané v 1. polovici 16. stor., ich súčasťou bola pôvodná aj stredoveká tzv. Strzegomská veža prestavaná v 16. – 19. stor.); vodárenská veža (1889). Regionálne múzeum (založené 1929) sídliace v bývalom bernardínskom kláštore a v bývalom neskorogotickom Kostole nanebovzatia Panny Márie (1489), celý areál bol upravený a prestavaný na múzeum v 2. polovici 20. stor.

Jaworzno [-vožno] — mesto v juž. Poľsku v Sliezskom vojvodstve na rieke Przemsza (ľavostranný prítok Visly) na vých. okraji Hornosliezskej priemyselnej oblasti; 93-tis. obyvateľov (2017). Priemysel banský (od 13. stor. sa tam ťažilo striebro a olovo, neskôr i železná ruda a od 1767 aj uhlie), chemický. Železničný uzol. Počas 2. svetovej vojny tam bola pobočka (pracovný tábor) koncentračného tábora v Osvienčime, po vojne komunistickou poľskou a sovietskou vládou zriadený pracovný tábor pre politických väzňov (do 1956).

Jędrzejów [jendžejuv] — mesto v Poľsku vo Svätokrížskom vojvodstve; 15-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky (o i. pivovarnícky), kovospracujúci, výroba stavebných hmôt. Stredisko služieb, poľnohospodárska oblasť. Cestný uzol.

Založené asi v 7. stor., 1271 mesto. R. 1140 tam bol založený prvý cisterciánsky kláštor v Poľsku (kostol vysvätený 1166/67, prestavaný v 15. stor., neskorobarokovo úplne prestavaný v 2. polovica 18. stor.), ktorý významne ovplyvnil hospodársky a kultúrny rozvoj oblasti; 1218 – 23 tam žil poľský kronikár W. Kadłubek. Viaceré múzeá, napr. Múzeum Przypkowských (zbierky hodín a astronomických prístrojov).

Jelenia Góra [-ňa gu-] — mesto v juhozápadnom Poľsku v Dolnosliezskom vojvodstve v blízkosti hranice s Českom na sútoku riek Bobr a Kamienna; 80-tis. obyvateľov (2017). Významné priemyselné, obchodné a turistické stredisko vojvodstva. Priemysel farmaceutický, optický, papiernický, chemický (výroba plastov), kovoobrábací, elektronický. Cestný a železničný uzol

Podľa tradície vzniklo na mieste hradu, ktorý tam 1108 dalo postaviť poľské knieža Boleslav III. Krivoústy, prvýkrát písomne doložené 1281 ako Hirschberg, 1288 doložené ako mesto. R. 1392 sa stalo súčasťou českého kráľovstva, za vlády Jagelovcov získalo právo raziť vlastné mince, od 1526 súčasť habsburskej monarchie. Od 2. polovice 16. stor., a najmä v 17. a 18. stor. významné centrum výroby ľanového plátna a jedno z najbohatších miest v Sliezsku. R. 1742 pripadlo Prusku, 1871 sa stalo súčasťou Nemecka. Od 1882 názov Jelenia Góra. Od 1945 súčasť Poľska (nemecké obyvateľstvo bolo vysťahované a nahradené poľským). R. 1976 sa súčasťou mesta stali kúpele Cieplice Śląskie-Zdrój. Stavebné pamiatky: klasicistická radnica (1747 – 49, rozšírená začiatkom 20. stor.), barokový Kostol povýšenia Sv. kríža (1717 – 70), Kostol sv. Erazma a Pankráca (okolo polovice 16. stor., na mieste staršieho zo 14. stor., upravený v 18. – 19. stor.), barokový Kostol sv. apoštolov Petra a Pavla (1. polovica 18. stor.), Kaplnka sv. Anny (1. štvrtina 16. stor., vybudovaná v bývalej bašte, v 18. stor. upravená), v centre mesta barokové a rokokové meštianske domy na námestí s arkádami (17. – 18. stor., v jadre stredoveké, upravované v 20. stor.), baroková fontána so sochou Neptúna (18. stor.), zvyšky mestských hradieb (14. – 15. stor.) s vežou Grodzka (15. stor., prestavaná v 18. stor., dnes turistické informačné stredisko) a s Wojanovskou bránou a vežou (po 1480, prebudovaná v 18. stor., reštaurovaná koncom 20. stor.), secesné Divadlo Cypriána Kamila Norwida (1903 – 04), hrad Chojnik (50. roky 14. stor., prebudovaný v 15. – 16. stor.), Kostol sv. Martina (okolo 1305, barokovo prestavaný 1778 – 82), Kostol Najsv. srdca Ježišovho (1745), secesná vila spisovateľa G. Hauptmanna (1901, dnes múzeum), viaceré múzeá a galérie (napr. Múzeum Krkonôš).

Jeziorak [-žo] — jazero ľadovcového pôvodu v sev. časti Poľska; plocha 32,19 km², dĺžka 27,4 km (najdlhšie jazero krajiny), šírka 2,4 km, maximálna hĺbka 13 m. Členité pobrežie s viacerými zátokami a polostrovmi, 16 ostrovov. Na juž. brehu leží mesto Iława.

Jizera, poľsky Izera — rieka v Česku a Poľsku, pravostranný prítok Labe; dĺžka 164 km, rozloha povodia 2 193 km², priemerný ročný prietok na dolnom toku 24 m³/s. Pramení na poľskej strane Jizerských hôr pod vrchom Smrk v tesnej blízkosti hranice s Českom (niekedy je za začiatok rieky považovaný prameň na českom území), na hornom toku tvorí v dĺžke 15 km štátnu hranicu, preteká po hranici Krkonošského národného parku, Podkrkonoším, pretína Ještědsko-kozákovský chrbát, pri Turnove vteká do oblasti Českej tabule, na dolnom toku meandruje, do Labe sa vlieva pri kúpeľnom mestečku Lázně Toušeň. Najväčšie prítoky: Mumlava, Oleška, Libuňka (ľavostranné), Jizerka, Kamenice, Mohelka (pravostranné). Mestá na Jizere: Jablonec nad Jizerou, Semily, Železný Brod, Turnov, Mnichovo Hradiště, Bakov nad Jizerou, Mladá Boleslav, Benátky nad Jizerou.

Jizerské hory, poľsky Góry Izerskie — pohorie v pohraničnej oblasti Česka a Poľska. Budované žulami, menej rulami a svormi. Široké a ploché hrebene, štyri výrazné rovnobežné pásma, najvyšší vrch Wysoka Kopa, 1 127 m n. m. (na poľskej strane, na českej strane pohraničný vrch Smrk, 1 124 m n. m.). Chrbtami pohoria prechádza rozvodie medzi Baltským morom a Severným morom, územie má hustú sieť vodných tokov s pramennou oblasťou rieky Jizera, viacerými minerálnymi prameňmi, pri ktorých vznikli liečivé kúpele (Lázně Libverda v Česku, Czierniava-Zdrój a Świeradów-Zdrój v Poľsku). V minulosti takmer súvislá lesná pokrývka územia je v dôsledku silného znečistenia ovzdušia degradovaná. Prírodovedecky najhodnotnejšími sú horské rašeliniská a zvyšky bučín. Viacero chránených území, na českej strane CHKO Jizerské hory (vyhlásená 1967, rozloha 368 km²). Vyhľadávaná turistická (obľúbené miesto cykloturistov) a rekreačná oblasť, tradičné stredisko zimných športov (udržiavané bežkárske trate).

Kalisz [-ľiš] — mesto v Poľsku vo Veľkopoľskom vojvodstve na rieke Prosna (ľavostranný prítok Varty); 107-tis. obyvateľov (2010). Priemyselné, kultúrne a vedeckovýskumné stredisko. Priemysel letecký, strojársky, textilný, odevný, potravinársky, výroba pián.

Vzniklo začiatkom 13. stor. pri hrade (nazývanom po nemecky Kalisch, po latinsky Calisia alebo Kalisia, resp. Calissia) postavenom v 9. stor. na mieste staršej obchodnej osady (niektorí autori ju stotožňujú s osadou Calisia ležiacou na Jantárovej ceste a spomínanou už v 2. stor. n. l. K. Ptolemaiom, preto je Kalisz niekedy považovaný za najstaršie poľské mesto). Okolo 1257 dostalo od veľkopoľského kniežaťa Boleslava Pobožného (*1224 alebo 1227, †1279) mestské výsady na tzv. sliezskom práve a až do 1320 bolo jedným zo sídelných miest kniežatstva, od 1309 vojvodstva (administratívna jednotka Poľského kráľovstva). R. 1343 tam Poľsko s Rádom nemeckých rytierov uzatvorilo Kaliszský mier, ktorý viedol k vzájomnej výmene niekoľkých území (Kujavsko a Dobrzyńsko boli vrátené Poľsku, Pomoransko zostalo pod vplyvom rádu). Od polovice 16. stor. sa v meste usádzali českobratskí exulanti. R. 1706 počas švédsko-poľskej vojny sa neďaleko mesta odohrala významná bitka, v ktorej poľské vojsko utrpelo porážku. V rámci druhého delenia Poľska sa Kalisz stal súčasťou Pruska (1793 – 1806). R. 1807 – 15 bol súčasťou Napoleonom vytvoreného Varšavského kniežatstva. Po porážke ustupujúcej francúzskej armády ruským vojskom pri Kaliszi tam bola 28. 2. 1813 podpísaná Kaliszská dohoda o rusko-pruskom spojenectve proti Francúzsku. Po Viedenskom kongrese (1814 – 15) sa mesto s okolím stalo súčasťou Poľského kráľovstva v rámci Ruského impéria (tzv. Kongresovka). Veľký rozvoj Kalisza nastal v 19. stor. v súvislosti s industrializáciou a mesto bolo výrazne prestavané. Počas 1. svet. vojny (v auguste 1914) bolo po takmer dvojtýždňovom nemeckom delostreleckom útoku silno poškodené. Po skončení vojny sa stalo súčasťou obnoveného Poľska. Počas 2. svet. vojny okupované (do 1945) nacistickým Nemeckom.

Stavebné pamiatky: gotická Katedrála sv. Mikuláša (1253 – 57, barokovo upravená v 17. stor.), františkánsky kláštor s gotickým Kostolom sv. Stanislava biskupa (1257, barokovo upravený, budovy kláštora zo 14. stor.), barokový kláštor bernardínov (1622) s neskororenesančným Kostolom Zvestovania Panny Márie (1607), jezuitský Kostol sv. Vojtecha a Stanislava biskupa (1592 – 97; vo veži 1603 zriadené prvé observatórium v Poľsku), baroková Bazilika Nanebovzatia Panny Márie (1670), drevený barokový Kostol sv. Vojtecha v časti Zawodzie (18. stor.), radnica (1920 – 24), zvyšky mestských hradieb s baštami (14. stor.), most (1825 – 26), v centre verejná a obytná architektúra z 18. – 19. stor., množstvo pamiatok industriálnej architektúry z 19. stor.

Historické múzeum (založené 1907), galérie, filharmónia, divadlo (významné divadelné tradície, stála scéna od 1801).

Katovice, poľ. Katowice — mesto v južnom Poľsku v Sliezskej vrchovine v Hornosliezskej panve na riekach Kłodnica a Rawa, administratívne stredisko Sliezskeho vojvodstva; 301-tis. obyvateľov, aglomerácia 2,513 mil. obyvateľov (2012). Stredisko služieb, priemyslu, obchodu (každoročné usporadúvanie viacerých medzinárodných trhov), vedy a kultúry Hornosliezskej priemyselnej oblasti a stredisko Katovickej špeciálnej ekonomickej zóny (založená 1996, rozkladá sa na území 19 miest a 15 obcí na rozlohe 1 929 ha). I napriek uzatvoreniu viacerých baní a hút ostávajú Katovice významným strediskom banského (ťažba čierneho uhlia; Hornosliezska panva) a hutníckeho (hutníctvo železa, medi a zinku) priemyslu, ďalej strojársky (najmä výroba strojov a zariadení pre banský a hutnícky priemysel), koksárenský, kovoobrábací, elektrotechnický, potravinársky a porcelánový priemysel. Až 73 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v sektore služieb. Z hľadiska modernej infraštruktúry sú Katovice považované za jedno z najlepšie sa rozvíjajúcich miest Poľska. Významný železničný (8 železničných staníc a zastávok) a cestný uzol (mestom prechádza viacero ciest vnútroštátneho a medzinárodného významu, napr. E40 vedúca z Francúzska do Kazachstanu, E75 vedúca z Nórska do Grécka, E462 spájajúca Poľsko s Českom), medzinárodné letisko Katowice-Pyrzowice (2,544 mil. pasažierov, 2011), letisko Katowice-Muchowiec.

Katovice vznikli v oblasti s bohatými náleziskami rúd, prvé huty pravdepodobne už v 14. stor., prvýkrát sú písomne doložené 1598, po 1. sliezskej vojne sa na základe Vroclavského mieru (1742) stali súčasťou Pruska. Rozmach mesta nastal v polovici 19. stor. v súvislosti s rozvojom ťažby čierneho uhlia a oceliarskeho priemyslu. Od 1865 mesto, predstavovalo priemyselné a správne centrum Horného Sliezska, od 1922 súčasť Poľska, počas 2. svetovej vojny obsadené nacistickým Nemeckom. R. 1953 – 56 sa nazývalo Stalingród.

Stavebné pamiatky: zachovalo sa viacero stavieb v štýle historizmu, eklektizmu a secesie (viaceré mestské nájomné domy i verejné stavby) vybudovaných v 2. polovici 19. – začiatkom 20. stor., k najvýznamnejším patria neorománsky Kostol zmŕtvychvstania Pána (1856 – 58), neogotický Kostol Panny Márie (1862 – 70), neogotický Kostol sv. apoštolov Petra a Pavla (1898 – 1902; 1925 – 55 katedrálny kostol), neoklasicistická Katedrála Krista Kráľa (1927 – 55) a neoklasicistický biskupský palác (1927; v ňom diecézne múzeum s bohatými zbierkami), v štýle art déco kino Rialto (1912) a budova bývalého Sliezskeho parlamentu (1925 – 29), v ranom internacionálnom štýle napr. Drapacz Chmur (1934, prvá výšková budova v Poľsku) a i. Viacero parkov, v najväčšom, Kościuszkovom parku (založený 1888) drevený Kostol sv. Michala Archanjela (1510, zvonica 1679) prenesený 1938 z dediny Syrynia. Viaceré múzeá, napr. Sliezske múzeum (založené 1929, pôvodná budova bola po obsadení Poľska Nemeckom 1939 deštruovaná, 1984 múzeum znovuotvorené, sídli v neorenesančnej budove bývalého Grandhotela z prelomu 19. a 20. stor.), galérie a divadlá, napr. Sliezske divadlo S. Wyspiańskeho (otvorené 1907, sídli v secesnej budove z 1905 – 07), Sliezska filharmónia (1945), Národný symfonický orchester Poľského rozhlasu (založený 1935 vo Varšave, obnovený 1945 v Katoviciach) a i. Sliezska univerzita (1968). Sídlo rímskokatolíckeho a evanjelického biskupstva. Zoologická záhrada.

Kędzierzyn-Koźle [kendžežin kožle] — mesto v Poľsku v Opolskom vojvodstve na Sliezskej nížine v doline Odry a jej prítoku Kłodnica v blízkosti hranice s Českom; 64-tis. obyvateľov (2012). Významné stredisko chemického priemyslu (výroba dusíka a i. produktov), ďalej energetický (tepelná elektráreň, plynárne), potravinársky a strojársky priemysel, riečna lodenica. Významný železničný uzol, cez ktorý prechádzajú vlaky smerujúce do Hornosliezskeho metropolitného zväzku (spojenie Katovíc s 13 okolitými mestami), významný riečny prístav na začiatku Gliwického prieplavu (budovaný 1935 – 39, dĺžka 41 km, 6 vzdúvadiel) spájajúceho Odru s Gliwicami, najväčším vnútrozemským prístavom krajiny a významným priemyselným mestom Hornosliezskej priemyselnej oblasti.

Mesto vzniklo 1975 zlúčením miest Kędzierzyn, Koźle, Kłodnica a Sławięcice. Kędzierzyn — založený v 13. stor., písomne doložený 1283. R. 1934 – 45 názov Heydebreck. Výstavbou železničných tratí 1845 – 1908 sa stal významným hospodárskym strediskom, od 1951 mesto; Koźle — vzniklo pravdepodobne v 11. stor. v okolí hradu na križovatke Jantárovej cesty s obchodnou cestou vedúcou zo západosliezskych miest do Krakova, písomne doložené 1104. Pravdepodobne od 1281 (najneskôr 1293) mesto. Predstavovalo opevnenú obrannú pevnosť (pred 1431 vybudované mestské hradby) a centrum remesiel i obchodu. Počas tridsaťročnej vojny vypálené Švédmi, po obsadení Pruskom (1741) zahrnuté do plánu výstavby reťazca mohutných pruských pevností v Sliezsku. R. 1743 tam bola postavená pevnosť veľkého strategického významu (na mieste staršej, rakúskej; 1807 odolala obliehaniu vojsk Napoleona I. Bonaparta), spomalil sa však hospodársky rozvoj mesta, ktorý sa oživil po jej likvidácii 1873 (bol vybudovaný prístav a niekoľko priemyselných závodov); Kłodnica — písomne doložená 1543. R. 1792 – 1812 tam bol vybudovaný Kłodnický prieplav (1822 prehlbovaný), ktorý významne prispel k rozvoju Horného Sliezska v 19. stor. (v prevádzke do 1936 alebo 1937, využitý pri výstavbe dodnes používaného Gliwického prieplavu). Od 1973 mesto; Sławięcice — písomne doložené 1245. Počas 2. svetovej vojny tam bolo umiestnených niekoľko zajateckých a pracovných táborov; pobočka koncentračného tábora Osvienčim-Brzezinka. Od 1973 mesto.

Oblasť bola od 1289 súčasťou českého kráľovstva, 1526 pripadla habsburskej monarchii, od 1741 pod nadvládou Pruska. Po 2. svetovej vojne súčasť Poľska; väčšina nemeckého obyvateľstva bola z tejto oblasti vyhnaná a ich majetok vyvlastnený, následne bola osídlená Poliakmi, z ktorých mnohí prišli z bývalých východných území Poľska. Stavebné pamiatky: v časti Koźle zvyšky zámku (pôvodne z 13. – 14. stor., viackrát zničený požiarmi, v 20. stor. sčasti zreštaurovaný), neskorogotický Kostol sv. Žigmunda a sv. Jadwigy Sliezskej (13. stor., prestavaný začiatkom 15. stor., renesančne upravený 1570), barokový Kostol nanebovzatia Panny Márie (1753, vybudovaný na mieste bývalého františkánskeho kláštora) a i., zvyšky bastiónovej pevnosti (18. – 19. stor.); v časti Sławięcice tehlový neogotický Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej (1864 – 69) a i.

Kępno [kemp-] — mesto v Poľsku vo Veľkopoľskom vojvodstve; 15-tis. obyvateľov (2012). Priemysel chemický, strojársky, potravinársky. Železničný a cestný uzol. Mesto založené v 12. stor. pravdepodobne počas nemeckej kolonizácie, prvýkrát písomne doložené 1282. Známe ako Campno a súčasne koncom 12. a v 13. stor. aj pod nemeckým názvom Langenfurt (Langenvort, Langinfurt, Langelnbort). Od 1283 mesto, v 14. stor. (pravdepodobne po 1365) štatút mesta stratilo, obnovený bol až 1661. Pôvodne súčasť poľského kráľovstva, po druhom delení Poľska 1793 – 1807 súčasť Pruska, 1807 – 15 Varšavského kniežatstva. Po Viedenskom kongrese 1815 znova súčasť Pruska (1871 Nemecka) ako Kempen. V 2. polovici 18. stor. bolo centrom odevníctva, v 19. stor. tam žila veľká židovská komunita. R. 1854 celé mesto s výnimkou radnice vyhorelo. Od 1920 súčasť Poľska, počas 2. svetovej vojny obsadené Nemeckom. Stavebné pamiatky: radnica (1846, na mieste staršej, zbúranej 1835, rozšírená 1866), evanjelický kostol (1863, na mieste staršieho, dreveného z 1661 – 64), synagóga (1815 – 16, na mieste staršej, drevenej zbúranej okolo 1689, renovovaná 1893 a 1924 – 25), vodáreň s vežou (1903 – 04), neobarokový Kostol sv. Martina (1911, na mieste staršieho, dreveného z 1684).

Kielce — mesto na juhu centrálnej časti Poľska v pohorí Góry Świętokrzyskie, administratívne stredisko Svätokrížskeho vojvodstva; 200-tis. obyvateľov (2013). Priemysel elektrotechnický, strojársky, hutnícky, gumársky (výroba pneumatík), chemický, potravinársky, drevársky, stavebných materiálov. V okolí ťažba vápenca a medi (od 16. stor.). Turistické a obchodné stredisko. Dopravná križovatka, letisko.

Pôvodne trhová osada, prvýkrát písomne doložená 1171, 1364 dostala mestské práva, koncom 15. a začiatkom 16. stor. významné kultúrne, náboženské a hospodárske centrum. R. 1655 mesto zničené švédskymi vojskami. Pri treťom delení Poľska 1795 sa stalo súčasťou Rakúska, 1815 Ruska, 1918 Poľska (s výnimkou 1939 – 45, keď bolo okupované nacistickým Nemeckom). Od 1886 tam žila početná židovská komunita, ktorá bola počas nemeckej okupácie za 2. svetovej vojny takmer zničená. K pogromu na židovské obyvateľstvo došlo aj po vojne 4. 7. 1946, po ktorom nasledovala emigrácia zvyšku židovského obyvateľstva. Stavebné pamiatky: barokový biskupský palác (letná rezidencia krakovských biskupov, 1637 – 41, dnes sídlo Národného múzea), baroková Bazilika nanebovzatia Panny Márie (12. stor., prestavaná 1632 – 35 a v 19. stor.), barokový Kostol Sv. Trojice (1640 – 44), palác Tomasza Zielińského (1846 – 58), synagóga (1901 – 03, dnes štátny archív) a i.

Kladská Nisa, poľ. Nysa Kłodzka — rieka v juhozáp. časti Poľska, ľavostranný prítok Odry; dĺžka 182 km, rozloha povodia 4 566 km², priemerný ročný prietok v blízkosti ústia 42 m³/s. Pramení v blízkosti hranice s Českom pod Králickým Sněžníkom, preteká väčšinou pahorkatinnou krajinou, na dolnom toku Sliezskou nížinou. Využívaná energeticky (na hornom toku dve veľké priehradné nádrže s hydroelektrárňami). Väčšie mestá na rieke: Kłodzko, Nysa.

Kłobuck — mesto v Poľsku v Sliezskom vojvodstve; 13-tis. obyvateľov (2013). Priemysel chemický, strojársky, odevný, elektrotechnický, potravinársky (mliekarský).

Pôvodne malá obchodná osada, ktorá pravdepodobne v 1. pol. 14. stor. získala mestské práva na základe magdeburského práva. V 15. – 17. stor. významné stredisko remesiel a obchodu (kováčstvo, hutníctvo, výroba odevov). Po druhom delení Poľska (1793) súčasť Pruska, 1807 – 15 Varšavského kniežatstva. R. 1870 – 1917 boli mestu odobraté mestské práva. Počas 2. svetovej vojny 1939 – 45 okupované nacistickým Nemeckom. V 50. a 60. rokoch 20. stor. rozvoj mesta, ťažba železnej rudy a vznik viacerých priemyselných podnikov.

Stavebné pamiatky: Kostol sv. Martina a Margity (1465 – 66), neogotický palác (1795 – 1800, prestavaný v 19. stor., rekonštruovaný 2004) s rozsiahlym parkom.

Kluczbork [kluč-] — mesto v juhozáp. Poľsku v Opolskom vojvodstve; 25-tis. obyvateľov (2013). Priemysel strojársky, odevný, potravinársky. Cestný a železničný uzol. Mesto vzniklo pravdepodobne medzi 1235 a 1252 ako obchodná osada, od 1253 mesto (na základe magdeburského práva). Od 1335 patrilo Českému kráľovstvu (Zeme Českej koruny), 1428 – 34 bolo obsadené husitmi, počas tridsaťročnej vojny 1618 – 48 opakovane vyplienené, 1659, 1737 a 1795 zničené požiarmi. Od 1675 patrilo Habsburgovcom, od 1742 súčasť Pruska, 1813 obsadené ruskými vojskami, od 1871 súčasť Nemecka (nem. názov Kreuzburg), od 1945 Poľska (zvyšné nemecké obyvateľstvo bolo vysídlené). Stavebné pamiatky: hradby (doložené koncom 14. stor.), vodárenská veža (koniec 16. stor., pôvodne súčasť nezachovaného hradu, 1907 prebudovaná na vodojem), gotický Kostol Spasiteľa (14. stor., na mieste pôvodného, dreveného doloženého 1298, prestavaný 1795 – 97), Kostol sv. Petra a Pavla (1826, na mieste pôvodného, dreveného doloženého 1713, po požiari 1945 prestavaný v 50. rokoch 20. stor.), radnica (18. stor.), neogotický Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov (1911 – 13), Kostol najsvätejšieho srdca Ježišovho (1982 – 87). Vojenský cintorín vybudovaný na mieste bývalého židovského cintorína (založený 1926, zničený nacistami počas 2. svetovej vojny) s hrobmi sovietskych vojakov (vyše 6 tis.), ktorí padli počas 2. svetovej vojny. Múzeum (založené 1959).

Knurów [-ruv] — mesto v str. Poľsku v Sliezskom vojvodstve na Sliezskej nížine; 39-tis. obyvateľov (2013). Priemysel banský (ťažba čierneho uhlia), koksárenský, chemický.

Mesto prvýkrát písomne doložené koncom 13. stor. Bolo súčasťou Horného Sliezska, od 1526 patrilo Habsburgovcom, 1742 Prusku, 1922 Poľsku. Rozvoj nastal na konci 19. a zač. 20. stor. v súvislosti s ťažbou uhlia. Počas 2. svet. vojny 1939 – 45 okupované nacistickým Nemeckom. Po vojne boli k nemu pripojené obce Krywałd a Szczygłowice. Od 1951 mesto.

Stavebné pamiatky: neogotická Kaplnka sv. Barbory (1889, v časti Krywałd), Kaplnka sv. Jána Nepomuckého (1919), Kostol sv. Cyrila a Metoda (1937 – 47), radnica (1928 – 29).