erózia

erózia [lat.] — 1. geol., geomorfol. súbor procesov, ktoré odstraňujú povrchové vrstvy zemskej kôry mechanickým pôsobením exogénnych činiteľov (dážď, prúdiaca voda v riekach, vlny a prúdy v moriach a jazerách, vietor, sneh, ľadovec, organizmy a človek) a vyznačujú sa kinetickou energiou. Pri erózii hrá dôležitú úlohu zemská príťažlivosť. Erózia sa od zvetrávania líši tým, že bezprostredne po uvoľnení materiálu nasleduje jeho odnos (transport), ktorý sa však nepovažuje za súčasť erózie. Rýchlosť erózie závisí od podnebia, morfológie terénu, prítomnosti vegetácie, stupňa kultivácie krajiny a pod. Je väčšia v mäkších, menej odolných horninách (selektívna erózia). Udáva sa v jednotkách hmotnosti na plochu za časovú jednotku (napr. t/km²/rok) alebo v dĺžkových mierach za jednotku času (napr. mm/rok, cm/1 000 rokov). V Alpách je napr. rýchlosť erózie 9 – 36 cm za 1 000 rokov, v Himalájach 70 cm za 1 000 rokov, v Apeninách až 800 – 1 000 cm za 1 000 rokov. Anomálne rýchlosti erózie sú na miestach, kde pôsobia niektoré katastrofické svahové procesy (zosúvanie, bahenné prúdy a i.).

Podľa pôsobiacich činiteľov sa rozlišuje vodná, veterná, ľadovcová, snehová, biogénna a antropogénna erózia. Vodná erózia je spôsobená vodou v kvapalnom skupenstve. Plošne najrozšírenejšia je dažďová (pluviálna) erózia. Delí sa na kvapkovú a odtokovú (ronovú) eróziu, ktorá môže byť plošná (zrážková voda odteká po celom povrchu svahu, má menšiu silu) a líniová (odtekajúca voda sa sústreďuje do línií, ide o krátkodobý líniový odtok). Podľa veľkosti vzniknutých jarkov sa dažďová erózia delí na ryhovú, výmoľovú a stržovú. Riečnu eróziu spôsobujú trvalé vodné toky. Má tri čiastkové procesy: dnovú eróziu, brehovú eróziu a povodňovú eróziu. Podľa charakteru činnosti sa riečna erózia delí na hĺbkovú (vodný tok koryto prehlbuje) a bočnú (vodný tok koryto rozširuje). Veľkosť riečnej erózie závisí od eróznej schopnosti rieky, hydraulických vlastností, množstva plavenín a splavenín a od odolnosti brehov a dna koryta. Je väčšia v mimotropických oblastiach, kde sa zo svahov dostáva do vodných tokov viac úlomkovitého materiálu, ako v trópoch, kde do tokov postupuje iba jemnozrnný piesok, prach a íl. Erodujúci vodný tok má dva koncové body: vrchný (pri prameni rieky, ku ktorej speje proti toku spätná erózia) a spodný (erózna báza). Morská a jazerná erózia sú spôsobené vlnami pri pobreží (→ abrázia) a prúdmi. Závisia od strmosti brehu, tvrdosti, puklinatosti a uloženia hornín na pobreží.

Veterná erózia (→ deflácia, → korázia) súvisí s mechanickou silou vzdušných prúdov (rušivá činnosť vetra). Najúčinnejšia je v suchých oblastiach bez rastlinstva, napr. v púšťach. Veterná erózia podmienila vznik púšťových panví odnosom tisícok ton jemného materiálu. Na Slovensku pôsobí len obmedzene, a to najmä na juhu a východe.

Ľadovcová erózia je vyvolaná ľadovcom, ktorý ohladzuje, obrusuje a odlamuje podložné horniny (→ deterzia, → exarácia, → detrakcia), vyhlbuje široké ľadovcové doliny a i. Najvýznamnejšie pohoria sveta (Himaláje, Alpy, Andy a i.) nadobudli svoj ráz ľadovcovou eróziou horských ľadovcov. V súčasnosti už na Slovensku nepôsobí, zostali po nej len prenesené horninové hmoty (morény).

Snehová erózia pôsobí najmä pri pohybe značných más snehu v podobe lavín.

Biogénna erózia vzniká činnosťou organizmov, ktoré erodujú horninu zväčša mechanicky a čiastočne chemicky. Známa je erózia vŕtavých lastúrnikov (napr. rody Pholas a Barnea, ktoré vyvŕtajú za 10 rokov až 400 chodbičiek na 1 m²), napr. ulitníkov. Príkladom bioerózie je aj ničenie koralových polypov hviezdicou rodu Acanasther. Zásahy človeka spôsobujú antropogénnu eróziu (orba, závlahy, kanály, cesty a i.). Intenzívna erózia (často urýchľovaná zásahmi človeka do krajiny) spôsobuje degradáciu pôd a celosvetovo mimoriadne veľké škody. Urýchlená erózia môže byť spôsobená prirodzene (suchom, lavínami, chorobami rastlín, škodcami) alebo je vyvolaná zásahmi človeka do prírody (odlesňovaním, odstraňovaním pôvodnej vegetácie a i.). V pedológii sa pod eróziou rozumie rozrúšanie pôdnej hmoty exogénnymi činiteľmi (vodou, ľadom, snehom a vetrom) a platí pri nej podobná klasifikácia druhov ako v iných vedách. Zohľadňuje aj pôsobenie človeka na vznik erózie. Podľa vzorcov zmyvu a odnosu pôdy vypočítava potenciálnu eróziu pôdy, ktorá je dôležitá pri odhade urýchlenej erózie pôdy spôsobenej človekom po odstránení vegetácie, zmene rastlinnej prikrývky a zásahu do dĺžky alebo do sklonitosti svahu. Aktuálna erózia pôdy sa meria priamo v teréne a je spravidla nižšia ako potenciálna;

2. lek. a) ohraničený povrchový defekt kože (odrenina), b) vonkajšia alebo vnútorná deštrukcia povrchu v dôsledku fyzikálnych alebo zápalových procesov, c) erózia krčka maternice — zmena dlaždicového a cylindrického epitelu sliznice v okolí vonkajšej bránky, ktorá po určitom čase môže spôsobiť vznik karcinómu krčka a tela maternice.