Pershing, John Joseph

Text hesla

Pershing, John Joseph, prezývaný Black Jack, 13. 9. 1860 Leclede, Missouri – 15. 7. 1948 Washington, D. C. — veliteľ amerických expedičných síl v Európe počas 1. svetovej vojny. Mal pedagogické aj právnické vzdelanie, už ako 17-ročný pôsobil ako učiteľ. V roku 1886 absolvoval vojenskú akadémiu West Point, na ktorej neskôr aj vyučoval.

Po ukončení štúdia na akadémii nastúpil do aktívnej vojenskej služby a zúčastnil sa na viacerých bojoch v indiánskych vojnách s kmeňmi Apačov a Siouxov, od roku 1895 velil jazdeckému pluku afroamerických, tzv. bizóních vojakov (odtiaľ prezývka Black Jack, t. j. čierny Jack). Ďalšie vojenské skúsenosti získal ako poručík jazdy pri bojoch o vrch San Juan na Kube počas španielsko-americkej vojny (1898) a s kmeňmi ľudu Moro na Filipínach počas americko-filipínskej vojny (1899 – 1903). Pôsobil aj ako vojenský atašé v Japonsku a pozorovateľ pri japonskej armáde počas rusko-japonskej vojny (1904 – 05). V roku 1906 bol povýšený do hodnosti brigádneho generála. V roku 1909 sa vrátil na Filipíny, kde plnil vojenské a politické povinnosti až do 1913 (pokračujúce boje s kmeňmi Morov). V marci 1916, po útoku mexických povstalcov na čele s Franciscom „Panchom“ Villom na mesto Columbus v Novom Mexiku, velil invázii do Mexika.

Vzhľadom na svoje dovtedajšie bojové skúsenosti bol Pershing po vstupe USA do 1. svetovej vojny vymenovaný za veliteľa amerických expedičných síl. Podrobne sa oboznámil so situáciou na západnom fronte, rozhodol o navýšení armády (z pôvodných 128-tisíc až na 3 milióny vojakov), ako aj o reorganizácii jej výcvikových stredísk. Po príchode prvých amerických jednotiek na západný front 26. mája 1917 Pershing spočiatku trval na tom, aby jeho vojská zostali pod samostatným americkým velením, neskôr, na základe vývoja situácie na bojiskách, však súhlasil so začlenením Američanov pod vrchné velenie Ferdinanda Focha. Až v septembri 1918 dostali americké expedičné sily vlastný frontový sektor. K najvýznamnejším operáciám amerických jednotiek pod Pershingovým velením patrili útoky pri Saint Mihieli, rieke Mása (fr. Meuse) a v Argonskom lese (Argony, fr. Argonne) na jeseň 1918. Hoci bol Pershing kritizovaný za ťažké straty utrpené pri útokoch na pevné nemecké postavenia, operácie prispeli ku konečnej porážke Nemecka.

Po 1. svetovej vojne John Pershing zastával v rokoch 1921 – 1924 post šéfa armádneho štábu. V roku 1932 získal Pulitzerovu cenu za svoje vojnové pamäti.

Text hesla

Pershing, John Joseph, prezývaný Black Jack, 13. 9. 1860 Leclede, Missouri – 15. 7. 1948 Washington, D. C. — veliteľ amerických expedičných síl v Európe počas 1. svetovej vojny. Mal pedagogické aj právnické vzdelanie, už ako 17-ročný pôsobil ako učiteľ. V roku 1886 absolvoval vojenskú akadémiu West Point, na ktorej neskôr aj vyučoval.

Po ukončení štúdia na akadémii nastúpil do aktívnej vojenskej služby a zúčastnil sa na viacerých bojoch v indiánskych vojnách s kmeňmi Apačov a Siouxov, od roku 1895 velil jazdeckému pluku afroamerických, tzv. bizóních vojakov (odtiaľ prezývka Black Jack, t. j. čierny Jack). Ďalšie vojenské skúsenosti získal ako poručík jazdy pri bojoch o vrch San Juan na Kube počas španielsko-americkej vojny (1898) a s kmeňmi ľudu Moro na Filipínach počas americko-filipínskej vojny (1899 – 1903). Pôsobil aj ako vojenský atašé v Japonsku a pozorovateľ pri japonskej armáde počas rusko-japonskej vojny (1904 – 05). V roku 1906 bol povýšený do hodnosti brigádneho generála. V roku 1909 sa vrátil na Filipíny, kde plnil vojenské a politické povinnosti až do 1913 (pokračujúce boje s kmeňmi Morov). V marci 1916, po útoku mexických povstalcov na čele s Franciscom „Panchom“ Villom na mesto Columbus v Novom Mexiku, velil invázii do Mexika.

Vzhľadom na svoje dovtedajšie bojové skúsenosti bol Pershing po vstupe USA do 1. svetovej vojny vymenovaný za veliteľa amerických expedičných síl. Podrobne sa oboznámil so situáciou na západnom fronte, rozhodol o navýšení armády (z pôvodných 128-tisíc až na 3 milióny vojakov), ako aj o reorganizácii jej výcvikových stredísk. Po príchode prvých amerických jednotiek na západný front 26. mája 1917 Pershing spočiatku trval na tom, aby jeho vojská zostali pod samostatným americkým velením, neskôr, na základe vývoja situácie na bojiskách, však súhlasil so začlenením Američanov pod vrchné velenie Ferdinanda Focha. Až v septembri 1918 dostali americké expedičné sily vlastný frontový sektor. K najvýznamnejším operáciám amerických jednotiek pod Pershingovým velením patrili útoky pri Saint Mihieli, rieke Mása (fr. Meuse) a v Argonskom lese (Argony, fr. Argonne) na jeseň 1918. Hoci bol Pershing kritizovaný za ťažké straty utrpené pri útokoch na pevné nemecké postavenia, operácie prispeli ku konečnej porážke Nemecka.

Po 1. svetovej vojne John Pershing zastával v rokoch 1921 – 1924 post šéfa armádneho štábu. V roku 1932 získal Pulitzerovu cenu za svoje vojnové pamäti.

Zverejnené 21. decembra 2020.

citácia

Červenka, J. Pershing, John Joseph [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-03-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/pershing-john-joseph