Vyhľadávanie podľa kategórií: vojenstvo

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 103 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

ABC zbrane

ABC zbrane — skratka označujúca atómové, biologické a chemické zbrane hromadného ničenia.

Abú Kir

Abú Kir, Abú Qír — rybárska dedina a letovisko na stredomorskom pobreží Egypta severovýchodne od Alexandrie. V zálive Abú Kir 1. 8. 1798 zničil britský admirál H. Nelson početne silnejšiu francúzsku flotilu, ktorá mala kryť egyptskú expedíciu Napoleona I. Bonaparta. Týmto víťazstvom dosiahlo Spojené kráľovstvo námornú prevahu v Stredomorí. V pozemnej bitke pri Abú Kire 25. 7. 1799 porazil Napoleon I. Bonaparte turecké vojská bojujúce na strane Spojeného kráľovstva. Britské jednotky pod velením generála R. Abercrombyho sa 8. 3. 1801 vylodili pri Abú Kire a 21. 3. porazili zvyšky francúzskej expedičnej armády.

Abwehr

Abwehr [-vér; nem.] — nemecká vojenská spravodajská služba, od 1944 súčasť Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti, 1935 – 44 bol jej náčelníkom admirál W. Canaris. Plnila najmä úlohy vojenskej rozviedky a kontrarozviedky na fronte, v prifrontovom pásme a v zázemí. Na území Slovenska, Čiech a Moravy aktívne pracovala počas 2. svet. vojny prostredníctvom rozvetvených agentúrnych sietí proti domácemu protifašistickému odbojovému hnutiu. Na Slovensku mala úradovne v Prešove, Poprade, Kežmarku, Ružomberku, Zvolene, Banskej Bystrici, Nitre a Bratislave. Všetky podliehali služobni Juh-Východ so sídlom vo Viedni, od februára 1945 nemeckej bezpečnostnej polícii Sicherheitspolizei v Bratislave, úzko spolupracovali aj s ďalšími pobočkami najmä v Prahe, Brne a Ostrave. Najviac agentov a spolupracovníkov na Slovensku mali v zbrojárskych závodoch.

Abwehrgruppe 218

Abwehrgruppe 218 [-vér-; nem.] — od septembra 1944 do apríla 1945 najaktívnejšia a najnebezpečnejšia nemecká protipartizánska jednotka na Slovensku s krycím názvom Edelweiss (Plesnivec). Veliteľom 300-členného útvaru bol major E. von Thun-Hohenstein, veliteľom 130-členného slovenského oddielu Ladislav Nižňanský (*1917, †2011). Zo sídla v Kremnici podnikla jednotka okolo 50 represívnych akcií na str. a záp. Slovensko, pri ktorých zavraždila vyše 300 obyvateľov a asi 600 zajatcov odovzdala Nemcom.

adamsit

adamsit — dráždivá bojová otravná látka, fenarzazínchlorid, C12H9AsClN; dráždi horné dýchacie cesty, vyvoláva stupňujúci sa kašeľ. Adamsit sa používal v mínach, ručných granátoch, leteckých bombách a dráždivých dymovniciach. Nazvaný podľa amerického chemika Rogera Adamsa (*1889, †1971), ktorý ho skúmal a 1918 navrhol na bojové použitie.

admirál

admirál [arab. > fr.] — hodnosť vo vojenskom námorníctve na úrovni generála používaná napr. od 12. stor. v Taliansku a od vlády Petra I. Veľkého v Rusku. Hodnostné stupne: kontradmirál (generál major), viceadmirál (generál poručík), admirál (generál plukovník), admirál námorníctva (maršal).

admiralita

admiralita [arab. > fr.] —

1. najvyšší úrad vojenského loďstva, zodpovedá ministerstvu vojenského námorníctva;

2. budova, sídlo tohto úradu. Najznámejšia budova admirality je v Petrohrade, dielo architekta Andrejana Dimitrijeviča Zacharova (*1761, †1811) z 1806 – 23, symbol ruského klasicizmu, zámerne napodobňovaná v období socialistického realizmu.

aerosólová munícia

aerosólová munícia — druh munície (delostrelecké granáty, letecké bomby) používanej na vytvorenie aerosólového oblaku bojovej látky, napr. otravnej, biologickej (biologický aerosól) alebo dymotvornej vrátane trhavín.

Africký zbor

Africký zbor, nem. Afrikakorps — bojové zoskupenie nemeckého Wehrmachtu. Sformovalo sa 18. februára 1941 z jednotiek rozmiestnených v Líbyi; pôvodne sa skladalo z 1 ľahkej a 1 tankovej divízie. Pod velením generálneho poľného maršala E. Rommela a spolu s talianskymi jednotkami operovalo 1941 – 43 v sev. Afrike. Po porážke pri Alamejne (1942) ustúpilo do juž. Tuniska, kde z neho po spojení s nemeckou 5. tankovou armádou a talianskou 1. armádou vznikla vo februári 1943 armádna skupina Afrika. Jej zvyšky pod velením generálplukovníka Hansa-Jürgena von Arnima (*1889, †1962) kapitulovali v máji 1943 pred spojenými jednotkami Spojeného kráľovstva a USA.

agent

agent [lat.] —

1. ekon. mnohoznačné obchodné označenie sprostredkovateľskej činnosti určitého subjektu na najrozličnejších úsekoch hospodárskej činnosti (akvizitér objednávok, sprostredkovateľ obchodov na vnútorných i zahraničných trhoch, broker, rezident, agent v námornej doprave), podnikateľ, ktorý nevlastní, ale sprostredkúva nákup alebo predaj tovaru;

2. voj. vyzvedač, špión.

agent blue

agent blue [ejdžnt blú; angl.] — chemická otravná látka, herbicíd pozostávajúci zo zmesi kyseliny kakodylovej (dimetylarzínovej) a jej sodnej soli vo vode. Vyvoláva zosychanie a odlistovanie zasiahnutej vegetácie. Cieľom vojenského použitia je sťažiť protivníkovi maskovanie, umožniť založenie rozsiahlych lesných požiarov, narušiť hospodársku základňu, prípadne ovplyvniť ekológiu krajiny.

agent orange

agent orange [ejdžnt orindž; angl.] — chemická otravná látka, najmasovejšie použitý herbicíd na vojnové účely. Zmes butylesterov kyseliny 2,4-dichlórfenoxyoctovej a kyseliny 2,4,5-trichlórfenoxyoctovej. Patrí do skupiny defoliantov, vyvoláva zosychanie a odlistovanie rastlín. Nesprávnym pochopením kódového označenia sa v tlači objavili aj správy o tzv. pomarančovom plyne.

agent purple

agent purple [ejdžnt pápl; angl.] — chemická otravná látka, herbicíd použitý vo Vietname; zmes agent orange a izobutylesteru kyseliny 2,4,5-trichlórfenoxyoctovej. Vyvoláva ťažkú devastáciu porastov v postrekovaných oblastiach, ale aj poškodenie zdravia exponovaného obyvateľstva.

agentúra

agentúra [lat.] —

1. organizácia alebo spoločnosť sprostredkujúca služby, napr. umelecká agentúra (divadelná, filmová, literárna a i.), personálna agentúra, cestovná agentúra, grantová agentúra, ratingová agentúra;

2. novin. spravodajská agentúra — inštitúcia, ktorej hlavnou úlohou je každodenne vyhľadávať, zhromažďovať, triediť, spracúvať, distribuovať a doručovať presné, rýchle a objektívne informácie žurnalistického charakteru v slovnej a obrazovej podobe odberateľom najmä z mediálnej sféry (tlači, rozhlasu a televízii), ale aj nemediálnym klientom. Spravodajské agentúry možno typologicky rozdeliť na univerzálne a špecializované. Univerzálne agentúry sa členia na svetové (alebo medzinárodné) a národné, ako aj na globálne systémy s celosvetovým pôsobením. Podľa formy vlastníctva sa spravodajské agentúry delia na komerčné (v súkromnom vlastníctve médií, družstiev alebo iných subjektov) a štátne (priamo riadené štátom alebo s verejnoprávnym štatútom).

Vznik agentúry je spojený s potrebou informovanosti. Počas historického vývinu sa informácie rozličného charakteru doručovali v tlačenej podobe, neskôr telegraficky (odtiaľ názov tlačové a telegrafné agentúry); základným poslaním agentúry je informovať, prinášať správy, preto sa niektoré nazývajú spravodajské alebo informačné. Prvou spravodajskou agentúrou na svete bola Agence Havas založená 1835 v Paríži CH. L. Havasom, ktorá položila základy nezávislej medzinárodnej spravodajskej výmeny. Prostredníctvom poštových holubov boli parížske denníky už 1840 každodenne informované o udalostiach z Londýna a Bruselu. Vynález elektrického telegrafu 1837 podnietil vznik ďalších svetových agentúr; 1848 bola v USA založená Harbor News Association, 1849 v Nemecku Wolffsches Telegraphenbüro, 1851 v Anglicku Reuter a i. R. 1859 podpísali majitelia 3 najväčších európskych agentúr (Havas, Wolff, Reuter) zmluvu, ktorou si medzi sebou rozdelili svet na sféry zberu a distribúcie spravodajstva (neskôr sa k nim pridala americká agentúra Associated Press) a ktorá platila vyše 70 rokov. R. 1957 vzniklo Európske združenie spravodajských agentúr s cieľom navzájom rozvinúť technickú spoluprácu, od 1971 bola jeho členom aj Československá tlačová kancelária (ČTK). Prvou spravodajskou agentúrou na Slovensku bola Slovenská tlačová kancelária založená 1919 v Žiline, neskôr sa zlúčila s ČTK ako jej pobočka v Bratislave (takto činná do 1939), od 1951 pôsobilo v Bratislave Oblastné riaditeľstvo ČTK pre Slovensko (od 1968 skratka ČSTK). R. 1992 rozdelením ČTK vznikla Česko-slovenská tlačová kancelária Slovenskej republiky (samostatné vysielanie od 1. 1. 1993), od 1993 ako Tlačová agentúra SR – Slovakia, od 2008 Tlačová agentúra SR (TASR), od 1997 pôsobí aj Slovenská tlačová agentúra, a. s. (SITA). Zo súčasných svetových agentúr sú najdôležitejšie Reuters (Spojené kráľovstvo), AFP (Francúzsko), AP a United Press International (UPI; obidve USA) a TASS (Rusko);

3. organizácie Spojených národov pre zvláštne úlohy zriaďované podľa Charty Organizácie Spojených národov na plnenie medzinárodne významných úloh v hospodárskej, sociálnej, zdravotnej, kultúrnej a i. oblasti;

4. výzvedná organizácia.

agent white

agent white [ejdžnt uájt; angl.] — chemická otravná látka, herbicíd použitý vo vojnových konfliktoch (najmä vo Vietname); patrí do skupiny defoliantov a tvorí ho zmes triizopropanolamóniových solí kyseliny 2,4-dichlórfenoxyoctovej a 4-amino-3,5,6-trichlórpikolínovej.

Air-Land Battle

Air-Land Battle [ér lend betl; angl.] — doktrína vzdušno-pozemného boja; operačný princíp použitia armády USA v 80. – 90. rokoch 20. stor. Určoval zásady výstavby a bojového použitia pozemného vojska na taktickej a operačnej úrovni. V oblasti výstavby vojska bol charakteristický širokým začlenením bojového letectva a vrtuľníkov do pozemného vojska a vytváraním aeromobilných jednotiek, v oblasti zásad bojového použitia snahou o vybojovanie a udržanie iniciatívy ako prostriedku na dosiahnutie cieľa. V operácii a v boji sa v širokom rozsahu využívala tretia dimenzia – vzdušný priestor. Údery armádneho letectva boli koordinované s manévrom a paľbou pozemných vojsk proti cieľom na prednom okraji a v taktickej hĺbke. V záujme udržania iniciatívy sa široko využívali vrtuľníkové výsadky. Nevyhnutným predpokladom úspechu bola dokonalá súčinnosť vzdušných a pozemných bojových akcií.

Alamejn

Alamejn, Al ’Alamayn — mesto v Egypte v guvernoráte Matrúh záp. od Alexandrie; 7,4 tis. obyvateľov (2007). Odohrala sa tam rozhodujúca bitka 2. svet. vojny na severoafrickom fronte; 23. 10. – 4. 11. 1942 tam britská armáda pod velením generála B. L. Montgomeryho porazila a donútila k ústupu nemecko-talianske vojská pod velením poľného maršala E. Rommela. Nemecko-talianske vojská pôvodne v sile 96-tis. vojakov a 500 tankov stratili 59-tis. mužov a takmer všetky tanky a delá, britskú silu predstavovalo 200-tis. vojakov a 1000 tankov, zaznamenané straty boli 13-tis. mužov a 432 tankov (Montgomery stratil v bojoch 25% pešiakov 8. armády). Bitka pri Alamejne znamenala definitívnu porážku Rommelových vojsk a rozhodla o osude celej nemeckej severoafrickej výpravy (→ Africký zbor). Múzeum a cintorín padlých vojakov.

Ambruš, Ján

Ambruš, Ján, 19. 5. 1899 Gorna Mitropolja, Bulharsko – 21. 1. 1994 Chicago, Illinois, pochovaný v Bratislave — slovenský generál. Začiatkom augusta 1939 krátko veliteľ letectva Slovenskej armády, po emigrácii 1939 – 40 operačný pilot československých zahraničných jednotiek vo Francúzsku, 1940 – 41 veliteľ 312. stíhacej perute RAF v Spojenom kráľovstve, 1941 – 43 člen československej vojenskej misie v Kanade. Organizoval nábor slovenských a českých dobrovoľníkov a riadil ich letecký výcvik. R. 1943 – 45 československý vojenský atašé v Kanade, po vojne veliteľ letectva 4. vojenskej oblasti a poslanec SNR za Demokratickú stranu (DS). R. 1948 emigroval do USA, od 1956 americký občan. Po zmene politickej situácie v Československu 1991 povýšený do hodnosti generálplukovník vo výslužbe. Nositeľ viacerých vyznamenaní, napr. Československého vojnového kríža 1939 (1940) a Radu M. R. Štefánika III. triedy (1992).

amiton

amiton [gr.] — jedna z najtoxickejších organických zlučenín fosforu odvodená od trietylesteru kyseliny fosforečnej nahradením jednej etoxyskupiny (CH3CH2O-) skupinou (CH3CH2)2NCH2CH2-S-; kódové označenie VG. Patrí do skupiny nervovoparalytických látok, je porovnateľne toxická ako sarín. Amiton bol pôvodne vyvinutý ako insekticíd, jeho soľ s kyselinou šťaveľovou sa používa ako pesticíd. Výskum jeho jedovatosti podnietil vznik mimoriadne nebezpečných otravných látok typu V.

Andrejčák, Imrich

Andrejčák, Imrich, 12. 7. 1941 Haniska, okres Košice – 5. 9. 2018 Trenčín — slovenský vojenský a politický činiteľ, generálplukovník. Ako vojak z povolania vykonával od 1961 v Československej armáde rôzne veliteľské funkcie. R. 1989 veliteľ Východného vojenského okruhu, 1990 námestník ministra obrany, 1992 minister obrany ČSFR. Od 1. 1. 1993 poradca predsedu vlády SR, od marca 1993 do marca 1994 minister obrany SR. R. 1994 – 98 poslanec NR SR za HZDS, predseda Výboru pre obranu a bezpečnosť. Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1998).

ANZUK

ANZUK, Austrália, New Zealand, United Kingdom — obranný pakt Austrálie, Nového Zélandu a Spojeného kráľovstva podpísaný 1. 11. 1971 v Londýne s cieľom zabezpečiť záujmy signatárskych krajín v juhovýchodnej Ázii a tichomorskej oblasti v spolupráci so Spoločenstvom národov. Umožňoval prechodne umiestniť jednotky neázijských zmluvných štátov na území Malajzie a Singapuru. V priebehu 1974 boli integrované vojenské jednotky, ktoré tvorili ANZUK, postupne rozpustené a nahradené národnými jednotkami. Dňa 16. decembra 1974 bolo riadenie námorníctva a letectva rozpustené a ich oddiely sa vrátili k príslušnému národnému veleniu.

apel

apel [fr. > nem.] —

1. vo vojenskom slangu zraz, nástup;

2. nástup väzňov v nacistických koncentračných táboroch.

Ardenská bitka

Ardenská bitka — boje anglo-amerických a nemeckých vojsk v zime 1944 – 45 v pohorí Ardeny. Spojenecké vojská, ktoré sa pokúsili v decembri 1944 prelomiť obranu protivníka na francúzsko-nemeckých hraniciach, predišli 16. – 24. 12. 1944 Nemci nečakaným protiútokom v Ardenách (operácia Stráž na Rýne, nem. Wacht am Rhein) s cieľom poraziť ich v Holandsku a Belgicku, na dlhší čas stabilizovať frontovú líniu v záp. Európe a donútiť vlády USA a Spojeného kráľovstva uzatvoriť separátny mier, a tým získať možnosť na zastavenie postupu Červenej armády k vých. hraniciam Nemecka.

Začiatočný úspech nemeckého útočného zoskupenia v sile asi 200-tis. mužov bol výsledkom rýchleho prieniku 5. a 6. tankovej armády SS s podporou 2-tis. bombardérov a stíhačiek Luftwaffe, za ktorými postupovala pechota 7. armády z novosformovaných divízií ľudových granátnikov s cieľom postúpiť cez rieku Mása, sev. Luxembursko a Belgicko Ardenami až k Antverpám a znovu dobyť Brusel. Proti nim bojovalo spočiatku asi 80-tis. vojakov 5., 7. a 8. zboru USA. Okolo Vianoc 6. nemecká armáda uviazla pri Stavelote (Belgicko). Tvrdé boje zvádzal v okolí Bastogne a pri St. Vith v Belgicku 8. americký zbor s divíziou SS-Leibstandarte A. Hitler. Piata nemecká armáda postupovala v smere na Vielsalm. Dňa 25. 12. 1944 Spojenci vrhli do boja rezervy, 3. armáda USA pod velením generála G. S. Pattona stiahla tankové kliny z oblasti Metzu na sever, prelomila nemecký front a dosiahla Bastogne. Dňa 30. 12. americké tankové divízie odrazili útok nemeckých tankov, pechoty a obrnených transportérov a 3. – 4. 1. 1945 prešli do protiofenzívy, odraziac posledný nápor Nemcov na Bastogne. V 2. dekáde januára 1945 1. armáda USA (generál Courtney Hicks Hodges, *1887, †1966) krytá 30. britským zborom rozvinula postup na Malmedy, Stavelot a Marche. Ardenskú bitku rozhodli vo svoj prospech Spojenci protiútokom, ktorý zavŕšilo spojenie britských a amerických jednotiek 13. – 16. 1. 1945 pri Houffalize. Nemci stratili v Ardenách vyše 520-tis. mužov, Spojenci necelú polovicu tohto počtu.

automat

automat [gr.] —

1. inform. abstraktný matematický stroj modelujúci proces, v ktorom sa vstupné údaje transformujú na výstupné údaje. Je charakterizovaný množinou stavov, začiatočným stavom, množinou vstupných symbolov (vstupná abeceda), prechodovou funkciou, množinou akceptačných (koncových) stavov a prípadne ďalšími prvkami, napríklad pamäťou. Automat na svojom vstupe načítava znaky vstupného slova a na základe načítaného znaku, aktuálneho stavu a prechodovej funkcie sa jeho stav mení. Rozlišujú sa rozpoznávacie a prekladacie automaty. Rozpoznávací automat (akceptor) určuje, či načítané vstupné slovo patrí alebo nepatrí do nejakého jazyka (→ formálny jazyk). Slovo do jazyka patrí, ak ho automat akceptuje, teda ak je po načítaní všetkých znakov slova v jednom z akceptačných stavov. Jazyk rozpoznávaný automatom je množina všetkých slov, ktoré automat akceptuje. Prekladový automat (transduktor) k vstupnému slovu vypočíta výstupné slovo, čím prekladá slová vstupného jazyka na slová výstupného jazyka. Z hľadiska vybavenia pamäťou sa rozlišujú 4 základné typy automatov: konečný automat, zásobníkový automat, lineárne ohraničený automat a Turingov stroj. Podľa prechodovej funkcie sa automaty delia na deterministické (→ deterministický automat) a nedeterministické (→ nedeterministický automat). Automaty hrajú významnú rolu v teórii vypočítateľnosti, teórii zložitosti, konštrukcii kompilátorov, lexikálnej a syntaktickej analýze, syntéze a analýze logických obvodov a v ďalších oblastiach.

2. stroj. zariadenie, prístroj alebo stroj schopný riadiť činnosť alebo funkciu objektu bez trvalej riadiacej činnosti človeka. Podľa úrovne činnosti sú automaty ovládacie (bez spätnej väzby), regulačné (so spätnou väzbou) a adaptívne (kybernetické zariadenie, ktoré volí optimálne podmienky riadenia). Významne sa uplatňujú v strojárskej technológii, v oblasti služieb (napr. predajné, telefónne, hudobné automaty) a i.;

3. voj. ľahká ručná automatická zbraň na boj zblízka na vzdialenosť do 500 m. V zásobníku má obyčajne 32 nábojov, rýchlosť streľby asi 100 rán za minútu; umožňuje streľbu jednotlivými ranami a dávkami; všeobecný názov ruskej automatickej zbrane používanej v 2. svet. vojne.

baran

baran

1. biol. samec ovce, plemenník chovaný na zabezpečenie reprodukcie stáda, ako aj na produkciu úžitkových produktov (mäso, vlna);

2. stroj. pracovná časť buchara alebo baranidla. Má veľkú hmotnosť a pri dopade vykonáva prácu potrebnú na požadovanú deformáciu materiálu;

3. voj. lat. testudo arietaria — staroveké obliehacie vojenské zariadenie. Pôvodne ho tvoril mohutný kmeň stromu s čelnou údernou železnou hlavicou zvyčajne v podobe hlavy barana. Slúžil na rozrúšanie brán obliehaných miest a hradných múrov opevnení. Jeho účinnosť technicky zdokonalili Rimania, ktorí ho umiestnili pod pohyblivý prístrešok zhotovený z pevných brvien pokrytých nehorľavými kožami a kovovými platňami. Samotné teleso barana bolo zavesené na lanách. Do kyvadlového pohybu ho uvádzali vojaci chránení prístreškom, prípadne ukrytí v konštrukciách pohyblivých obliehacích veží.

batéria

batéria [fr.] — účelové zoskupenie rovnakých predmetov, napr. vodovodná batéria — ventily na regulovanie a miešanie teplej a studenej vody;

1. el.tech. elektrický zdroj vytvorený spojením niekoľkých rovnakých článkov (galvanických, akumulátorových, palivových, termoelektrických, solárnych). Sériovým spojením sa dosiahne vyššie napätie zdroja, paralelným spojením vyšší dovolený záťažový prúd zdroja (→ akumulátor, → galvanický článok, → palivový článok);

2. hud. skupina bicích nástrojov v orchestri alebo v inom inštrumentálnom zoskupení; v 18. stor. názov arpeggia a akordických figurácií (Albertiho bas);

3. sociol. batéria otázok — súbor vzájomne spojených a dopĺňajúcich sa otázok, ktoré majú zabezpečiť validitu odpovedí, a predísť tak nežiaducim vedľajším reakciám respondenta; batéria testov — súbor vzájomne spojených a na seba nadväzujúcich testov;

4. stroj. zoskupenie rovnakých zariadení (strojov) na zvýšenie účinku, resp. výkonu;

5. voj. palebná a taktická delostrelecká a raketová jednotka alebo porovnateľná jednotka iných ozbrojených síl; aj organizačný celok obsahujúci zbrane, torpédomety, svetlomety alebo raketové komplety rovnakého kalibru alebo použitia.

Boroević von Bojna, Svetozar

Boroević von Bojna, Svetozar, aj Borojević, 13. 12. 1856 Umetić, dnešné Chorvátsko – 23. 5. 1920 Klagenfurt, pochovaný na viedenskom Ústrednom cintoríne (Zentralfriedhof) — rakúsko-uhorský poľný maršal; jeden z najvýznamnejších vojenských veliteľov Rakúsko-Uhorska počas 1. svetovej vojny. V roku 1905 po pasovaní do šľachtického stavu prijal predikát von Bojna. Na kariéru v armáde ho predurčilo vojenské vzdelanie (už ako 10-ročný začal navštevovať vojenskú školu v Kamenici pri Novom Sade). Venoval sa aj pedagogickej činnosti, na Tereziánskej vojenskej akadémii vo Viedenskom Novom Meste vyučoval vojenskú taktiku.

V roku 1878 sa zúčastnil na ťažení do Bosny a Hercegoviny, vyznamenal sa v bojoch pri Sarajeve. Neskôr velil 4. práporu 17. pešieho pluku z Klagenfurtu, následne štábom viacerých peších divízií a štábu VIII. pešieho zboru z Prahy. Ako veliteľ 14. pešej brigády z Petrovaradínu získal 1. mája 1904 hodnosť generálmajor, neskôr stál na čele jednej z tzv. honvédskych oblastí (doplňovacích oblastí vlastibrany) so sídlom v Záhrebe. V roku 1912 získal post veliteľa košického VI. armádneho zboru. Generálom pechoty sa stal 1. mája 1913.

Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa ako veliteľ VI. armádneho zboru zúčastnil na operáciách v Haliči, neskôr počas obranných bojov v Karpatoch velil 3. armáde. Najvýraznejšie sa presadil na talianskom bojisku – spočiatku ako veliteľ 5. armády (Sočskej armády), neskôr skupiny armád Boroević. Zúčastnil sa na všetkých dvanástich bitkách na rieke Soča i poslednej rakúsko-uhorskej ofenzíve na rieke Piava. Hodnosť poľného maršala získal vo februári 1918.

dávka

dávka — vymedzené množstvo;

1. ekon., práv. a) jednorazová alebo pravidelne opakovaná peňažná platba odvádzaná fyzickými a právnickými osobami v prospech štátu, spravidla viazaná na určitý majetok alebo úkon; jeden zo zdrojov príjmov verejných rozpočtov. Predstavuje druh priamej alebo nepriamej dane. Daňovým základom pri nej je hodnota majetku k určitému okamihu alebo prírastok na majetku za určitý čas. V tejto podobe sa u nás uplatňovala napr. dávka z majetku, dávka z majetkového prírastku, milionárska dávka (bežné označenie mimoriadnych dávok z 1947 postihujúcich vyššie dôchodky a dôchodky milionárov i nadmerné zisky), b) pravidelne sa opakujúci výdavok z verejného rozpočtu alebo z iného peňažného fondu alebo vecné plnenie fyzickým osobám na základe všeobecného záväzného právneho predpisu. Má sociálne stimulačnú a stabilizačnú funkciu, formu nenávratnej pôžičky, resp. dotácie, výpomoci, príspevku ap., napr. dávka nemocenského poistenia, dávka sociálnej pomoci;

2. farm., lat. dosis — hmotnostné alebo objemové množstvo biologicky aktívnej látky (liečiva). Rozoznáva sa liečivá (dosis curativa, therapeutica), toxická (dosis toxica), smrteľná (dosis letalis) a najvyššia dávka (dosis maxima);

3. fyz. → absorbovaná dávka; dávka ožiarenia → dávkový ekvivalent;

4. inform., angl. batch — skupina prvkov (príkazov, dát), ktoré sa vykonávajú alebo spracovávajú ako celok (→ režim spracovania po dávkach);

5. voj. a) niekoľko po sebe nasledujúcich výstrelov z automatickej zbrane vyvolaných jedným stlačením spúšte; b) určité kalkulačné množstvo potravín, napr. denná dávka, t. j. množstvo potravín určené normou stravnej dávky na jedného vojaka na 24 h. Denná dávka jednotky (útvaru, zväzku) je súhrn dennej dávky pre celkový počet osôb jednotky (útvaru, zväzku). Na zásobovanie vojsk sa používajú denné dávky potravín (ddp), konzervové dávky potravín (kdp) a dávky predpripravených potravín (dpp).

formácia

formácia [lat.] — útvar;

1. biol. → rastlinná formácia;

2. ekon. → spoločensko-ekonomická formácia;

3. geol. nejednotne a v súčasnosti už menej používaný termín: a) stratigrafická jednotka zodpovedajúca geologickému útvaru, prípadne nižšej jednotke (napr. kriedová formácia); b) skupina geologických útvarov, ktoré spolu súvisia na báze určitého kritéria (napr. flyšová, jazerná alebo magmatická formácia); c) litostratigrafická jednotka mapovaná v teréne a používaná v lokálnej klasifikácii (napr. jastrabská formácia v Kremnických vrchoch); d) v paleontológii a ekológii skupina organizmov existujúcich spolu, s podobným spôsobom života a geografickými podmienkami;

4. voj. zovretý útvar vojenských osôb alebo vojenskej techniky.

galéra

galéra [tal., špan.], galeja — dlhá štíhla veslová vojnová loď s nízkym trupom používaná od staroveku (grécka a rímska galéra) do 18. stor. prevažne v oblasti Stredozemného mora. Bola poháňaná až 50 veslami, z ktorých každé ovládali 2 – 7 veslári (trestanci, otroci; odtiaľ galeje). Mala až 2 sťažne s latinskými plachtami, bežný výtlak 200 t pri dĺžke 40 – 50 m, šírke okolo 6 m a ponore 1,5 m, rýchlosť na dlhých plavbách 4,5 uzla (1 uzol = 1,852 km/h), krátkodobo až dvojnásobok.

Háberl, Ľubomír

Háberl, Ľubomír, 19. 8. 1955 Borský Svätý Jur, okres Senica — slovenský generál. R. 1979 ukončil Vysokú vojenskú školu tylového a technického zabezpečenia v Žiline, 1979 – 83 náčelník zásobovania pohonnými hmotami (PHM) motostreleckého pluku, 1983 – 87 zástupca náčelníka okruhovej základne PHM, 1987 – 90 postgraduálne študoval na Vojenskej akadémii tyla a dopravy v Leningrade, 1990 – 92 náčelník organizačnej a plánovacej skupiny a zástupca náčelníka tyla 4. armády Západného vojenského okruhu, 1992 – 94 náčelník tyla veliteľstva tankovej divízie, 1994 – 96 zástupca veliteľa pre logistiku 1. armádneho zboru, 1996 – 97 absolvoval kurz štábneho dôstojníka logistiky v Nemecku, 1997 – 2001 náčelník správy vecných zdrojov a financovania a zástupca náčelníka štábu logistiky Generálneho štábu Armády SR, 2001 – 2002 študoval na Veliteľskej akadémii Generálneho štábu v Hamburgu, od 2002 náčelník štábu logistiky Generálneho štábu Ozbrojených síl SR. R. 2003 brigádny generál.

Hadik, Andrej

Hadik, Andrej, gróf, 16. 10. 1711 pravdepodobne na Žitnom ostrove – 12. 3. 1790 Viedeň, pochovaný vo Futogu pri Novom Sade, autonómna oblasť Vojvodina, Srbsko — slovenský vojvodca a poľný maršal, otec Karola Jozefa Hadika. Príslušník pôvodne turčianskeho zemianskeho rodu známeho od 16. stor. Študoval v jezuitských školách. R. 1732 vstúpil do Dežőfiho husárskeho pluku, postupne veliteľ rozličných vojenských jednotiek a armádnych zoskupení, 1734 kapitán, 1744 plukovník, 1747 generálstrážmajster (generálmajor), 1752 sa stal majiteľom (predtým Gilániho) husárskeho pluku, 1756 poľný podmaršal, 1758 generál jazdectva, 1774 poľný maršal. Ako vojvodca sa preslávil najmä na bojiskách sedemročnej vojny (1756 – 63), bojoval vo vojnách s Tureckom, Pruskom a Francúzskom. R. 1760 dočasný hlavný veliteľ cisárskych vojsk, 1762 – 63 hlavný veliteľ armád bojujúcich v Sliezsku, 1763 veliteľ budínskeho vojenského dištriktu, 1764 – 68 kráľovský miestodržiteľ a hlavný vojenský veliteľ Sedmohradska, 1772 – 74 vojenský gubernátor Haličska a Vladimírska, 1774 sa ako prvý uhorský šľachtic stal predsedom dvorskej vojenskej rady vo Viedni, 1776 báčsky župan, 1789 hlavný veliteľ cisárskych vojsk bojujúcich proti Turecku. Prejavil sa ako odvážny veliteľ a dobrý stratég so zmyslom pre netradičné manévre a prekvapivé riešenia vojenských situácií. Preslávil sa najmä legendárnym obsadením Berlína 3 500 husármi a pešiakmi v októbri 1757. Vystrašené mesto sa vykúpilo výpalným vo výške takmer 300-tis. toliarov. Sám Hadik si z koristi neponechal ani toliar, 25-tis. rozdelil medzi vojakov a zvyšok poslal panovníčke Márii Terézii, ktorá mu na znak vďaky darovala 3 000 dukátov. Od tých čias sa v Európe traduje pojem husársky kúsok (vo francúzštine tour d’hussard, v nemčine Hussarenstück). V 60. rokoch 18. stor. ako prvý v Uhorsku navrhoval zrušenie nevoľníctva, 1776 založil vo Viedni vojenský archív. R. 1758 ako prvý v Uhorsku a druhý v habsburskej monarchii vyznamenaný veľkokrížom Radu Márie Terézie, 1763 získal grófsky titul a donáciu na panstvá Futog a Čerevič (podľa toho predikát de Futog), 1777 titul dedičný ríšsky gróf. R. 2004 – 08 bola podľa neho nazvaná Národná akadémia obrany maršala Andreja Hadika v Liptovskom Mikuláši.

Hadik, Karol Jozef

Hadik, Karol Jozef, 3. 8. 1756 Levoča – 24. 7. 1800 Marengo, dnes súčasť Alessandrie, Taliansko — slovenský vojvodca, poľný podmaršal; syn poľného maršala Andreja Hadika. R. 1773 vstúpil do armády, s podporou otca hodnostne rýchlo postupoval, prejavil značné veliteľské nadanie, 1794 generálmajor, 1797 poľný podmaršal. Ako veliteľ vojenských jednotiek vo vojnách proti Turecku sa vyznamenal najmä v bitke o Belehrad. Bojoval aj vo vojne s napoleonským Francúzskom, padol v bitke pri mestečku Marengo v severnom Taliansku. R. 1794 vyznamenaný rytierskym krížom, neskôr veliteľským krížom Radu Márie Terézie.

hajdúsi

hajdúsi [maď.] —

1. pôvodne skupina uhorských obyvateľov (roľníkov alebo pastierov bez prístrešia), ktorí ušli pred Turkami. Niektorí sa živili ako pohoniči dobytka (lat. haidones, maď. hajtú; odtiaľ názov), väčšina sa dala najímať na obranu hraníc s Osmanskou ríšou, resp. do vojenských služieb sedmohradských kniežat, preto termín hajdúsi označuje od 16. stor. žoldnierov. Hajdúsi tvorili nepravidelnú doplnkovú zložku ľahkého jazdectva, ich prednosťami boli rýchlosť, schopnosť narúšať činnosť nepriateľa v rôznych fázach boja a relatívne široká oblasť pôsobnosti. Hajdúske oddiely boli úspešne využívané na získavanie zajatcov a informácií, na záškodnícku činnosť, narúšanie zásobovacích trás a prekvapujúce prepady a útoky. Výstroj a výzbroj hajdúchov bývali často rôznorodé aj v rámci jednotlivých oddielov, ktoré sa navyše líšili aj počtom. Počas stavovských povstaní v 17. a na začiatku 18. stor. (→ protihabsburské povstania) tvorili jadro povstaleckých vojsk. R. 1609 dostali na základe privilégia Š. Bočkaja územie v Szabolcsskej stolici (6 mestečiek, hlavné centrum Böszörmény, dnes Hajdúböszörmény), kde mali vlastnú samosprávu na čele s grófom, od 1871 kapitánom. R. 1876 bolo ich územie začlenené do novovytvorenej župy Hajdú (dnes Hajdú-Bihar);

2. v Uhorsku ozbrojený zemepanský alebo župný sluha; dráb;

3. v juhovýchodnej Európe zbojnícke skupiny ľudových bojovníkov proti tureckej nadvláde, ktorí boli v 17. – 19. stor. predstaviteľmi národnej a náboženskej opozície v Osmanskej ríši. V Grécku boli známi ako kleftovia, ich obdobou boli aj uskokovia, ktorí utiekli do kresťanských krajín (Chorvátsko, Benátsko), odkiaľ robili výpady na územia obsadené Turkami. Hajdúsi sa stali jednou z významných tém ľudovej tvorby, boli oslavovaní najmä v bulharských a srbských národných piesňach.

hákovnica

hákovnica [čes.] — stredoveká ťažká ručná palná zbraň takmer identická a často zamieňaná s neskôr používanou ľahšou arkebúzou (pôvodný názov arkebúzy vznikol skomolením a prešmyčkou názvu hákovnica – z nemeckého Hackenbüchse cez Ackenbusche po francúzsky arquebuse, slovensky arkebúza). Hákovnica sa objavila na bojiskách koncom 14. stor., rozšírená bola najmä v 2. pol. 15. stor. v Čechách, zriedkavejšie sa vyskytovala v Nemecku. Po husitských vojnách sa rozšírila do celej strednej Európy a s bratríckymi vojskami sa dostala aj na Slovensko. Mala kaliber do 25 mm a jej hlaveň bola upevnená do masívnej nahrubo otesanej pažby. Za ústím hlavne mala hák (odtiaľ názov), ktorým sa zakliesnila o okraj vozu, štítu alebo hradby, čím sa zmiernil silný spätný náraz pri výstrele. Koncom 15. stor. sa na hákovnici objavili jednoduché luntové uzávery. Na Slovensku sa hák nazýval brada, a hákovnice sa preto niekedy nazývali aj bradatica (alebo bradatá puška). Používala sa celé 15. a 16. stor. Rozdiely medzi hákovnicou a arkebúzou sú malé, je to v podstate ten istý typ zbrane. Hákovnica a arkebúza existovali paralelne, princíp streľby a fungovanie zbrane sú identické. Z arkebúzy vznikli ďalším vývojom ľahšie muškety. Zbrojársky vývoj tak smeroval od hákovnice cez arkebúzu a mušketu až po pušku.

halapartňa

halapartňa [nem.] — bodná a sečná zbraň s dlhou násadou (tzv. žrďová zbraň) na drevenej kopiji, z ktorej sa vyvinula. Hrot halapartne je kombinovaný so sekerou a s protihrotom (alebo s hákom). Používala ju pechota v priebehu 14. – 18. stor. v boji proti jazdectvu (podobná je helebarda). Ako dekoračná zbraň palácových stráží sa používala až do začiatku 20. stor., v súčasnosti ju používa napr. Švajčiarska garda vo Vatikáne.

harcovníci

harcovníci [maď.] — ľahko vyzbrojené stredoveké pešie alebo jazdecké oddiely určené na bleskové výpady a zneistenie nepriateľa. Uplatňovali sa najmä v husitskom poľnom vojsku.

helebarda

helebarda [tal.] — sečná a bodná zbraň s dlhou násadou (tzv. žrďová zbraň), ktorú používala pechota v 13. – 17. storočí najmä v boji s jazdectvom. Vyvinula sa z dlhej drevenej palice, na ktorú sa pripevnil kosák, okolo 1300 sa kosák (neskôr zahnutá sekera v tvare kosáka) začal pripevňovať na kopiju. Často býva zamieňaná s kosou, sudlicou a s halapartňou, najmä ak má aj protihrot slúžiaci na stiahnutie jazdca.

Hergovič, Mojmír

Hergovič, Mojmír, 23. 7. 1942 Bratislava – 4. 2. 2007 tamže — slovenský generál (generálporučík). R. 1975 absolvoval Vojenskú akadémiu v Brne. R. 1976 – 78 zástupca náčelníka 13. tankovej divízie v Topoľčanoch. Po absolvovaní Akadémie generálneho štábu v Moskve postupne 1980 – 87 zástupca náčelníka tyla 1. armády v Příbrame a náčelník štábu tyla Západného vojenského okruhu v Tábore, 1986 povýšený do prvej generálskej hodnosti (generálmajor). Od 1987 vykonával funkcie zástupcu náčelníka tyla Východného vojenského okruhu, od 1990 veliteľa posádky v Bratislave a od 1993 riaditeľa sekcie výstavby a ekonomiky Ministerstve obrany SR. R. 1993 generálporučík, 1993 – 2004 náčelník vojenskej kancelárie prezidenta SR.

historické zbrane

historické zbrane — všetky druhy zbraní vyrobených do konca 19. stor. (tento historický medzník neoficiálne platil v 20. stor.). Sú predmetom múzejnej i súkromnej zberateľskej činnosti, uchovávané a sprístupňované v špecializovaných zbierkach a expozíciách historických zbraní, resp. nachádzajú sa v zbierkach súkromných zberateľov. Vystavujú sa funkčné i nefunkčné historické zbrane alebo ich umelecké repliky podľa kritérií výberu a zamerania príslušnej expozície (napr. tematicky, chronologicky, podľa krajiny pôvodu ap.). V súčasnosti sa za historické zbrane považujú už aj konvenčné a ručné palné zbrane pochádzajúce z 20. stor. (napr. zbrane použité počas 1. a 2. svetovej vojny), ak už nie sú vo výzbroji pravidelných armád, resp. vo voľnom predaji zbrojárskych firiem, a sú vystavované v múzeu alebo v súkromných zbierkach. V tomto prípade by mali byť vystavované a zbierané nefunkčné alebo znefunkčnené exempláre. V užšom význame sa podľa slovenského právneho poriadku (zákon č. 190/2003 o strelných zbraniach a strelive) ako ručná palná historická zbraň nepodliehajúca povinnej evidencii zbraní označuje zbraň, ktorá je určená len na čierny prach a každá jej hlaveň alebo nábojová komora je vybavená perkusným zámkom a komínkom na perkusnú zápalku alebo starším systémom zapaľovania, alebo ručná palná zbraň skonštruovaná na použitie jednotného náboja, vyrobená (alebo jej model bol vyvinutý) najneskôr do 31. 12. 1890.

hlásna služba

hlásna služba

1. súbor organizačných a technických opatrení ako súčasť informačného systému civilnej ochrany, ktorým sa zabezpečuje varovanie obyvateľov a vyrozumenie osôb činných pri odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti, ako aj varovanie obcí pred ohrozením alebo pred vznikom mimoriadnej udalosti (napr. povodne, hrozba vtáčej chrípky ap.). Zabezpečuje sa hlásnou a vyrozumievacou sieťou civilnej ochrany, ktorú tvoria varovacie a vyrozumievacie pracoviská civilnej ochrany a technické prostriedky na území, pre ktoré sú určené;

2. voj. činnosť rádiotechnického vojska protivzdušnej obrany, ktorej úlohou je včasné upovedomenie vojsk a civilného obyvateľstva o vzdušnom napadnutí nepriateľom. V členitom teréne, umožňujúcom nízky prelet v radarovom tieni, býva doplnená vizuálnymi pozorovacími stanovišťami na hlásnych vežiach (tzv. hláskach). Tento systém sa využíval aj počas studenej vojny v bývalom Československu, napr. na území Šumavy.

hliadka

hliadka — vojenská jednotka v sile niekoľkých vojakov až jednej zosilnenej čaty, určená na plnenie stanovených úloh (bojová prieskumná hliadka, pozorovacia hliadka, poriadková hliadka, dopravno-regulačná hliadka a i.). Na plnenie špeciálnych úloh sa organizujú (vyčleňujú) aj iné hliadky (napr. technická uzatváracia hliadka). Chemická prieskumná hliadka je určená na radiačné a chemické pozorovanie a na prieskum v smere činnosti (na pochodových osiach) vlastných vojsk, ako aj v priestoroch ich rozmiestnenia.

honvéd

honvéd [maď.] — vlastibranec; príslušník uhorskej, neskôr maďarskej armády. Počas revolúcie 1848 – 49 člen maďarskej revolučnej armády slúžiacej na obranu slobody a nezávislosti Uhorska. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867) v období 1868 – 1918 vojak osobitnej časti rakúsko-uhorskej armády – vlastibrany (honvédség), ktorá priamo podliehala uhorskému ministerstvu obrany. V období 1920 – 48 vojak maďarskej kráľovskej armády. Od 1990 príslušník maďarského pozemného vojska.

horské delo

horské delo — delostrelecká zbraň určená na streľbu v horách. Typovo môže ísť o delo (ľahký kanón, húfnica), ale aj o mínomet, prípadne aj ľahký raketomet. Konštrukcia horského dela umožňuje jeho jednoduchú a rýchlu montáž, demontáž i transport v rozloženom stave na niekoľko častí v ťažkom horskom teréne. Horské delo umožňuje z balistického hľadiska priamu i nepriamu streľbu pri vyšších elevačných uhloch.

húfnica

húfnica — druh delostreleckej zbrane, ktorá sa vyznačuje krátkou hlavňou a nižšou začiatočnou rýchlosťou strely. Strieľa sa z nej prevažne pod veľkým uhlom, preto je vhodná na streľbu zo zakrytých postavení, v nerovnom teréne a proti cieľom na odvrátených svahoch. Kaliber húfnic je spravidla väčší než 100 mm, rozsah námeru -31° až +80°, odmer ±30°. Zvyčajne sa používa na nepriamu streľbu. Pri rovnakom kalibri je húfnica dva- až trikrát ľahšia než delo, čo je dôsledkom kratšej a ľahšej hlavne a menej výkonného streliva. Jej dostrel je spravidla 12 – 18 km. Používa sa pri nej delená munícia s prachovou náplňou rôznej hmotnosti podľa potreby dostrelu. Prvé húfnice začali používať husiti (→ husitské vojsko) v 20. rokoch 15. stor. ako pohyblivé ľahké poľné delá a využívali ich na nepresnú streľbu do húfov protivníka (odtiaľ názov), k jej masovému nasadeniu do výzbroje armád došlo až po 1. svetovej vojne.

Husák, Ján

Husák, Ján, 12. 4. 1923 Sasinkovo, okres Hlohovec – 22. 12. 2016 Ružomberok — slovenský generál. R. 1944 absolvoval ako vojak základnej služby slovenskej armády poddôstojnícku školu v Poprade. R. 1944 – 45 účastník bojov v Slovenskom národnom povstaní (Poprad, Telgárt, Horehronie, prechod cez Chabenec), príslušník partizánskeho oddielu Národný pomstiteľ v pohorí Tribeč (do marca 1945). R. 1951 ukončil Vojenské automobilové učilište v Nitre a bol vymenovaný do hodnosti poručíka, následne pôsobil ako veliteľ automobilovej roty v 3. leteckej technickej divízii v Prahe. R. 1956 ukončil štúdium na Vojenskej akadémii v Prahe, 1956 – 57 veliteľ výcvikového strediska mladších špecialistov letectva v Přerove, 1958 – 60 náčelník oddelenia bojovej prípravy tylovotechnických útvarov veliteľstva letectva a protivzdušnej obrany štátu v Prahe, 1961 – 65 veliteľ 3. leteckej technickej divízie v Čáslavi, 1965 – 67 zástupca veliteľa 10. leteckej armády pre tylové a letiskovo-technické zabezpečenie v Hradci Králové. R. 1968 – 72 náčelník správy pohonných hmôt a mazív Ministerstva národnej obrany ČSSR v Prahe, 1971 generálmajor, 1972 – 76 náčelník kancelárie ministra národnej obrany, 1976 – 86 československý zástupca náčelníka technického výboru členských štátov Varšavskej zmluvy v Moskve. R. 1989 – 92 tajomník okresného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) v Nitre, 1992 – 98 predseda SZPB v Bratislave. R. 1994 pri príležitosti 50. výročia Slovenského národného povstania povýšený do hodnosti generálporučíka vo výslužbe. Nositeľ Radu Ľ. Štúra III. triedy (2000).

Iowa

Iowa [ajova] — názov najväčšej bitevnej lode USA, ako aj triedy bitevných lodí. Boli postavené štyri sesterské lode – Iowa (1943), New Jersey (1943), Missouri (1944) a Wisconsin (1944), ďalšie dve zostali nedokončené. Ich výtlak bol 56 601 t, rozmery 270,4 x 33,5 x 11,6 m, boli silno opancierované, pohon 4 lodné vrtule s parnými turbínami, maximálna rýchlosť 32,5 uzla (59 km/h), ich hlavnú výzbroj tvorilo 9 diel kalibru 406 mm, 20 diel kalibru 127 mm a 129 protilietadlových kanónov, z toho 80 kalibru 40 mm a 49 kalibru 20 mm. V 80. rokoch 20. stor. bola výzbroj lodí zmodernizovaná, pribudlo 32 rámp pre strely s plochou dráhou letu typu Tomahawk a 16 rámp na vypúšťanie protilodných riadených striel typu Harpoon, modernizované boli aj navigačný, komunikačný a radarový systém. Po dokončení 1943 viezla Iowa F. D. Roosevelta na Teheránsku konferenciu, neskôr sa pripojila k Tichomorskému lodstvu. Lode triedy Iowa počas 2. svetovej vojny sprevádzali lietadlové lode a vojenské lodné konvoje, kryli vylodenie pri Mariánach, na Marschallových ostrovoch, pri Filipínach, Iwodžime a Okinave, počas kórejskej vojny sa používali na ostreľovanie pobrežných cieľov. Na lodi Missouri bola 2. 9. 1945 podpísaná kapitulácia Japonska. Vojny vo Vietname sa zúčastnila loď New Jersey. V 90. rokoch 20. stor. prešli lode do rezervy vojenského námorníctva, Missouri, Wisconsin a New Jersey boli na prelome 20. a 21. stor. uvoľnené na muzeálne účely, Iowa je zatiaľ v mobilizačnej kategórii B.

IVA

IVA, látka IVA, GV, 2-dimetylaminoetyl(dimetylamido)fluórfosfát — voj. nervovoparalytická toxická chemická látka. Bezfarebná rôsolovitá kvapalina bez výrazného zápachu obmedzene rozpustná vo vode s vysokou chemickou stálosťou; teplota varu v rozmedzí 207 až 240 °C. Vzhľadom na svoju prchavosť (je vyššia než prchavosť látky VX a nižšia než prchavosť sarínu) má v poľných podmienkach dostatočnú bojovú koncentráciu. Do zasiahnutého organizmu vniká všetkými cestami, klinické príznaky otravy sa prejavujú až tesne pred smrťou.