kostumbrizmus

Text hesla

kostumbrizmus, špan. costumbrismo — umelecký smer v literatúre a vo výtvarnom umení v 19. stor. Vyvinul sa v Španielsku a následne sa uplatnil aj v Latinskej Amerike. Vyznačuje sa zachytením (opisom) zvykov a spôsobu života rôznych spoločenských skupín a regiónov, ako aj vidieckeho a mestského prostredia (špan. costumbre = zvyk).

Kostumbrizmus v literatúre má korene v španielskej literatúre zlatého veku, rozvíjať sa začal predovšetkým v období romantizmu (1830 – 50) a v 2. polovici 19. stor. sa stal typickým pre prvú generáciu španielskych realistov. Pôvodný kostumbristický literárny žáner, tzv. kostumbristický obrázok, bol krátky, prevažne prozaický útvar s minimálnou dejovou a s dominantnou opisnou zložkou. Sústreďoval sa na opis ľudských typov alebo konkrétnych scén zo života. V 2. polovici 19. stor. sa dostali do popredia rozsiahlejšie žánre (napr. novela), kostumbristické postupy sa však využívali aj v realistických románoch, neskôr sa uplatnili v regionalistickej próze (→ kreolizmus). Za zakladateľské osobnosti kostumbrizmu v literatúre sú pokladaní španielski spisovatelia F. Caballero, M. J. de Larra, Ramón de Mesonero Romanos (*1803, †1882) a Serafín Estébanez Calderón (*1799, †1867), významné miesto mal najmä v latinskoamerických literatúrach a karibskej literatúre písanej po španielsky.

Vo výtvarnom umení sa kostumbrizmus prejavil v maliarstve, a to v žánrových realistických scénkach detailne zachytávajúcich miestne prostredie, odev, zvyky a slávnosti. K zakladateľom kostumbrizmu vo výtvarnom umení patria španielski maliari José Domínguez Bécquer (*1805, †1841), Valeriano Domínguez Bécquer (*1833, †1870), Joaquín Domínguez Bécquer (*1817, †1879), Andrés Cortés y Aguilar (*1812, †1879), Leonardo Alenza (*1807, †1845) a Manuel Rodríguez de Guzmán (*1818, †1867); významne sa uplatnil v maliarstve v krajinách Latinskej Ameriky.

Text hesla

kostumbrizmus, špan. costumbrismo — umelecký smer v literatúre a vo výtvarnom umení v 19. stor. Vyvinul sa v Španielsku a následne sa uplatnil aj v Latinskej Amerike. Vyznačuje sa zachytením (opisom) zvykov a spôsobu života rôznych spoločenských skupín a regiónov, ako aj vidieckeho a mestského prostredia (špan. costumbre = zvyk).

Kostumbrizmus v literatúre má korene v španielskej literatúre zlatého veku, rozvíjať sa začal predovšetkým v období romantizmu (1830 – 50) a v 2. polovici 19. stor. sa stal typickým pre prvú generáciu španielskych realistov. Pôvodný kostumbristický literárny žáner, tzv. kostumbristický obrázok, bol krátky, prevažne prozaický útvar s minimálnou dejovou a s dominantnou opisnou zložkou. Sústreďoval sa na opis ľudských typov alebo konkrétnych scén zo života. V 2. polovici 19. stor. sa dostali do popredia rozsiahlejšie žánre (napr. novela), kostumbristické postupy sa však využívali aj v realistických románoch, neskôr sa uplatnili v regionalistickej próze (→ kreolizmus). Za zakladateľské osobnosti kostumbrizmu v literatúre sú pokladaní španielski spisovatelia F. Caballero, M. J. de Larra, Ramón de Mesonero Romanos (*1803, †1882) a Serafín Estébanez Calderón (*1799, †1867), významné miesto mal najmä v latinskoamerických literatúrach a karibskej literatúre písanej po španielsky.

Vo výtvarnom umení sa kostumbrizmus prejavil v maliarstve, a to v žánrových realistických scénkach detailne zachytávajúcich miestne prostredie, odev, zvyky a slávnosti. K zakladateľom kostumbrizmu vo výtvarnom umení patria španielski maliari José Domínguez Bécquer (*1805, †1841), Valeriano Domínguez Bécquer (*1833, †1870), Joaquín Domínguez Bécquer (*1817, †1879), Andrés Cortés y Aguilar (*1812, †1879), Leonardo Alenza (*1807, †1845) a Manuel Rodríguez de Guzmán (*1818, †1867); významne sa uplatnil v maliarstve v krajinách Latinskej Ameriky.

Zverejnené 11. júla 2022.

Kostumbrizmus [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-10-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kostumbrizmus