korunovačné klenoty

Popis ilustrácie

Korunovačné klenoty uhorských kráľov: svätoštefanská koruna, krajinské jablko a žezlo

Text hesla

korunovačné klenoty, regálie — súbor symbolických, umelecky cenných predmetov vyrobených z drahých kovov a kameňov, odovzdávaných pri akte korunovácie novokorunovanému panovníkovi. Korunovačné klenoty reprezentujú kráľovstvo i národ, je v nich skombinovaná svetská i náboženská symbolika, prostredníctvom nich sa panovníkovi odovzdáva Bohom dané právo vládnuť. Patria k nim insígnie, odznaky panovníkovej moci, hodnosti a zdedeného alebo prepožičaného mocenského postavenia, za ktoré sa všeobecne pokladajú koruna, žezlo a jablko (ríšske, krajinské, kráľovské), ako aj ďalšie predmety používané počas korunovačného ceremoniálu, napr. knihy, listiny, kríž a relikvie, na ktoré panovník pri korunovácii prisahal, skutočné alebo symbolické zbrane (meč, kopija), odevy (napr. plášť, rukavice) a niekedy aj trón.

Korunovačné klenoty sú doložené od konca 4. tisícročia pred n. l. v Egypte a v Mezopotámii, kde sa pravdepodobne začali používať ako symboly božskej moci panovníka (panovník ako zástupca boha). Stredoveké korunovačné klenoty v Európe nadväzovali na korunovačné klenoty rímskych cisárov z obdobia neskorej antiky. Zvyčajne boli uchovávané v špeciálnych klenotniciach a ochranných obaloch. Zachovali sa len výnimočne, mnohé z nich boli zničené počas revolúcií alebo boli v neskorších obdobiach prerobené. Významným zdrojom z hľadiska ich poznania sú maľby (napr. panovnícke portréty) a sochy, ilustrácie, ktoré sa objavovali v rukopisoch od karolovského obdobia a od 16. stor. aj v tlačených knihách, a v určitej miere aj mince a medaily. K najvýznamnejším zachovaným korunovačným klenotom patria korunovačné klenoty Rímsko-nemeckej ríše, resp. Svätej rímskej ríše nemeckého národa, ktorých súčasťou sú ríšska (cisárska) koruna (koniec 10. – začiatok 11. stor.), ríšske jablko (koniec 12. stor.), ríšsky meč (aj meč sv. Maurícia; odovzdával ho pri korunovácii pápež rímsko-nemeckému cisárovi ako znak svetskej moci pochádzajúcej od Boha; 11. stor.), cisárske žezlo (1. polovica 14. stor.), meč Karola Veľkého (2. polovica 9. stor.), burza sv. Štefana (1. tretina 9. stor.; relikviár, v ktorom je uchovávaná zem z Jeruzalema, podľa tradície pokropená Kristovou krvou), bohato iluminovaný Korunovačný evanjeliár (nazývaný aj Cisárska Biblia alebo Viedenský korunovačný žaltár, významné dielo karolovského umenia; koniec 8. stor.), ríšsky kríž (1024/25), ktorý je dutý a slúžil ako relikviár na uschovanie sv. kopije (najstarší ríšsky korunovačný klenot, podľa legiend o jej vzniku nazývaná aj kopija osudu, Longinova kopija; 8. – 9. stor.) a Sv. kríža (údajne časť kríža, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus), viaceré relikviáre a niekoľko častí korunovačného odevu, z ktorých najvýznamnejšie sú korunovačný plášť (1133/34) a korunovačné rukavice (okolo 1220). V súčasnosti sú uchovávané v Klenotnici (Schatzkammer) Hofburgu vo Viedni.

Súbor korunovačných klenotov uhorských kráľov tvoria svätoštefanská koruna, krajinské jablko, žezlo a meč. Krajinské jablko, dutá mosadzná guľa s pozláteným povrchom (pôvodne naplnená zemou z Golgoty), ozdobená zlatým apoštolským dvojramenným krížom a dvoma zlatými štítkami s emailovým erbom rodu Anjouovcov, bolo zhotovené v 1. polovici 14. stor. pravdepodobne na objednávku Karola I. Róberta alebo Ľudovíta I. Veľkého. Žezlo má podobu kratšej drevenej palice pokrytej strieborným plechom zdobeným jemným zlatým filigránom (11. – 12. stor.). Na konci žezla je pripevnená nepravidelná guľa z pravého horského krištáľu (koniec 10. stor., oblasť dnešného Iránu), ktorá má priemer 7 cm a sú na nej vyryté tri sediace levy. Je vsadená do zlatého orámovania, z ktorého visia zlaté retiazky ukončené guľkami. Pôvodný meč používaný pri korunováciách Arpádovcov sa nezachoval, niektorí autori však zaň považujú honosný meč vikinského pôvodu so slonovinovou rukoväťou (7. – 9. stor.) nájdený pri inventarizácii klenotnice Pražského hradu v zbierke cenností Karola IV. (v zozname z 1355 je zapísaný ako gladius beati Stephani regis, meč sv. Štefana kráľa). Pravdepodobne patril k vzácnym ceremoniálnym predmetom a predpokladá sa, že do Čiech ho s časťou uhorského kráľovského pokladu priviezla Anna Uhorská (*1226/27, †po 1270), sestra uhorského kráľa Štefana V.; v súčasnosti je uložený v Katedrále sv. Víta v Prahe. Pri neskorších korunováciách sa používal meč vyrobený v polovici 16. stor. v Benátkach. Korunovačný plášť (alebo plášť sv. Štefana) je jediným korunovačným klenotom bezprostredne spojeným s prvým uhorským kráľom. Bol prešitý z ornátu, ktorý 1031 daroval Štefan I. so svojou manželkou Gizelou bazilike v Stoličnom Belehrade (dnes Székesfehérvár v Maďarsku), čo dokazuje vyšitý nápis. Je z purpurového brokátu, pretkaný zelenými rozetami a bohato vyšívaný (množstvo postáv svätcov vyjadruje hymnický chválospev Te Deum). Ďalšie časti uhorského korunovačného odevu (sandále, pančuchy, rukavice a pod.) boli nenávratne zničené počas revolúcie 1848 – 49, keď boli korunovačné klenoty z obavy pred krádežou zakopané. V súčasnosti sú uhorské korunovačné klenoty uložené v budove maďarského parlamentu v Budapešti (okrem korunovačného plášťa, ktorý je uložený v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti).

Súbor českých korunovačných klenotov tvoria svätováclavská koruna Karola IV. (1346), kráľovské žezlo (1533), kráľovské jablko (1527), korunovačný plášť (1617) a i. Sú uložené v Katedrále sv. Víta v Prahe.

Zverejnené 11. júla 2022.

Korunovačné klenoty [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-31]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/korunovacne-klenoty