kôrovce
kôrovce, Branchiata, Crustacea — podkmeň z kmeňa článkonožce (Arthropoda), oddelenie hryzadlovce (Mandibulata); systematické zaradenie nie je jednotné, podľa najnovších poznatkov (uznávaných veľkou väčšinou vedcov) tvoria kôrovce spolu so šesťnôžkami (Hexapoda) novú systematickú skupinu Pancrustacea (synonymum Tetraconata; → kladistika). V niektorej odbornej literatúre sa podkmeň kôrovce delí na skupiny nižšie kôrovce (Entomostraca; napr. kôrovcovky, lastúrničky, veslonôžky) a vyššie kôrovce (Malacostraca; zodpovedajú triede rakovce; napr. kraby, krevety, raky).
Kôrovce sú zvyčajne vodné živočíchy žijúce v sladkých a slaných vodách alebo vo vlhkom terestrickom prostredí na celom svete; niektoré sú ektoparazitické. Majú 0,5 – 1 000 mm dlhé telo zložené z hlavy, hrude a bruška, pričom každá časť tela sa skladá z rôzneho počtu článkov: hlava zo 6, hruď z 5 – 27 (zvyčajne z 11) a bruško z 1 – 8 článkov. Pri väčšine kôrovcov hlava splýva (zrastá) s jedným až s piatimi hrudnými článkami a spolu vytvárajú hlavohruď, ktorá je krytá chitinizovaným alebo sklerotizovaným pancierom (→ karapax) zvyčajne prekrývajúcim aj voľné články hrude, niekedy aj prvé články bruška; pri niektorých kôrovcoch (napr. pri bezpancierovcoch) sa pancier nevytvára. Na všetkých článkoch tela (okrem prvého a posledného) boli vyvinuté dvojvetvové telové prívesky, ktorých počet sa postupne redukoval. Kôrovce majú na hlave dva páry tykadiel (antény 1. a 2. páru) s hmatovými orgánmi, s chemoreceptormi a so statocystami (slúžia ako statokinetické orgány udržiavajúce horizontálnu polohu), jeden pár pohyblivých zložených očí (pri larválnych štádiách jednoduchých naupliových očí; → nauplius) a ústny otvor s jedným párom hryzadiel (mandibul) a dvoma pármi čeľustí (maxíl). Na každom hrudnom článku je jeden pár jedno- alebo dvojvetvových rôzne modifikovaných končatín (napr. pri rakoch a homároch na klepetá). Končatiny pripojené k hrudným článkom pomáhajú hlavovým končatinám (ústnym orgánom) pri chytaní a spracúvaní potravy (tzv. priústne nôžky), končatiny ostatných hrudných článkov, ktoré nie sú zrastené s hlavou, majú pohybovú funkciu (→ pereiopody). Bruško nižších kôrovcov má variabilný počet článkov, pri vyšších kôrovcoch je zložené zo 7 článkov a nesie končatinové prívesky, tzv. pleopody. Cievna sústava kôrovcov je otvorená, skladá sa zo srdca s jedným alebo s viacerými pármi nasávacích otvorov (ostií) a zo sústavy artérií, ktoré môžu byť pri niektorých druhoch silno redukované alebo môžu chýbať, niektorým skupinám môže chýbať aj srdce. Tráviacu sústavu pri nižších kôrovcoch tvorí zvyčajne priama trubica s jednou alebo s dvoma slučkami, ktorá sa začína ústami a končí anusom na poslednom článku tela, pri vyšších kôrovcoch je možné rozlíšiť pažerák a vakovitý žalúdok. Kôrovce dýchajú žiabrami na bázach končatín (bruškové nôžky sú čiastočne alebo úplne premenené na žiabre), kožnými záhybmi alebo celým povrchom tela. Kyslík sa transportuje buď rozpustený v plazme, alebo sa viaže na krvné farbivo (pri nižších kôrovcoch zvyčajne na hemoglobín, pri vyšších kôrovcoch na hemocyanín). Majú rebríčkovú nervovú sústavu, ktorá je pri nižších kôrovcoch často redukovaná na niekoľko navzájom prepojených uzlín. Metanefridiálnu vylučovaciu sústavu tvoria antenálne (zelené) žľazy, ktoré vyúsťujú na báze druhého páru tykadiel (pri vyšších kôrovcoch), alebo čeľusťové (maxilárne) žľazy, ktoré vyúsťujú na báze druhého páru čeľustí (pri nižších kôrovcoch) a sú modifikáciou metanefrídií. Kôrovce sú zvyčajne oddeleného pohlavia, zriedkavo hermafrodity; majú párové pohlavné orgány, dospelý jedinec sa vyvíja z oplodnených vajíčok priamo alebo cez larválne štádium (nauplius; pri niektorých vyšších kôrovcoch sa mení na zoëovú larvu, → zoëa).
Patrí sem okolo 50-tis. druhov (na Slovensku sa vyskytuje okolo 400). Kôrovce sa vyskytujú od spodného kambria v prvohorách po súčasnosť, stratigrafický význam majú predovšetkým lastúrničky.