kôra

Text hesla

kôra — vrchná tvrdšia alebo hrubšia vrstva pokrývajúca niečo (kôra rastlín, plodov, zemská kôra, mozgová kôra, ľadová kôra a pod.);

1. bot. cortex — všeobecný termín na označenie vonkajších pletív stonky alebo koreňa rastlín nachádzajúcich sa medzi povrchom rastliny a cievnymi zväzkami. Kôra má predovšetkým ochrannú funkciu. Rozlišuje sa prvotná, primárna kôra a druhotná kôra periderm. Prvotná kôra vzniká činnosťou prvotného delivého pletiva, periblému (→ meristematické pletivá). Tvorí ju parenchymatické pletivo (→ parenchým) bohaté na chlorofyl, vypĺňajúce priestor medzi pokožkou a cievnymi zväzkami. Druhotná kôra vzniká pri druhotnom (sekundárnom) hrubnutí stonky a nahrádza odumretú pokožku. Vzniká činnosťou druhotného delivého pletiva, felogénu, ktoré sa zakladá v primárnej kôre a produkuje smerom dovnútra stonky zelenú kôru (feloderm) a smerom von ochranné pletivo felém, ktoré býva často skorkovatené (→ korok). Činnosť prvotného felogénu časom zaniká a felogén odumiera, pri viacročných rastlinách sa však vytvorí vždy nový, následný felogén, ktorého činnosťou sa tvoria ďalšie vrstvy druhotnej kôry. Druhotná kôra je spolu s odumretými vrstvami lyka (floému) súčasťou borky;

2. drev. povrchová vrstva stonky drevín (borka) predstavujúca 10 – 20 % objemu kmeňa a až 35 % objemu celého stromu. Má ochrannú funkciu a pri jednotlivých drevinách charakteristickú štruktúru (vzhľad). Kôra má v porovnaní s drevom vyšší obsah extraktívnych látok (20 – 35 %) a lignínu (45 – 53 %). Získava sa ako vedľajší odpadový produkt pri spracovaní dreva (pri odkôrňovaní). Využíva sa ako zdroj tepla (na spaľovanie) a je dôležitou surovinou na výrobu lepidiel na báze kondenzovaných tanínov, ktoré sa používajú pri výrobe preglejok a drevovláknitých dosiek, kde môžu nahradiť až 70 % fenolformaldehydových lepidiel. Extrakty z kôry s vysokým obsahom kondenzovaných tanínov sa aplikujú pri ochrane stromov ako inhibítory hubových ochorení. Niektoré taníny z kôry majú dezinfekčné a protirakovinové vlastnosti, inhibujú tvorbu adrenalínu, a preto sa využívajú vo farmácii a v medicíne. Pre vysoký obsah trieslovín sa kôra v minulosti využívala na výrobu triesla na činenie koží. V súčasnosti sa hojne využíva na dekoračné účely a na mulčovanie.

Text hesla

kôra — vrchná tvrdšia alebo hrubšia vrstva pokrývajúca niečo (kôra rastlín, plodov, zemská kôra, mozgová kôra, ľadová kôra a pod.);

1. bot. cortex — všeobecný termín na označenie vonkajších pletív stonky alebo koreňa rastlín nachádzajúcich sa medzi povrchom rastliny a cievnymi zväzkami. Kôra má predovšetkým ochrannú funkciu. Rozlišuje sa prvotná, primárna kôra a druhotná kôra periderm. Prvotná kôra vzniká činnosťou prvotného delivého pletiva, periblému (→ meristematické pletivá). Tvorí ju parenchymatické pletivo (→ parenchým) bohaté na chlorofyl, vypĺňajúce priestor medzi pokožkou a cievnymi zväzkami. Druhotná kôra vzniká pri druhotnom (sekundárnom) hrubnutí stonky a nahrádza odumretú pokožku. Vzniká činnosťou druhotného delivého pletiva, felogénu, ktoré sa zakladá v primárnej kôre a produkuje smerom dovnútra stonky zelenú kôru (feloderm) a smerom von ochranné pletivo felém, ktoré býva často skorkovatené (→ korok). Činnosť prvotného felogénu časom zaniká a felogén odumiera, pri viacročných rastlinách sa však vytvorí vždy nový, následný felogén, ktorého činnosťou sa tvoria ďalšie vrstvy druhotnej kôry. Druhotná kôra je spolu s odumretými vrstvami lyka (floému) súčasťou borky;

2. drev. povrchová vrstva stonky drevín (borka) predstavujúca 10 – 20 % objemu kmeňa a až 35 % objemu celého stromu. Má ochrannú funkciu a pri jednotlivých drevinách charakteristickú štruktúru (vzhľad). Kôra má v porovnaní s drevom vyšší obsah extraktívnych látok (20 – 35 %) a lignínu (45 – 53 %). Získava sa ako vedľajší odpadový produkt pri spracovaní dreva (pri odkôrňovaní). Využíva sa ako zdroj tepla (na spaľovanie) a je dôležitou surovinou na výrobu lepidiel na báze kondenzovaných tanínov, ktoré sa používajú pri výrobe preglejok a drevovláknitých dosiek, kde môžu nahradiť až 70 % fenolformaldehydových lepidiel. Extrakty z kôry s vysokým obsahom kondenzovaných tanínov sa aplikujú pri ochrane stromov ako inhibítory hubových ochorení. Niektoré taníny z kôry majú dezinfekčné a protirakovinové vlastnosti, inhibujú tvorbu adrenalínu, a preto sa využívajú vo farmácii a v medicíne. Pre vysoký obsah trieslovín sa kôra v minulosti využívala na výrobu triesla na činenie koží. V súčasnosti sa hojne využíva na dekoračné účely a na mulčovanie.

Zverejnené 17. marca 2022.

Kôra [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-06-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kora