Kolymská nížina

Kolymská nížina, rus. Kolymskaja nizmennost’, medzinárodný prepis Kolymskaja nizmennost’ — rozsiahla rovina na severovýchode ázijskej časti Ruska v severozápadnom Jakutsku pri Východosibírskom mori na dolnom a čiastočne na strednom toku rieky Kolyma a v povodí rieky Alazeja; dĺžka 750 km, šírka do 450 km. Je budovaná štvrtohornými jazerno-riečnymi usadeninami (hliny, piesky, íly, piesčité íly), na severe morskými usadeninami. Rovinný povrch klesá smerom na sever, dosahuje výšky do 100 m n. m., miestami sú ploché vyvýšeniny do 300 m n. m., charakteristickými prvkami reliéfu sú vyvýšeniny pingá – útvary charakteristické pre permafrost, vyskytujúce sa na väčšine územia (väčšina územia leží severne od severnej polárnej kružnice). Územie má subpolárnu klímu s dlhými zimami so silnými a dlhotrvajúcimi mrazmi a s krátkymi letami. Hlavné rieky: Kolyma, Alazeja; na území sú početné jazerá (najväčšie v blízkosti pobrežia) a rozľahlé močiare. V južnej časti sú smrekovcové lesy smerom na sever prechádzajúce do lesotundry, do arktickej trávovo-krovinatej tundry meniacej sa smerom k brehom Východosibírskeho mora na machovo-lišajníkovú a na pobreží na arktickú tundru. V oblasti sú významné ložiská čierneho uhlia (Zyriansky uhoľný revír).

Kolymská nížina je riedko zaľudnené územie, väčšie sídla sa vyskytujú len v blízkosti Kolymy (Čerskij, Nižnekolymsk, Srednekolymsk, Zyrianka). Obyvateľstvo tvoria Jakuti, Evenkovia a Jukagiri, ktorí sa tradične živia chovom sobov a koní, rybolovom a obchodom s kožušinami.