Kolumbus, Krištof

Kolumbus, Krištof, tal. Cristoforo Colombo, špan. Cristóbal Colón, asi 1451 Janov, Taliansko – 21. 5. 1506 Valladolid, Španielsko, pochovaný v katedrále Catedral de Santa María de la Sede v Seville — janovský moreplavec a admirál v španielskych službách, objaviteľ Ameriky, otec Diega Kolumba. Hoci k brehom Ameriky nedoplával ako prvý Európan (ako prví jej brehy dosiahli Vikingovia, napr. okolo 1000 Leif Eriksson), z historického hľadiska mali jeho výpravy objaviteľský charakter a otvoril nimi Európanom cestu na objavovanie a kolonizáciu Ameriky (rok objavenia Ameriky 1492 sa niekedy považuje aj za symbolický začiatok novoveku).

Od mladého veku slúžil ako námorník na obchodných lodiach, v roku 1476 sa usadil v Lisabone a do roku 1479 bol zástupcom obchodného domu Centurioneovcov z Janova, potom sa (spolu s bratom Bartolomeom, *okolo 1461, †1514) živil ako nezávislý kreslič máp, vydával sa však aj na obchodné cesty (napr. 1482 – 85 obchodoval na Guinejskom pobreží). Spočiatku sa pokúšal presvedčiť portugalského kráľa Jána II., aby financoval jeho výpravu na západ cez Atlantický oceán, ktorej cieľom (vychádzal z presvedčenia, že Zem je guľatá) malo byť nájdenie západnej námornej cesty do Číny a Indie, čím by sa otvorili nové možnosti obchodu so zlatom a s korením. Keďže u Jána II. neuspel, v roku 1485 alebo 1486 opustil Portugalsko a obrátil sa na španielsky kráľovský pár Izabelu I. Katolícku a Ferdinanda II. Katolíckeho, ktorí sa po dobytí Granady (2. 1. 1492) a ukončení reconquisty rozhodli jeho výpravu financovať. V ich službách podnikol celkove 4 výskumné výpravy, ktoré viedli k objaveniu a k začiatku skúmania a kolonizovania nového kontinentu.

Prvá výprava (1492 – 93) sa začala 3. 8. 1492 a pod Kolumbovým velením (v hodnosti admirála) vyplávali zo španielskeho prístavného mesta Palos (dnes Palos de la Frontera) neďaleko mesta Huelva tri lode – Santa María (karaka alebo karavela; vlajková loď), Pinta a Niña (karavely); posádku tvorilo 120 mužov. Zastavili sa na Kanárskych ostrovoch a 6. 9. 1492 pokračovali na západ. V noci na 12. 10. pristáli pravdepodobne na ostrove v dnešnom súostroví Bahamy (domorodcami nazývanom Guanahani), ktorý Kolumbus nazval San Salvador; domorodé obyvateľstvo nazval Indovia (špan. indos) v domnení, že pristál v Indii. Pri hľadaní ríše Veľkého chána (Čína) a Cipanga (Japonsko) križovali lode medzi ostrovmi v karibskej oblasti a 28. 10. zakotvili na ostrove, ktorý Kolumbus nazval Juana (Kuba; predpokladal pritom, že pristál v Číne); okolo jeho pobrežia sa plavili až do začiatku decembra. Dňa 6. 12. pristáli na dnešnom Haiti (Kolumbus ho nazval La Española; → Hispaniola), kde s pomocou domorodých Tainov našli zlato a Kolumbus tam dal vybudovať malú pevnosť (La Navidad). Po stroskotaní lode Santa María (24. 12. 1492) pri pobreží Haiti nechal Kolumbus na ostrove časť posádky a na dvoch zvyšných lodiach odplával 16. 1. 1493 naspäť do Španielska. Pre mimoriadne nepriaznivé počasie a poškodenie lodí bol nútený zastaviť sa v lisabonskom prístave. Bol pozvaný k Jánovi II., začo bol neskôr obvinený zo spolupráce s Portugalčanmi. V španielskom prístavnom meste Palos pristál 15. 3. 1493. Po úspešnej výprave bol povýšený do šľachtického stavu a vymenovaný za miestokráľa Západnej Indie.

Druhá výprava (1493 – 96) viedla k založeniu veľkej španielskej kolónie na Haiti a k preskúmaniu časti ostrovov Veľké Antily a Malé Antily. Flotila sa vyplavila z prístavu v Cádize 25. 9. 1493 na 17 lodiach s 1 500 členmi posádky, ktorej zloženie odrážalo kolonizačný charakter výpravy (lode okrem osadníkov a misionárov viezli osivo, zvieratá, nástroje a i. potreby i zásoby nevyhnutné na založenie usadlostí). Zastavila sa na Kanárskych ostrovoch a po piatich dňoch vyplávala smerom na západ s južnejším kurzom ako pri prvej výprave. Všetky lode preplávali Atlantický oceán spoločne a v nedeľu 3. 11. zakotvili pri ostrove v súostroví Malé Antily, ktorý Kolumbus nazval Dominika (lat. dominica = nedeľa). V nasledujúcich dňoch sa plavili okolo menších ostrovov, na niektorých aj zakotvili (najvýznamnejšie Guadalupe, Monserrat, Antigua, Panenské ostrovy, Portoriko). Koncom novembra zakotvili na ostrove Haiti, pevnosť La Navidad však Kolumbus našiel zničenú. Začiatkom januára 1494 na inom strategickom mieste založil osadu La Isabela (považovaná za prvú plánovito založenú európsku osadu v Amerike; čoskoro zanikla). Musel riešiť ťažké problémy spojené s kolonizáciou (nezvyčajná klíma, ťažká práca, nedostatok potravín, časté vzájomné potýčky medzi osadníkmi, konflikty s vykorisťovanými domorodcami a i.). Koncom apríla 1494 uskutočnil ďalšiu výskumnú výpravu na Kubu, ktorú považoval za súčasť ázijského kontinentu. Neúspešne hľadal prieplav, pričom oboplával južné pobrežie Kuby a dostal sa až k Jamajke, 29. 9. 1494 sa vrátil späť na Haiti a pokračoval v kolonizácii ostrova. Demoralizácia z nemožnosti dosiahnuť kontakt s bohatou ríšou chána, zdravotné ťažkosti zotročených Indiánov spojené s ich vysokou úmrtnosťou a ustavičné roztržky medzi conquistadormi, ktorí navyše posielali sťažnosti na španielsky kráľovský dvor, Kolumba paralyzovali. Za týchto okolností sa rozhodol vrátiť do Španielska (vyplával 10. 3. 1496), jeho lode zakotvili 11. 6. 1496 v Cádize.

Tretia výprava (1498 – 1500), počas ktorej Kolumbus dosiahol juhoamerickú pevninu, sa začala 30. 5. 1498, z prístavného mesta Sanlúcar de Barrameda (pri ústí rieky Guadalquivir do Atlantického oceána) vyplávalo šesť lodí, ktoré sa po obvyklej zastávke na Kanárskych ostrovoch 21. 6. rozdelili: tri lode s kolonistami a zásobami zamierili na Haiti a tri objaviteľské lode plávali smerom ku Kapverdským ostrovom. Koncom júla zakotvili na juhozápade pobrežia ostrova Trinidad a 5. 8. pristáli ako prví Európania na juhoamerickom kontinente (polostrov Paria na území dnešnej Venezuely), predpokladali však, že je to ďalší ostrov. Po jeho prieskume zamierili na Haiti, kde 31. 8. 1498 pristáli v meste Santo Domingo (založené 1496). Kolóniu našli zbedačenú, z čoho kolonisti obviňovali Kolumbovho brata Bartolomea, ktorý tam bol guvernérom. Opakované sťažnosti viedli katolíckych kráľov k vyslaniu inšpekcie, ktorej vedením bol poverený Francisco de Bobadilla (*?, †1502) vymenovaný kráľovským párom za dočasného sudcu a guvernéra. Na Haiti pristál 23. 8. 1500 a od začiatku sa prikláňal na stranu Kolumbových kritikov. Kolumba donútil vzdať sa titulu miestokráľa, bol mu skonfiškovaný všetok majetok, spolu s bratmi Bartolomeom a Giacomom (špan. nazývaný Diego; *okolo 1468, †1515) bol uväznený a v októbri 1500 poslaný späť do Španielska. Po roku väznenia bol prepustený, ale stratené pozície a majetok späť nezískal. Bola mu však umožnená ďalšia, posledná výprava.

Štvrtá výprava (1502 – 04) mala za cieľ nájsť cestu, resp. prieliv vedúci k ázijskej pevnine. Kolumbus vyplával 9. 5. 1502 z Cádizu na štyroch karavelách (140 mužov), Kanárske ostrovy po tradičnej zastávke opustil 26. 5. a 15. 6. doplával k ostrovu Martinik. Plavil sa pozdĺž južného pobrežia Haiti (29. 6. nedostal povolenie pristáť v Santo Domingu), potom pozdĺž pobrežia Jamajky a južne od Kuby, následne sa vydal na juhozápad a od augusta 1502 do mája 1503 preskúmal okolo 2 200 km pobrežia Strednej Ameriky (dnešného Hondurasu, Nikaraguy, Kostariky a Panamy), cestu na západ sa mu však nepodarilo nájsť. Pri návrate do Španielska pristál 23. 6. 1503 na dvoch poškodených lodiach na Jamajke. Dvaja členovia posádky sa vydali na požičanom kanoe na Haiti, aby priviedli pomoc, tá však dorazila až začiatkom júna 1504; 19. 6. sa Kolumbus s posádkou dostal na Haiti a 12. 9. 1504 odplával späť do Španielska. V Sanlúcare de Barrameda zakotvil 7. 11. 1504. Po návrate sa usadil v Seville, kde sa usiloval o navrátenie odobratých titulov a majetkov, príp. o ich zabezpečenie pre svojich dedičov, čo sa mu však nepodarilo. Neskôr sa sklamaný a s podlomeným zdravím usadil vo Valladolide, kde zomrel bez toho, aby vedel, že objavil nový kontinent. Jeho objaviteľské výpravy mali celosvetový význam, prispeli k rozšíreniu a upresneniu geografických predstáv o Zemi, boli však spojené s kolonizáciou novoobjavených území, čo neskôr viedlo k zotročovaniu a masovému vyhladzovaniu pôvodného obyvateľstva.